Vancouver
| Vancouver | |
| |
| Panoramatický pohľad na Vancouver | |
|
|
| Vlajka a znak Vancouveru | |
| Rozloha | 114,67 km² |
| Rozloha metropolitnej oblasti | 2 878,52 km² |
| Počet obyvateľov | 587 891 (2006) |
| Počet obyvateľov metropolitnej oblasti | 2 180 737 (2006) |
| Hustota obyvateľstva | 5 252 obyv./km² |
| Poloha | 49°15' s.š. 123°6' v.d. |
| Časové pásmo | Pacific (UTC -8/-7) |
| Nadmorská výška | 0 - 167 m n.m. |
| Starosta | Sam Sullivan |
Vancouver je mesto nachádzajúce sa na juhozápade kanadskej provincie Britská Kolumbia. Je pomenované podľa anglického kapitána a prieskumníka, ktorý sa volal George Vancouver.
Vancouver je najväčšie metropolitné centrum v západnej Kanade a tretie najväčšie v celej Kanade.
Je to jedno z miest tvoriacich Regionálny okres Greater Vancouver - Greater Vancouver Regional District (GVRD) a jedno z miest väčšej geografickej oblasti známej ako Lower Mainland. Nachádza sa tu prístav svetového významu a mesto je známe aj ako tretie najväčšie produkčné filmové centrum produkcie filmov a seriálov v Severnej Amerike po Hollywoode a New Yorku, niekedy je označované aj ako Hollywood severu.
V meste žije 587 000 obyvateľov na ploche 114,67 km² a v celej metropolitnej oblasti na ploche 2878,52 km² okolo 2,2 milióna. Mesto sa rýchlo rozvíja a odhaduje sa že počet obyvateľov v metropolitnej oblasti dosiahne v roku 2020 viac ako 2,6 milióna.
Vancouver sa nachádza medzi úžinou Strait of Georgia a pohorím Coast Mountains. Mesto bolo založené v 60-tych rokoch 19 storočia prisťahovalcami prilákaných sobiou zlatou horúčkou a rýchlo sa rozvinulo z malej osady na metropolitné centrum spolu s príchodom transkontinentálnej železnice v roku 1887. Prístav nadobudol medzinárodný význam po dokončení Panamského prieplavu a stal sa najrušnejším prístavom v Kanade, s väčším objemom prepravy ako ktorýkoľvek iný prístav v Severnej Amerike. Vancouver má rýchlo rastúci turistický priemysel.
Vancouver bol viackrát za sebou vyhlásený za jedno z troch miest na svete s najlepšími podmienkami pre život. V roku 2006 bol vyhlásený spomedzi 144 najväčších miest za 56 najdrahšie mesto sveta a po Toronte druhé najdrahšie v Kanade.
V roku 2010 sa vo Vancouveri a v neďalekom meste Whistler uskutočnia Zimné olympijské hry.
Dejiny
Podľa archeologických vykopávok je možné prvé osídlenie oblasti datovať do obdobia medzi 2500 až 7000 pred Kr. Pobrežné oblasti prvýkrát preskúmal v roku 1791 španielsky prieskumník José María Narváez, ktorého o rok neskôr nasledoval kapitán George Vancouver. Simon Fraser, prieskumník a obchodník Severozápadnej spoločnosti bol prvým Európanom, ktorý stál na mieste dnešného Vancouveru. V roku 1808 splavil rieku Fraser až po West Point Grey, blízko miesta, kde sa dnes nachádza Univerzita Britskej Kolumbie.
Sobia zlatá horúčka, ktorá vypukla v roku 1861 priviedla vyše 25 000 mužov, väčšinou z Kalifornie k ústiu rieky Fraser a položila základ trvalého osídlenia, ktoré bolo založené v roku 1862 na farme McLeary pri brehu rieky Fraser. Píla postavená v Moodyville (teraz North Vancouver) položila základy drevospracujúceho priemyslu, ktorý sa rýchlo rozvíjal so stavbou ďalších prevádzok na južnom brehu a v okolí zátoky patriacej kapitánovi Edwardovi Stampovi. Stamp, ktorý začal ťažiť drevo v okolí mesta Port Alberni sa pokúsil postaviť pílu v Brockton Pointe, na mieste kde sa dnes nachádza maják vo východnej časti Stanley parku, no silné vodné prúdy a útesy ho nakoniec donútili postaviť ho na Gore Street, ktoré sa neskôr stalo známe ako Hastings Mill. Píla sa stala centrom mesta, okolo ktorého sa sformoval dnešný Vancouver. S príchodom Kanadskej pacifickej železnice začal jeho význam postupne klesať, no naďalej ostal dôležitou súčasťou mesta až do jeho zatvorenia v 20-tych rokoch 20 storočia. Ďalšia z osád, Gastown sa rýchlo rozrástla v roku 1867 v okolí krčmy, ktorú spolu s robotníkmi z píly a námorníkmi za prísľub všetkej whisky, ktorú zvládnu vypiť na jedno posedenie postavil John Deighton, prezývaný Gassy Jack. V roku 1870 vláda provincie Britská Kolumbia preskúmala osadu a rozhodla o založení mesta, ktoré premenovala na Granville. Toto miesto spolu s jeho prírodným prístavom bolo neskôr vybraté ako konečná stanica pre Kanadskú pacifickú železnicu.
