Výr bielobradý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Výr bielobradý
Výr bielobradý
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Vtáky Aves
Podtrieda (subclassis) Pravé vtáky Ornithurae
Nadrad (superordo) Letce Neognathae
Rad (ordo) Sovotvaré Strigiformes
Podrad (subordo) Sovy Strigi
Čeľaď (familia) Sovovité Strigidae
Rod (genus) Výr Bubo
Druh (species) Výr bielobradý
Bubo virginianus
Vedecký názov
Bubo virginianus
Gmelin, 1788
Rozšírenie výra bielobradého.
Rozšírenie výra bielobradého.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Výr bielobradý alebo výr západný, výr virgínsky (lat. Bubo virginianus) je najväčšia a zrejme aj najsilnejšia americká sova vyskytuje sa v Severnej, Strednej a Južnej Ameriky – od severnej hranice rozšírenia lesa až po Patagóniu.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Výr bielobradý meria v dĺžke 51 – 60 cm a váži 900 – 1 500 g. Výr bielobradý má hrdzavohnedé očné disky a čierny zobák, žltočierne perové ušká a svetlohnedé líca, perie okolo zobáka je šedé. Pod zobákom na mieste brady má biele perie a na hrudi má tmavohnedé škvrny na bielom perí. Na bielom chvoste je päť čiernych pruhov a nohy má bielej farby. Má rozpätie krídel 101 – 153 cm. Hlava meria 20 cm. Výr, ako všetky ostatné sovy, má dobrý ostrý zrak. Na nohách má 4 pazúre. Na lebke má výr bielobradý dve veľké očné jamky a veľký zobák. Kostra dolných končatín a kostra krídel sú väčšie. Výr bielobradý, ako aj niektoré iné sovy, má výrazné perové ušká. Ich presný význam nie je známy. Podľa niektorých odborníkov slúžia na „rozbitie“ tvaru sovy – čiže na jeho maskovanie. Podľa iných sú určené na vnútrodruhovú komunikáciu a druhové rozpoznávanie. Faktom je, že perové ušká nijako nesúvisia so sluchom.

Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Výr bielobradý nie je špecializovaný na hniezdisko. Hniezdi na skalných stenách a na starých budovách s úkrytmi. Živí sa menšími cicavcami, obojživelníkmi, plazmi (mladými aligátormi severoamerickými), rybami a kôrovcami. Je aktívny najmä v noci. Samica nakladie 1 – 5 vajec o ktoré sa starajú obidvaja rodičia. Rodičia sa starajú o mláďa ešte aj 6 týždňov po tom, čo mláďa opustí hniezdo. Mláďa má funkčné perie už od dvoch mesiacov. Rodičia si potomstvo srdnato bránia – sú známe prípady, keď účinne zabránili prístupu k mláďatám aj človeku.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]