Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rokovacia miestnosť VZ OSN v New Yorku

Valné zhromaždenie je jedným z hlavných orgánov OSN. Valné zhromaždenie sa skladá zo zástupcov všetkých členských štátov OSN. Každý členský štát môže mať vo Valnom zhromaždení najviac piatich zástupcov. Vo Valnom zhromaždení sú zastúpení tiež stáli pozorovatelia, ktorí nie sú členmi OSN.

Právomoci[upraviť | upraviť zdroj]

Oprávnenia Valného zhromaždenia nie sú také výrazné ako v prípade Bezpečnostnej rady. Valné zhromaždenie prijíma množstvo rezolúcii, ktoré však majú pre OSN, jej orgány a členské štáty prevažne iba odporúčajúci charakter. Vzhľadom na zastúpenie takmer všetkými štátmi sveta majú však rezolúcie Valného zhromaždenia pomerne veľkú autoritu.

Zasadnutia a schôdze[upraviť | upraviť zdroj]

Valné zhromaždenie sa schádza na výročných zasadnutiach. Podľa čl. 1 Rokovacieho poriadku Valného zhromaždenia [1] zasadnutie Valného zhromaždenia začína vždy v utorok tretieho týždňa septembra roku a trvá približne rok. Takémuto zasadnutiu Valného zhromaždenia sa hovorí aj riadne zasadnutie. Zasadnutia (riadne zasadnutia) Valného zhromaždenia sa označujú poradovým číslom. Z tohto poradového čísla nepriamo vyplýva aj "vek" OSN. V súčasnosti (od 17. septembera 2013) sa koná 68. zasadnutie Valného zhromaždenia (OSN má tento rok skutočne 68 rokov).

Valné zhromaždenie sa môže zísť aj na mimoriadnom zasadnutí.

V rámci zasadnutia sa konajú schôdze, a to tak plenárne ako aj schôdze orgánov Valného zhromaždenia.

Osobitným bodom programu každého zasadnutia Valného zhromaždenia je všeobecná rozprava. Všeobecná rozprava sa koná spravidla na začiatku zasadnutia (v rámci aktuálneho 68. zasadnutia od 24. septembra do 2. októbra 2013) a zúčastňujú sa jej hlavy štátov a vlád, ministri zahraničných vecí a iní vysokí predstavitelia členských štátov a stálych pozorovateľov.

Organizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Valné zhromaždenie si volí na každé zasadnutie predsedu a 21 podpredsedov zohľadňujúc pritom spravodlivé regionálne zastúpenie. V súčasnosti je predsedom Valného zhromaždenia (aktuálneho 68. zasadnutia, ktoré sa začalo 17. septembera 2013) veľvyslanec John W. Ashe z Antigui a Barbudy.

Výbory[upraviť | upraviť zdroj]

Valné zhromaždenie si môže zriaďovať orgány ako uzná za vhodné. Podľa rokovacieho poriadku sú stálymi orgánmi okrem predsedu a podpredsedov tiež Všeobecný výbor a Mandátový výbor a šesť hlavných výborov. Hlavnými výbormi sú

  • Výbor pre odzbrojenie a medzinárodnú bezpečnosť (Prvý výbor)
  • Hospodársky a finančný výbor (Druhý výbor)
  • Sociálny, humanitárny a kultúrny výbor (Tretí výbor)
  • Špeciálny politický a dekolonizačný výbor (Štvrtý výbor)
  • Administratívny a rozpočtový výbor (Piaty výbor) a
  • Právny výbor (Šiesty výbor)

Všeobecný výbor je zložený z predsedu a podpredsedov Valného zhromaždenia a predsedov hlavných výborov. Predsedom Všeobecného výboru je predseda Valného zhromaždenia. Na schôdzach Všeobecného výboru sa môžu zúčastniť bez hlasovacieho práva aj predsedovia iných výborov zriadených Valným zhromaždením. Všeobecný výbor má teda 28 členov s hlasovacím právom.

Mandátový výbor sa skladá z deviatich členov volených na každé zasadnutie. Jeho úlohou je overovať mandát zástupcov štátov a stálych pozorovateľov, ktorí sa zúčastňujú na schôdzi Valného zhromaždenia.

Hlasovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Valné zhromaždenie prijíma rozhodnutia hlasovaním. Z hľadiska väčšiny potrebnej na prijatie rozhodnutie pozná rokovací poriadok dva druhy rozhodnutí. Na rozhodnutie je potrebná väčšina

  • najmenej dvoch tretín z prítomných a hlasujúcich členov pri rozhodovaní o odporúčaniach o udržaní medzinárodného mieru a bezpečnosti, o voľbách nestálych členov Bezpečnostnej rady, voľby členov Hospodárskej a sociálnej rady, o voľbách členov Poručenskej rady, o prijímaní nových členov, o pozastavení práv spojených s členstvom a o vylúčení z OSN, o otázkach týkajúcich sa činnosti poručenskej správy a o rozpočtových otázkach a
  • nadpolovičnej väčšiny prítomných a hlasujúcich členov pri rozhodovaní o ostatných veciach.

Kvórum pre rozhodovanie je upravené v Rokovacom poriadku iba nepriamo. Podľa čl. 67 Rokovacieho poriadku predseda Valného zhromaždenia môže otvoriť plenárnu schôdzu, ak je prítomná aspoň jedna tretina členov Valného zhromaždenia a, ďalej, na účely prijatia rozhodnutia sa podľa toto istého čl. 67 Rokovacieho poriadku môže vyžadovať prítomnosť väčšiny členov. Z hľadiska posudzovania väčšiny hlasov potrebných na prijatie rozhodnutia je však dôležitejší pojem prítomní a hlasujúci členovia. Čl. 86 Rokovacieho poriadku rozumie pod pojmom prítomný a hlasujúci člen takého člena, ktorý hlasuje za alebo proti. Člen Valného zhromaždenia, ktorý sa zdržal hlasovania, sa považuje za nehlasujúceho a teda pri posudzovaní väčšiny sa nepočíta.

Referencia[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]