Všeobecná teória systémov
Všeobecná teória systémov je teória skúmajúca základné vlastnosti a vzťahy systémov na základe ich vzájomnej izomorfie, resp. homomorfie, ako aj výber všeobecných kategórií a usporiadanie systémov do postupnosti.
Matematickologickými prostriedkami opisuje všeobecné zákonitosti systémov, hľadá analógie v rôznych vedných odboroch a určuje všeobecné spôsoby zavádzania systémov na objekty.
Hlavným cieľom všeobecnej teorie systémov je:
- štúdium a tvorba umelého jazyka pre opis pojmov a vzťahov medzi nimi,
- hľadanie zákonitostí a ich aplikácií platných vo viacerých odboroch s cieľom prispievať k zjednocovaniu vedy,
- štúdium izomorfizmu a homomorfizmu medzi systémami,
- nájdenie všeobecného prístupu pri zavádzaní systémov na objekty a na stanovenie podsystémov vnútri systému,
- štúdium a určenie podmienok existencie systému.
Metodologický aparát všeobecnej teorie systémov vychádza zo systémového prístupu a využíva sa v kybernetike, systémovej analýze, systémovom inžinierstve a v ďalších vedných disciplínach na riešenie špecifických systémových problémov.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.