Mesto, premenované z Granville na Vancouver bolo oficiálne zapísané do registra ako mestská samospráva 6 apríla 1886, toho istého roku kedy do mesta dorazila transkontinentálna Kanadská pacifická železnica. Meno mesta bolo vybrané jej prezidentom Williamom Corneliusom Van Horneom.
13 júna 1886 vypukol v meste veľký požiar, ktorý ho premenil na spálenisko, no Vancouver bol rýchlo obnovený a v tom istom roku bola založená aj prvá mestská požiarna stanica. Z osady, ktorá mala iba 1000 obyvateľov sa Vancouver do konca 19 storočia rozrástol na 20 000 a do roku 1911 až na 100 000 obyvateľov.
Ekonomika mladého mesta bola v tej dobe veľmi závislá od veľkých firiem, ako napríklad Severozápadnej spoločnosti a Kanadskej pacifickej železnice, ktoré mali prostriedky na rýchly rozvoj Vancouveru a jeho okolia. Vzniklo síce niekoľko tovární, no hlavným priemyslom ostávala ťažba dreva a komerčná preprava pasažierov a tovaru v prístave Port of Vancouver.
V období po Prvej svetovej vojne počas Veľkej hospodárskej krízy v 20-tych a 30-tych rokoch dochádzalo vo Vancouveri k veľkým nepokojom a štrajkom vedenými hľavne členmi komunistickej strany, ktoré vyvrcholili v roku 1935. Viac ako 1600 štrajkujúcich vtedy zaplavilo ulice mesta na protest proti podmienkam v táboroch, ktoré spravovala armáda vo vzdialených oblastiach celej západnej Kanady. Po dvoch mesiacoch denných a násilných protestov obrátili svoj hnev na federálnu vládu v Ottawe a rozhodli sa odcestovať na východ, aby tam oznámili svoje požiadavky. Medzi ďalšie spoločenské hnutia tej doby patrilo Feministické hnutie a Zväz kresťanských žien, ktoré žiadali zákaz pitia a distribúcie alkoholu - tvrdili že alkohol je droga, ktorá ničí rodinný život a vedie ku zločinnosti. Prohibícia sa začala v Kanade po skončení Prvej svetovej vojny a trvala do roku 1921, kedy federálna vláda prevzala kontrolu nad predajom alkoholických nápojov, ktorá trvá dodnes.
Prvý Kanadský protidrogový zákon bol schválený po nepokojoch, ktoré vypukli po tom, čo Liga za vylúčenie Ázijcov (združenie zo začiatku 20 storočia, ktoré chcelo zabrániť v príchodu do Kanady a USA ľuďom z oblasti východnej Ázie) viedlo výtržnosti proti štvrtiam Chinatown a Japantown. Pri vyšetrovaní násilností sa zistilo že dvaja z poškodených boli výrobcami ópia a že belošky boli spolu s číňanmi častými návštevníkmi fajčiarní ópia. Na základe týchto odhalení bol neskôr schválený federálny zákon zakazujúci výrobu, predaj a dovoz ópia na iné ako medicínske účely.
Zlúčenie s Point Grey a okresom South Vancouver dalo mestu finálnu podobu a vďaka nemu sa Vancouver stal treťou najväčšou metropolou v krajine. K 1 januáru 1929 mal rozšírený Vancouver viac ako 228 000 obyvateľov a rozprestieral sa na celom polostrove Burrard, od rieky Fraser až k fjordu Burrard Inlet.
Geografia
Vancouver sa rozprestiera na ploche 114,67 km², na nížinách a pahorkatinách. Nie je súčasťou neďalekého ostrova Vancouver, no ostrov aj mesto sú pomenované podľa toho istého človeka, kapitána Britského kráľovského námorníctva (Royal Navy) Georgea Vancouvera.
Mesto sa nachádza na polostrove Burrard, ktorý leží medzi fjordom Burrard Inlet na severe a riekou Fraser na juhu. Súčasťou mesta je tretí najväčší mestský park v Severnej Amerike, Stanley Park. Park zaberá plochu viac ako 400 hektárov, jeho veľká časť je zalesnená - je v ňom viac ako pol milióna stromov, z ktorých niektoré sú staré stovky rokov a dosahujú výšky až 76 metrov. Park priláka každoročne viac ako 8 miliónov návštevníkov, turistov aj domácich.
Na obzore mestu dominuje pohorie North Shore, v jasný deň pri dobrej viditeľnosti je možné zbadať aj sopku Mount Baker (3 285 m), nachádzajúcu sa na juhovýchode v USA v štáte Washington. Ďalej je možné vidieť ostrov Vancouver na západe a pobrežie Sunshine na severozápade.
