Východopruská operácia (1945)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Východopruská operácia
Súčasť bojov východného frontu cez druhú svetovú vojnu
Eastern Front 1945-01 to 1945-05.png
Východný front v roku 1945
Dátum 13. januára9. máj 1945
Miesto Východné Prusko
Výsledok Víťazstvo Sovietskeho zväzu
Protivníci
Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg Sovietsky zväz Flag of German Reich (1935–1945).svg Nacistické Nemecko
Velitelia
Konstantin Rokossovskij
(2. bieloruský front)
I. D. Čerňachovskij
A. M. Vasilevskij
(3. bieloruský front)
I. Ch. Bagramian
(2. pobaltský front)
V. F. Tribuc
(Baltická flotila)
Georg-Hans Reihard
(Skupina armád Stred)
neskôr Lothar Rendulic
(Skupina armád Sever)
Friedrich Hossbach
Friedrich-Wilhelm Müller
(4. armáda)
Erhard Raus
(3. tanková armáda)
Walter Weis
Dietrich von Saucken
(2. armáda)
Sila
1 669 100 vojakov
25 426 diel a mínometov
3 859 tankov
3 097 lietadiel
1 600 000 – 1 800 000 vojakov
8 200 diel a mínometov
700 tankov a samohybných diel

515 lietadiel

Straty
126 646 mŕtvych a nezvestných
458 314 ranených[1]
najmenej 63 774 mŕtvych
87 983 ranených (údaje od 1. januára do 10. februára)
Zoznam bitiek II. svetovej vojny
Veľká vlastenecká vojna
BarbarossaPokračovacia vojnaZa polárnym kruhomLeningradRostovMoskvaSevastopoľKerč-Feodosia - 2. CharkovVoronež-VorošilovgradRžev-ViazmaStalingradKaukazRžev-SyčovkaVelikije LukiOstrogošsk-RossošVoronež-Kastornoje3. CharkovKurskSmolenskDonbasDneperPravobrežná UkrajinaLeningrad-NovgorodKrymBagrationĽvov-SandomierzJassy-KišinevVýchodné KarpatyPobaltieKurónskoLaponskoRumunskoBulharskoDebrecínKosovoBelehradBudapešťVisla-OdraZápadné KarpatyVýchodné PruskoHorné SliezskoDolné SliezskoViedeňBerlínPraha

Východopruská operácia bola útočná akcia Sovietskeho zväzu cez druhú svetovú vojnu, ktorá trvala od 13. januára do 9. mája 1945 a skončila dobytím východopruského Königsbergu (Kráľovec, dnes Kaliningrad).

Situácia pred operáciou[upraviť | upraviť zdroj]

Červená armáda prenikla do pohraničných oblastí Pruska už počas Baltickej operácie v októbri 1944, ale kvôli silným opevneniam bola ofenzíva zastavená a mala pokračovať až v roku 1945, keď malo dôjsť k pádu Tretej ríše vo všeobecnej ofenzíve. Ale prípravy boli urýchlené kvôli ťažkým bojom Spojencov v Ardenách.

Operácia a dobytie Königsbergu[upraviť | upraviť zdroj]

Deň pred začiatkom operácie bola zahájená visliansko-oderská operácia. Útok začal delostreleckou prípravou 1. baltského a 2. a 3. bieloruského frontu. Potom postupovali pozemné sily, ktoré však narážali na mohutný nemecký odpor, napriek tomu Červená armáda postupovala ďalej, snažiac sa rozdeliť nemecké obranné sily. K zmene situácie došlo vtedy, keď na začiatku roka 1945 Sovieti dobyli Pomoransko, čím odrezali Východné Prusko od zvyšku Nemecka a evakuácia civilistov a prísun zásob sa mohol uskutočniť iba po mori, kde však lode boli často terčom pre sovietske ponorky (Wilhelm Gustloff, SS General von Steuben).

Na začiatku apríla už bolo takmer celé Východné Prusko obsadené, s výnimkou Königsbergu a niekoľkých nemeckých zoskupení na pobreží. V dňoch 6. – 9. apríla bola podniknutá ofenzíva na mesto a pevnosť, ktorá sa skončila obsadením významnej časti mesta. 18. apríla bol smrteľne ranený pri delostreleckom prepade veliteľ sovietskych vojsk generál Ivan Čerňachovskij, následne ho nahradil pridelenec vrchného velenia generál Vasilievskij. V neobsadených častiach sa však Nemci stále bránili. 25. apríla bol dobytý Pillau (dnes Baltijsk) a „Baltská kosa“ bola obsadená o deň neskôr, čím Nemci stratili posledné možnosti evakuácie. Napriek tomu sa niektoré jednotky vo Vislanskom zálive a v Königsbergu nevzdali až do kapitulácie Nemecka 9. mája.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.soldat.ru prístup: 17. 9. 2008