Vance DeVoe Brand

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vance DeVoe Brand
Vance DeVoe Brand

americký astronaut

Št. príslušnosť {{{Štpríslušnosť}}}
Dátum narodenia 9. máj 1931 (82 rokov)
Longmont, Colorado, USA
Čas vo vesmíre 31 dní 2 hodiny 2 minúty
Kozmonaut od 1966
Misie Apollo-Sojuz, STS-5, STS-41-B, STS-35
Kozmonaut do 1992

Pozri aj Biografický portál

Vance DeVoe Brand (* 9. máj 1931, Longmont, Colorado, USA) je bývalý americký astronaut. Roku 1975 sa zúčastnil na lete kozmických lodí Apollo-Sojuz, roku 1982 bol veliteľom 5. letu raketoplánu.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť a výcvik[upraviť | upraviť zdroj]

Strednú školu ukončil koncom štyridsiatych rokov, potom sa zapísal na štúdium stavebného inžinierstva na coloradskej univerzite. V roku 1953 štúdium ukončil, oženil sa a nastúpil na vojenskú službu a aj keď po tom nikdy netúžil, bol pridelený k letcom. Po základnom pilotnom výcviku sa zaškolil na reaktívne lietadlá, potom bol prevelený do posádky v Japonsku na celých 15 mesiacov, v čase, keď jeho manželka očakávala narodenie prvého dieťaťa (mali spolu celkom štyri). Ihneď po skončení povinnej vojenskej služby bol prepustený do zálohy a začal zo štúdiom na coloradskej univerzite, odbor letecké inžinierstvo. Štúdium zvládol a v roku 1960 získal diplom. Nastúpil vo firme Lockheed ako palubný technik pri skúškach lietadla P3A Orion a zároveň študoval školu námorných testovacích pilotov. Dokončil si tiež dizertačnú prácu v odbore obchodných vied na štátnej univerzite v Los Angeles. Ako továrensky testovací pilot odišiel do Palmdale v Kalifornii, kde skúšal prototypy lietadiel F-104 pre NSR a Kanadu.

V roku 1966 sa rozhodol vyskúšať niečo iné a prihlásil sa do tímu kozmonautov. Úspešne prešiel skúškami v NASA a v apríli 1966 ho prijali do tímu. Osem rokov bol medzi náhradníkmi Apolla, avšak starší kozmickí veteráni mali prednosť. Ku koncu programu Apollo už bol v pomocných záložných posádkach (Apollo 8, Apollo 13), tiež bol náhradníkom v programe Skylab (Skylab 3, Skylab 4). Po prvýkrát sa dočkal až v medzinárodnom programe Apollo-Sojuz v roku 1975 (to mal 44 rokov), ktorému predchádzal výcvik aj v Hviezdnom mestečku (ZSSR) vrátane výuky ruštiny.

Lety do vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý let odštartoval z mysu Canaveral v júli 1975. Na palube Apolla letel s Thomasom Staffordom a Donaldom Slaytonom. Na obežnej dráhe sa spojili so Sojuzom 19 (posádka Leonov, Kubasov). Po úspešnej misii pristáli na hladine Tichého oceánu po 217 hodinách letu.

Po skončení tohto letu zostal v tíme a začal sa zacvičovať na lety raketoplánov ako ich veliteľ. Po siedmich rokoch letel s raketoplánom Columbia na misii STS-5. Na palube s ním leteli ešte traja kozmonauti: Robert Overmeyer, Joseph Allen a William Lenoir. Počas letu vypustili niekoľko družíc, pristáli na základni Edwards AFB.

Tretí let uskutočnil s raketoplánom Challenger, misia STS-41B v roku 1984, desiaty let raketoplánov USA. Na palube boli s ním Robert Gibson, Bruce McCandless, Ronald McNair a Robert Steward. Obidve vypustené družice sa na stanovené obežné dráhy nedostali a tak let nepatril k úspešným.

Po štvrtýkrát a naposledy letel na Columbii. Bol to 38 let raketoplánu, deväťdenná misia pod označením STS 35, v sedemčlennej posádke boli s ním kozmonauti Guy Garndner, Jeffrey Hoffman, John Lounge, Robert Parker, Samuel Durrance a Ronald Parise.

Celkovo vo vesmíre strávil 31 dní.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Sto hvězdných kapitánů, vydalo nakladatelství Práce r.1982, autor Milan Codr

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]