Na kanadské pomery sú klimatické podmienky nezvyčajne mierne. Vancouver má oceánsku klímu, ktorá je otepľovaná teplým japonským oceánskym prúdom. Letné mesiace sú slnečné s príjemnými teplotami, v júli a auguste sa priemerná teplota pohybuje okolo 22 stupňov Celzia, v januári okolo 8 stupňov. Celodenné mrazy a sneženie býva zriedkavé. Priemerné množstvo zrážok v celej oblasti je 1200 mm za rok, no na severe na úpätí hôr naprší za rok vyše 2000 mm. Zrážky sa najčastejšie vyskytujú medzi októbrom a začiatkom apríla.
Stromy a rastliny vo Vancouveri a okolí sa skladajú z dažďových lesov mierneho pásma pozostávajúcich z ihličnanov a zmiešaných skupín javorov a jelší. Do oblasti bolo dovezené aj veľké množstvo rastlín a stromov z iných častí kontinentu a z rôznych oblastí východnej Ázie. Ako príklad je možné uviesť rôzne druhy paliem, japonský javor, azalky, magnólie, rododendrony (alpské ruže) a japonské čerešne, ktoré tu boli vysadené v 30. rokoch 20 storočia.
Obyvateľstvo
Vancouver sa niekedy nazýva mesto štvrtí z dôvodu veľkej etnickej rôznorodosti jeho obyvateľov. Obyvatelia pôvodom z Anglicka sú historicky najväčšou etnickou skupinou v meste a prvky anglickej kultúry a spoločnosti sú v niektorých oblastiach Vancouveru veľmi zjavné, a to najmä v Južnom Granville a Kerrisdale.
Číňania sú druhou najviditeľnejšou skupinou, mesto má jednu z najrozšírenejších komunít hovoriacou čínskymi jazykmi v celej Severnej Amerike. Medzi ďalšie mestské štvrte so zastúpením etnických menšín patria Little Italy, Japantown, Greektown a Punjabi Market (označovaný niekedy aj ako Little India). Medzi ďalšie významné ázijské etniká vo Vancouveri patria Vietnamci, Filipínčania, Kambodžania, Kórejci a Japonci.
Veľa emigrantov z Hong Kongu si vybralo Vancouver za svoj domov po pripojení bývalej britskej kolónie Hong Kong k Číne. Tým pokračovali v tradícii prisťahovalectva z celého sveta, v dôsledku ktorej je Vancouver po Toronte druhou najpopulárnejšou destináciou pre emigrantov v Kanade.
Po prívale emigrantov z Hong Kongu sú najväčšou etnickou skupinou v meste (okrem Britov) Nemci, nasledovaní Ukrajincami, Talianmi, Škandinávčanmi a východoeurópanmi.
V meste aj v metropolitnej oblasti sa tiež nachádza početná skupina pôvodných obyvateľov - Indiánskych kmeňov, v Kanade nazývaných ako Prvé národy. Vo Vancouveri sa vytvorila najpočetnejšia komunita pôvodných obyvateľov v celej provincii Britská Kolumbia.
Hoci niekedy dochádza k incidentom s rasovým podtextom, Vancouver má relatívne harmonické rasové a etnické spolunažívanie. Prejavuje sa to aj napríklad relatívne vysokým počtom zmiešaných manželstiev, zmiešané páry sú bežným javom v jednotlivých štvrtiach. Takisto oba tradičné čínske sviatky Duanwu Festival, nazývaný aj Festival dračích člnov, ktorý sa slávi v piatom dni piateho mesiaca čínskeho kalendára a čínsky Nový rok, ktorý trvá od 1 až do 15 dňa prvého mesiaca v čínskom Lunárnom kalendári sú oslavované všetkými etnickými skupinami.
Mestskí plánovači sa v 50. a 60. rokoch rozhodli podporiť stavbu vyšších obytných domov vo West Ende a v Downtowne výsledkom čoho bolo kompaktné jadro mesta, prispôsobené verejnej doprave, chodcom a cyklistom. Hustota obyvateľstva je v Downtowne podľa sčítania ľudu v roku 2001 približne 121 obyvateľov na hektár. Radnica pokračuje v politike zvyšovania hustoty obyvateľstva s cieľom zamedziť nekontrolovanému rozširovaniu mesta.
|
|
- Do údajov zpred roku 1931 nie sú zahrnuté bývalé mestá Point Grey a South Vancouver.
Ekonomika
Vďaka jeho polohe na pobreží Tichého oceánu a tomu, že je posledným mestom na trase Kanadskej transkontinentálnej diaľnice a železnice je Vancouver jedným z najväčších priemyselných centier v krajine.
Prístav Port of Vancouver (kód CXH), ktorý je jedným z najväčších prístavov v Kanade prepraví ročne do 90 krajín tovar v hodnote vyše 43 miliárd Kanadských dolárov (CAD). Prístav vytvára 4 miliardy dolárov pre Kanadský HDP a 8,9 miliárd dolárov v exporte. Vancouver je tiež hlavným centrom Kanadského lesohospodárskeho priemyslu a baníctva.
Za poslednú dekádu sa Vancouver stal dôležitým centrom softwarového inžinierstva, filmového a biotechnologického priemyslu.
