Vakovlk tasmánsky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vakovlk tasmánsky
Thylacinus.jpg
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Kmeň (phylum) Chordáty Chordata
Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Cicavce Mammalia
Podtrieda (subclassis) Vačkovce Marsupialia
Rad (ordo) Kunovce Dasyuromorphia
Čeľaď (familia) Thylacinidae
Rod (genus) Thylacinus
Druh (species) Vakovlk tasmánsky Thylacinus cynocephalus
Vedecký názov
Thylacinus cynocephalus
Harris, 1808
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Vakovlk tasmánsky (Thylacinus cynocephalus), ľudovo tasmánsky tiger, tasmánsky vlk, je vyhynutý druh vačkovca z čeľade vakovlkovité, ktorý do začiatku 20. storočia žil v Tasmánii.

Keďže mal rovnaký spôsob života ako psovité šelmy v Európe, výzorom sa podobal psovi alebo vlkovi. S týmto druhom však nemá nič spoločné. Ako vačkovec je príbuzný s kengurou.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Veľkosťou a tvarom tela sa podoba psovi, odlišnosťou sú kratšie nohy a chvost. Farba je piesková až sivá s výraznými pruhmi. Vakovlk merá okolo 100 – 180 cm, vrátane chvosta 50 – 65 cm. Najväčší meraný jedinec mal 290 cm.

Váha je 20 – 30 kg. Samce je výrazne väčší ako samice. Zvláštnosťou je papuľa, ktorú dokáže otvoriť až do takmer 120° uhla. Zachoval sa aj čiernobiely film natočený v roku 1933, ktorý zobrazil túto možnosť. Vakovlk mal 46 zubov. Živil sa hlavne kengurami, hlodavcami a vtákmi. Po osídlení krajiny kolonistami sa preorientoval aj na ovce, kvôli čomu ho začali osadníci hubiť. Vakovlk sa síce nakoniec stal chránenými živočíchom, ale to už na jeho záchranu nestačilo. Dnes je považovaný za vyhubený druh.

Porovnanie lebky vakolka (vľavo) a vlka

Vyhubenie[upraviť | upraviť zdroj]

Ešte v roku 1930 bol na ostrovoch lovený. Jeden exemplár bol odchytený pre tasmánsku ZOO. Zviera žilo do roku 1936, a išlo pravdepodobne o posledný exemplár svojho druhu. Jeho vyhubenie spôsobil svojou činnosťou človek. Hlavný dôvod bol nepriamy, keď zhruba pred tisícom rokov bol do životného priestoru vakovlka zavlečený pes, ktorý mu ako predátor konkuroval. Pes bol rýchlejší, inteligentnejší a lovil v svorkách a priamo ovplyvňoval množstvo potravy. Z týchto psov sa postupom času vyvinul divý pes dingo. Priamo na populáciu vplýval chov oviec, keď sa vakovlk preorientoval na túto ľahko dostupnú potravu. Vláda za kožu vakovlka vypísala odmenu a tým spečatila jeho osud.

Vakovlk sa stal legendou – neustále sa objavujú správy o jeho existencii, aj keď ho nikto na vlastné oči nevidel.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]