Mesto a jeho okolie sú aj obľúbenou turistickou destináciou. Turisti často navštevujú Stanley Park, Park Kráľovnej Alžbety a ďalšie parky, hory, oceán, záhrady a hlboké lesy, ktoré sa dvíhajú po úpätiach hôr. Značný počet parkov, pláží, nábreží a vrcholkov hôr spolu s jeho multi-kultúrnym a multi-etnickým charakterom vytvárajú jedinečný charakter mesta.
Výletné lode v prístave prepravia viac ako milión pasažierov ročne. Tí cestujú hlavne na sever na Aljašku, po pobreží Britskej Kolumbie a na juh do USA, do štátu Washington.
Popularita mesta si vyberá svoju daň. Vancouver je drahé mesto, s najvyššími cenami bytov v Kanade. Mestská radnica prijala niekoľko plánov na zníženie cien nehnuteľností, ako napríklad podporu stavby družstevných bytov, kontrolu plánovanej výstavby a upredňostňovanie stavby výškových obytných budov. V meste je značný počet zámožných obyvateľov.
Cena priemerného dvojpodlažného domu sa vo Vancouveri pohybuje na úrovni 803 500 CAD, čo je takmer dvojnásobok v porovnaní s cenou 425 600 CAD v Calgary, druhým najdrahším mestom (v cenách nehnuteľností) v Kanade.
Veľký a neklesajúci záujem o stavbu družstevných výškových domov v centre mesta sa začal koncom 90. rokov. Bol z veľkej časti financovaný veľkým prílevom kapitálu emigrantov z Hong Kongu, ktorí sa z neho odsťahovali pred jeho pripojením k Číne. Výškové obytné budovy z toho obdobia dnes dominujú centru mesta v oblastiach Yaletown a Coal Harbour. Menšie skupiny sa nachádzajú v okolí staníc nadzemného metra SkyTrain vo východnej časti mesta.
Vancouver bude usporiadateľské mesto XXI. Zimných olympijských hier, čo má značný vplyv na miestny ekonomický rozvoj. Panujú obavy, že narastajúci problém s bezdomovcami môže narušiť olympiádu, keďže vlastníci lacných hotelov a ubytovní, v ktorých býva veľa ludí s najnižšími príjmami, ich začali obnovovať a budú zvyšovať komfort vo svojich nemovitostiach v záujme prilákania bohatších nájomníkov a turistov.
V roku 1986 sa vo Vancouveri konalo iné významné svetové podujatie, Svetová výstava - Expo. Bolo to posledný raz, čo sa konalo v Severnej Amerike, navštívilo ho viac ako 20 miliónov divákov. Pre Expo bolo postavených niekoľko stavieb, vytvárajúcich dnešnú podobu mesta, menovite verejný dopravný systém SkyTrain, Plaza of Nations, Science World a Canada Place.
Samospráva mesta
Vancouver spravuje Mestská rada Vancouveru (Vancouver City Council), ktorá ma desať členov, s deväťčlenným školským výborom a sedem členným výborom pre správu parkov. Všetky výbory a zastupiteľstvo sú zvolené väčšinovým volebným systémom na trojročné obdobie.
Západná časť mesta (west side), ktorá je bohatšia oproti východnej, volí väčšinou konzervatívne a liberálne politické strany, zatiaľ čo východná časť (east side) si vyberá strany z ľavicovo orientovaného politického spektra. Tento jav sa prejavil aj vo výsledkoch samosprávnych volieb v roku 2005 a vo federálnych voľbách v roku 2006. Aj keď dochádza k polarizácii politických názorov, v množstve dôležitých vecí vedia jednotlivé strany nájsť politický konsenzus.
Ochrana mestských parkov a zelene, zameranie na rozvoj rýchlej mestskej verejnej dopravy ako protiváhy ku stavbe dialnic a záujem o verejný rozvoj sú hlavnými témami ktoré majú širokú podporu v celom politickom spektre. V mestských voľbách v roku 2005 bol zvolený do čela mesta Sam Sullivan, kandidát centristickej NPA (Non-Partisan Association), ktorý porazil Jima Greena z centristickej strany VVA (Vision Vancouver). V mestskom zastupiteľstve sú piati členovia za NPA, štyria za VVN a jeden za ľavicovú COPE (Coalition of Progressive Electors). NPA má tiež šesť kresiel v školskom výbore a päť vo výbore pre správu parkov, zvyšné kreslá obsadila COPE. Bývalý starosta Larry Campbell sa rozhodol nekandidovať, vzápätí bol menovaný do Kanadského senátu. V legislatívnom zastúpení provincie Britská Kolumbia je Vancouver reprezentovaný desiatimi zástupcami. Vo voľbách v roku 2005 získala liberálna BC Liberal Party a BC New Democratic Party každá po päť kresiel. V Kanadskej House of Commons - Dolnej snemovni, je Vancouver reprezentovaný piatimi členmi parlamentu. Vo federálnych voľbách v roku 2004 získala Liberal Party of Canada štyri kreslá a New Democratic Party jedno kreslo. V roku 2006 boli znovuzvolení tí istí zástupcovia mesta, no jeden člen liberálov sa rozhodol prestúpiť ku konzervatívcom, čiže v súčasnosti majú liberáli tri kreslá a konzervatívci a NDP po jednom.
Bývalý starosta Larry Cabpbell bol zvolený do úradu z časti aj pre jeho ochotu vyskúšať alternatívne spôsoby boja proti drogám. Mesto si osvojilo štvorbodovú protidrogovú stratégiu, ktorá kombinuje zníženie zdravotného rizika (napr. výmeny ihiel, dohľad nad injekčnými miestami) s liečbou, postihom a prevenciou. Táto stratégia bola odozvou radnice na narastajúci počet HIV pozitívnych a Hepatitídou typu C nakazených užívateľov drog v mestskej štvrti Downtown Eastside. Túto štvrť charakterizuje značná chudoba, je domovom prostitúcie a obchodu s drogami, čo spôsobilo nárast epidémie AIDS v 90-tych rokoch. Zatiaľ čo väčšina oblasti Lower Mainland je pod správou Divízie E Kanadskej kráľovskej jazdnej polície - Royal Canadian Mounted Police (RCMP), Vancouver má svoju vlastnú mestskú políciu (takisto ako West Vancouver, Delta, New Westminster a Port Moody). Polícia mesta Vancouver má 1174 členov a rozpočet takmer 150 miliónov CAD. Jej súčasťou je jednotka na bicykloch, jednotka psovodov s policajnými psami, prístavná polícia a jazdná polícia, používaná hlavne na kontrolu Stanley Parku a príležitostne aj v štvrtiach Downtown Eastside a West End.
V roku 2005 bola založená dopravná polícia metropolitnej oblasti, Greater Vancouver Transportation Authority Police Service (GVTAPS) s plnou policajnou právomocou a o rok neskôr bola vytvorená aj protiteroristická jednotka.
Vancouver bol vyhlásený za 18 najbezpečnejšie mesto na svete. Celková miera páchania trestných činov sa vo Vancouveri, takisto ako v Kanade v posledných rokoch značne znížila. Výnimku tvorí páchanie drobných majetkových trestných činov v niektorých problematických častiach mesta, v nich sa Vancouver radí medzi najviac postihnuté severoamerické mestá.
Doprava
Električkový dopravný systém bol vo Vancouveri založený v roku 1890 a smeroval z mosta Granville Street na Westminster Avenue (terajšia Main Street). O rok neskôr začala spoločnosť Westminster and Vancouver Tramway Company prevádzkovať prvú kanadskú medzimestskú linku, čo napomohlo rozvoju okrajových štvrtí.
Do roku 1958 sa vo Vancouveri prevádzkovala mestská a medzimestská železnica, ktorá bola neskôr nahradená mestskými autobusmi.
Mestské zastupiteľstvo sa v rámci plánu dlhodobého rozvoja mesta rozhodlo v 80-tych rokoch zakázať stavbu ďalších dialnic. Jediná dialnica v mestskom obvode je Highway one, ktorá prechádza cez východný okraj mesta.
TransLink, sieť mestskej hromadnej dopravy zodpovedá za verejnú dopravu v metropolitnej oblasti. Prevádzkuje verejnú autobusovú a trolejbusovú sieť, rýchlu autobusovú sieť B-Line, kompu (známu ako SeaBus), verejnú železnicu West Coast Express a dve linky, Expo line a Millennium line trasy metra SkyTrain.
V budúcnosti bude TransLink spravovať aj pripravovanú linku metra Canada line, ktorá spojí medzinárodné letisko a neďaleké mesto Richmond s downtownom vo Vancouveri.
Z železničnej stanice Pacific Central Station smeruje na východ trasa kanadskej železnice VIA Rail, na juh do Seattlu kanadsko-americkej železnice Amtrak Cascades a do pohoria Rocky Mountains smeruje turisticko-náučná trasa kanadskej spoločnosti Rocky Mountaineer. Na juh od Vancouveru leží medzinárodné letisko Vancouver International Airport (kód YVR). Nachádza sa v meste Richmond na ostrove Sea Island. Je to druhé najrušnejšie letisko v Kanade a druhá najväčšia vstupná brána (gateway) pre medzinárodné lety na západnom pobreží Severnej Ameriky.
Na letisku má svoje sídlo HeliJet, najväčšia letecká spoločnosť zabezpečujúca prepravu
vrtuľníkmi v Severnej Amerike. Zabezpečuje pravidelné spojenie medzi letiskom a prístavmi vo Vancouveri a Victorii. V oblasti sa nachádzajú dva terminály pre trajekty spoločnosti BC Ferries. Jeden je na severozápade v zátoke Horseshoe Bay v obci West Vancouver, druhý sa nachádza na juhu v obci Delta v jej juhozápadnej časti Tsawwassen.
Školstvo
Tak ako v iných častiach provincie Britská Kolumbia je aj vo Vancouveri veľký počet súkromných škôl spôsobilých pre čiastočné provinčné dotácie - dajú sa sem zahrnúť cirkevné školy a školy so zvláštnym zameraním, vo väčšine z nich sa musí platiť školné. V meste sa tiež nachádzajú tri školy, ktoré sú súčasťou frankofónnej školskej oblasti Conseil scolaire francophone de la Colombie-Britannique (CSF). Vo Vancouveri sú dve najväčšie univerzity v oblasti Lower Mainland, Univerzita Britskej Kolumbie - University of British Columbia (UBC), založená v roku 1908 a Univerzita Simona Frasera - Simon Fraser University (SFU). UBC sa nachádza v Point Grey, v západnej časti parku Pacific Spirit Regional Park, v oblasti patriacej k univerzite - University Endowment Lands (UEL).
Park je v podstate zeleným pásmom medzi univerzitou a mestom. Areál univerzity je súčasťou metropolitnej oblasti regionálneho okresu Veľký Vancouver pod označením Electoral Area A, no nezačlenenou oblasťou v celku Lower Mainland. Z toho dôvodu nie je spravovaný mestskou políciou, ale je pod správou RCMP. No mestský hasičský zbor vykonáva svoju prácu v UEL na základe zmluvy. Takisto všetka pošta, ktorá smeruje na univerzitu má ako adresu uvedený Vancouver. UBC má v meste tri kampusy - jeden v nemocnici Vancouver General Hospital, ďalší na Robson Square a najmenší v Great Northern Way. V meste Kelowna je ešte jeden, známy ako UBC Okanagan. Na fakultách UBC študuje viac ako 45 000 zapísaných študentov.
Univerzita Simona Frasera sa nachádza v meste Burnaby. Bola založená v roku 1965 a je pomenovaná po Simonovi Fraserovi, obchodníkovi a prieskumníkovi, ktorý ako prvý preskúmal oblasť Vancouveru. Univerzita je z 56 percent financovaná z daní a 39 percentami zo školného. Je domovom viac ako 24 852 študentov, 1095 profesorov a 4621 zamestnancov univerzity. SFU má tri kampusy. Hlavný sa nachádza v Burnaby, ďalší v Harbour Centre a okolitých budovách, označuje sa ako SFU Vancouver a posledný v meste Surrey. Kvôli modernej architektúre býva okolie SFU v Surrey častým miestom nakrúcania Sci-fi seriálov, ako napríklad Battlestar Galactica a Stargate SG-1.
V oblasti sa nachádza aj súkromná kresťanská univerzita Trinity Western University (TWU). UBC a SFU majú svoje priestory a fakulty rozmiestnené po celom meste, takisto ako British Columbia Institute of Technology, ktorá poskytuje polytechnické vzdelanie. Medzi ďalšie akadémie a univerzity patrí Vancouver Community College, Langara College, umelecké Emily Carr institute of art and design, Studio 58 a Vancouver Film School (VFS).
Koncom roku 2007 sa k univerzitám vo Vancouveri pridá súkromná Fairleigh Dickinson University.
Architektúra
Medzi významné budovy je možné zaradiť katedrálu Christ Church Cathedral, Hotel Vancouver, Múzeum antropológie, Galériu umenia a Univerzitu Britskej Kolumbie. V oblasti downtownu sa nachádza niekoľko pozoruhodných moderných budov, patrí medzi nich Harbour Centre, Súdny dvor mesta Vancouver s okolitým námestím známym ako Robson Square a Verejná knižnica s námestím, ktorá pripomína Koloseum v Ríme. Je známa aj vďaka filmom Šiesty deň a Hra, či seriálom Battlestar Galactica a Smallville.
Medzi ďalšie významné budovy patrí bývalá centrála spoločnosti BC Hydro, teraz obytný dom, nachádzajúci sa na rohu ulíc Burrard a Nelson a bývalý kanadský pavilón z Expo 86, Canada Place so svojou strechou pripomínajúcou biele stany, v jeho susedstve sa od septembra 2004 rozširuje Obchodné a Kongresové centrum, ktoré bude mať po dokončení v roku 2008 trojnásobne vyššiu kapacitu. Počas zimnej olympiády v roku 2010 bude hlavným vysielacím strediskom pre medzinárodné médiá. Vedľa neho sa stavia nový hotel s obytnými priestormi The Fairmont Pacific Rim, ktorý bude mať po dokončení 42 poschodí a výšku vyše 140 metrov. Súčasťou Kongresového centra je aj Cruise Ship Terminal a hotel Pan-Pacific. Dva mrakodrapy, ktoré dominujú výhľadu na juh, sú Mestská radnica a pavilón Centennial nemocnice Vancouver Hospital.
V období pred prvou svetovou vojnou sa v downtovne nachádzali najvyššie budovy Britského impéria. Patrili medzi ne Province Building, Dominion Building, Sun Tower a Marine Building, postavená v štýle Art deco. Medzi budovy postavené v tom období patrí aj Galéria umenia - Vancouver Art Gallery. Medzi najvyššie budovy v meste patrí mrakodrap One Wall Centre, ktorý dosahuje výšky 150 metrov, o meter menej má Shaw Tower,
Harbour Centre so 146 metrami je tretí, Granville Square a Royal Centre so 142 a 141 metrami sú na štvrtom a piatom mieste. V meste sú aj ďalšie budovy, ktoré majú menej ako 140 metrov.
Z mrakodrapov, ktoré sa momentálne stavajú, stojí za zmienku spomenúť budúci Living Shangri-La, ktorý bude mať po dokončení 197 metrov a bude najvyššou budovou v meste a 183 metrový Palm Court. Mestská radnica schválila v roku 1990 smernicu View Protection Guidelines s cieľom zaviesť v downtowne obmedzenie výšky mrakodrapov na 91 metrov, s cieľom ochrániť výhľad na pohorie North Shore. Smernici sa síce podarilo udržať výhľad na hory, no niektorí ľudia si mysleli, že silueta mesta je plochá a chýba jej vizuálna príťažlivosť. Po vypracovaní štúdie v roku 1997, ktorá konštatovala, že siluete mesta by zmena prospela, sa postoj Mestskej rady k danej problematike zmenil. Štúdia z roku 1997 určila, že v downtovne sa nachádza 5 miest, kde by budovy mohli presiahnuť limit o 137 metrov a dve miesta, kde by sa limit dal prekročiť o 122 metrov. V súčasnosti je päť miest zo siedmych vytypovaných už zastavaných, alebo na nich práve prebieha výstavba nových výškových budov.
Umenie a kultúra
Vo Vancouveri sa nachádza značný počet múzeí a galérií. Galéria umenia má trvalú zbierku viac ako 7900 exponátov, ktorých hodnota je ocenená na vyše 100 miliónov kanadských dolárov (CAD). Múzeum antropológie, ktoré je v priestoroch UBC je hlavným múzeom pre kultúru indiánov severozápadného pobrežia.
Vancouver Maritime Museum je námorným múzeom, ktoré má v svojich priestoroch St. Roch, prvú loď, ktorej sa podarilo preplávať z Atlantického do Tichého oceánu Severozápadným prieplavom. Vancouver Museum je najväčším civilným múzeom v Kanade. Vo Vancouveri je aj interaktívne múzeum Science World.
Medzi významné divadelné spoločnosti patrí Arts Club Theatre Company, Vancouver Playhouse Theatre Company a Bard on the Beach. Medzi menšie patria Studio 58, Touchstone Theatre, Carousel Theatre a United Players of Vancouver. V meste pôsobí aj Theatre Under the Stars - Divadlo pod hviezdami, ktoré má vystúpenia v lete v Stanley Parku. Vo Vancouveri sa koná každoročný Medzinárodný filmový festival a Festival alternatívneho divadla Fringe Festival.
Vancouver je regionálnym centrom pre kanadskú hudbu. Veľké koncerty sa väčšinou konajú v miestach ako GM Place, Divadle Kráľovnej Alžbety, štadióna BC Place a Pacific Coliseum. Menšie v Plaza of Nations, divadlách Orpheum a Vogue. V meste sa konajú každoročne dva významné hudobné festivaly, Medzinárodný jazzový festival a Festival ľudovej hudby.
V meste sa nachádza opera aj dva profesionálne orchestre, Rozhlasový orchester CBC a Symfonický orchester Vancouveru.
Indická a veľká čínska populácia vo Vancouveri majú tiež niekoľko svojich hviezd. Niektorí z Indo-Kanadských umelcov si vytvorili meno aj v Bollywoode a v iných odvetviach indického zábavného priemyslu.
Nočný život bol vo Vancouveri v porovnaní s inými mestami relatívne obmedzený, so skoršou záverečnou dobou pre bary a nočné kluby s neochotou úradov dovoliť ich dlhšiu dennú prevádzku. Od roku 2003 mesto začalo experimentovať s neskoršou záverečnou, uvolnilo reguláciu a prejavilo snahu vytvoriť z centra downtownu zábavnú štvrť, najmä na okolí Granville street.
Turistika
Mierna klíma a blízkosť hôr, riek, jazier a oceánu robia z mesta polulárny cieľ pre turistov a športovcov. Prejavuje sa to aj na jeho obyvateľoch, Vancouver má po mestách Toronto, Montreal a Halifax štvrtú najštíhlejšiu poluláciu v Kanade.
Vo Vancouveri je viac ako 1 298 hektárov parkov, spolu so Stanley Parkom, ktorý je so 404 hektármi najväčší.
V metropolitnej oblasti sa tiež nachádza niekoľko veľkých pláží, z ktorých mnohé so sebou navzájom susedia. Najväčšie zoskupenie pláží sa tiahne od pobrežia Stanley Parku, popred Slepú zátoku (False Creek) až po oblasť univerzity Britskej Kolumbie - po UEL. Medzi 18 kilometrov pláží v meste patrí First beach, Jericho, Kitsilano beach, Second beach, Spanish bank east, Locarno, Spanish bank west, Spanish bank expansion, Third beach a Sunset. Pri plážach je možné vykonávať veľa vodných športov, mesto je obľúbeným centrom pre nadšencov do člnov a jachiet.
V pohorí North Shore sú tri lyžiarsky obľúbené vrchy so zjazdovkami, Cypress Mountain, Grouse Mountain a Mount Seymour. Všetky sa nachádzajú asi 30 minút cesty autom od downtownu. Cez pohorie vedú aj svetoznáme cesty pre ľudí obľubujúcich horskú cyklistiku. Rieky Capillano, Seymour a záliv Lynn (Lynn Creek), vzdialené od downtownu 20 minút autom sú výzvou pre milovníkov raftingu a kajakov. Medzi obľúbené turistické miesta patrí aj cesta ponad Clevelandovu priehradu a visutý most Capilano Suspension Bridge, klenúci sa ponad rieku Capilano v oblasti North Vancouver. Most je dlhý 136 metrov a týči sa do výšky 70 metrov nad hladinu rieky. Ročne ho navštívi vyše 800 000 turistov. V mesiaci Máj sa v meste koná každoročný Maratón, 10 kilometrový beh Vancouver Sun Run sa beží každý Apríl.
126 kilometrov od Vancouveru sa nachádza lyžiarsky rezort Whistler Blackcomb. Časopisom Ski Magazine bol vyhlásený za najlepšie lyžiarske stredisko na svete, kvôli jeho kombinácii terénu, dobrého snehu, kvalitných služieb a vysoko oceneného nočného života v stredisku. Je to najväčší lyžiarsky rezort v Severnej Amerike, rozprestiera sa na ploche 3 307 hektárov. V stredisku sa budú v roku 2010 spolu s mestom Whistler a Vancouverom konať Zimné Olympijské Hry.
Šport
Vancouver má dlhú športovú tradíciu. Je tiež domovom známych svetových športovcov.
- Ľadový hokej
Mesto je domovom klubu Vancouver Canucks, ktorý hrá profesionálny hokej v Severozápadnej divízii Národnej Hokejovej Ligy - NHL.
Juniorský tím Vancouver Giants hrá vo Western Hockey League. 27. mája 2007 vyhral vo finále Memorial Cupu a získal titul, ktorý sa udeľuje najlepšiemu tímu spomedzi kanadských juniorských súťaží OHL, QJMHL a WHL.
Začiatkom 20 storočia bol v meste hokejový klub Vancouver Millionaires, hrali v Pacific Coast Hockey League a vyhrali Stanley Cup v roku 1915.
- Basketbal
Od roku 1995 boli Grizzlies jedným z dvoch kanadských basketbalových klubov, pôsobiacich v NBA. Druhým klubom ostal Toronto Raptors. Grizzlies boli v roku 2001 predaní a presťahovali sa do Memphisu.
- Bejzbal
V meste sa nachádza klub Vancouver Canadians, pôsobiaci v Severozápadnej lige.
- Ragby
Profesionálnym ragbyovým klubom sú BC Lions, hrajúci v Kanadskej futbalovej lige - CFL. 19 novembra 2006 vyhrali Grey Cup, cenu, ktorá sa udeľuje víťazovi ligy.
- Futbal
Od roku 1974 bol v meste profesionálny futbalový tím. Bol ním Whitecaps, až do zániku futbalovej ligy NASL v roku 1984. O dva roky neskôr sa sformoval nový tím, 86ers. V roku 2001 sa tím premenoval na Whitecaps a v roku 2003 opäť, na Whitecaps F.C. Tím zjednotil mužské, ženské a mládežnícke tímy pod jednu organizáciu. Whitecaps hrajú v Prvej divízii futbalovej ligy USL.
- Galský futbal
Galský futbal je druh loptovej hry, ktorá sa hráva hlavne v Írsku a v írsky hovoriacich oblastiach. Vancouver Harps hrajú v Západokanadskej divízii. Klub má mužský a ženský tím. Muži vyhrali dvakrát po sebe Majstrovstvá západnej Kanady v rokoch 2005 a 2006.
Vo Vancouveri sa koná od roku 1994 každoročný Slam City Jam, majstrovstvá Severnej Ameriky v skateboardingu.
| Klub | Šport | Liga | Štadión |
|---|---|---|---|
| Vancouver Canucks | Ľadový hokej | NHL | GM Place |
| British Columbia Lions | Ragby | Canadian Football League | BC Place |
| Vancouver Canadians | Bejzbal | Severozápadná liga | Nat Bailey |
| Vancouver Giants | Ľadový hokej (juniorský tím) | Western Hockey League | Pacific Coliseum |
| Whitecaps F.C. | Futbal | USL First Division (muži) W-League (ženy) |
Swangard |
Médiá
Vydateľstvo Pacific Newspaper Group Inc. je vydavateľom dvoch najväčších novín v anglickom jazyku, The Vancouver Sun a The Province. Medzi ďalšie noviny v oblasti patria bezplatné Metro, 24 Hours a Vancouver Courier. Medzi nezávislé periodiká patria The West Ender, The Georgia Straight, The Republic a Only. Rozhlasové stanice so spravodajstvom sú CBC Radio One, CKNW a CKWX. Vo Vancouveri vysielajú tieto televízne stanice - verejnoprávna CBC, ďalej CityTV, Global TV, Channel M a CTV (Channel 9).
Partnerské mestá
Vancouver bol prvým mestom v Kanade, ktoré sa pripojilo k medzinárodnému systému partnerských miest. Medzi partnerské mestá Vancouveru patria:
| Odesa, Ukrajina od roku 1944 |
| Jokohama, Japonsko - rok 1965 |
| Edinburgh, Škótsko - rok 1978 |
| Guangzhou, Čína - rok 1985 |
| Los Angeles, USA - rok 1986 |