Vancouverov ostrov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vancouverov ostrov

Vancouverov ostrov je ostrov v Tichom oceáne, pri juhozápadnom pobreží kanadskej provincie Britská Kolumbia, ktorej je súčasťou.

Ostrov má pretiahnutý tvar, je 460 km dlhý a 80 km široký. So svojimi 32 134 km² je najväčším ostrovom na západnom pobreží Severnej a Južnej Ameriky, 42 najväčším ostrovom na svete, 11 najväčším a druhým najľudnatejším ostrovom v Kanade (po ostrove Montreal). Je pomenovaný podľa anglického kapitána Georgea Vancouvera, dôstojníka v Royal Navy, ktorý preskúmal severozápadné pobrežie Severnej Ameriky v období rokov 1791 až 1794.

Podľa sčítania ľudu v roku 2001 žilo na ostrove 656 312 obyvateľov, pre rok 2005 sa odhady pohybujú na úrovni 723 000 obyvateľov. Z nich o niečo menej ako jedna polovica - 326 000 žije v regióne Veľká Victoria, ktorý je zoskupením 13 obcí v regionálnom okrese Capital. Medzi ďalšie väčšie mestá na ostrove patrí Nanaimo, Port Alberni, Courtenay, Parksville a Campbell River. Tieto mestá, s výnimkou Port Alberni, ležia pri juhovýchodnom pobreží ostrova u úžiny Strait of Georgia.

Geografia a klimatické podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Reliéf Vancouverovho ostrova. Ostrov je od pevninskej časti Britskej Kolumbie oddelený úžinami Strait of Georgia, Johnstone Strait a Queen Charlotte Strait a od amerického štátu Washington úžinou Juan De Fuca Strait

Vancouverov ostrov sa tiahne od juhovýchodu k severozápadu. Od pevninskej časti Britskej Kolumbie je oddelený úžinami Strait of Georgia, Johnstone Strait a Queen Charlotte Strait. Od polostrova Olympic v štáte Washington je oddelený úžinou Juan De Fuca Strait. Západné pobrežie ostrova je veľmi členité s množstvom fjordov a je pri ňom viac ostrovčekov ako pri východnom pobreží. Západná časť ostrova, ktorá je otvorená smerom ku Tichému oceánu je vlhkejšia a hornatejšia než východná časť. Horské pásma, ktoré sa tiahnu pozdĺž celého ostrova boli vymodelované pôsobením ľadovca a vody.

Golden Hinde, najvyšší vrch na ostrove (2 198 m n. m.)
Vancouverov ostrov, satelitná snímka

Hory dosahujú najvyšších výšok v centrálnej časti ostrova, najvyššou je Golden Hinde (2 198 m n. m.). Nachádza sa v najväčšom a najstaršom parku na ostrove, Starathcona Provincial Park. Golden Hinde patrí do malej skupiny hôr pokrytých snehom a ľadom. Najväčší ľadovec na ostrove je Comox Glacier, leží v juhovýchodnej časti parku.

Západná časť ostrova, ktorá je otočená k Tichému oceánu je tvorená fjordami, zálivmi a úžinami. Centrálna východná časť má viac jazier. No Kennedy Lake, najväčšie jazero na ostrove, leží pri západnom pobreží smerom na sever od osady Ucluelet. Jazerá na ostrove sú ľadovcového pôvodu. Na ostrove je hustá sieť riek.

Na podnebie ma veľký vplyv bezprostredná blízkosť oceánu, no niektoré oblasti na ostrove sa nachádzajú v zrážkovom tieni hôr. Rozloženie zrážok je veľmi premenlivé. Západné pobrežie je výrazne vlhkejšie než východné. Priemerná ročná hodnota zrážok sa pohybuje v rozmedzí 6 650 mm u jazera Henderson Lake pri západnom pobreží (najvlhkejšie miesto v Severnej Amerike) až po 635 mm na juhovýchode vo Victorii, hlavnom meste provincie Britská Kolumbia, ležiacej v juhovýchodnej časti polostrova Saanich. Najviac zrážok je na jeseň a v zime. Teplota je vyrovnaná na obidvoch pobrežiach. Zimy sú mierne a letá chladná, alebo mierne teplá, čo záleží od polohy. Priemerné ročné teploty sa pohybujú okolo 10 °C. Sneh je v nižších polohách vzácny, ale bežný vo vyšších horských polohách.

Vancouverov ostrov leží v biotope dažďových pralesov mierneho pásma. V južnej a východnej časti ostrova sa nachádza douglaska tisolistá, tuja riasnatá, arbutus menziesii, garryov dub (známy aj ako oregonský biely dub), gaultéria indiánska, mahónia cezmínolistá a rastliny rodu arctostaphylos. Táto časť ostrova je husto zaľudnená a slúži ako miesto k dovolenke a rekreácii.

Severná, západná a väčšina centrálnej časti Vancouverovho ostrova je takisto ako zvyšok pobrežia Britskej Kolumbie domovom vysokých ihličnanov. Nachádza sa tu sieboldov jedľovec, tuja riasnatá, jedľa pôvabná, cypruštek nutkajský, douglaska tisolistá, jedľa obrovská, smrek sitkanský a borovica pohorská. Často sa vyskytuje javor veľkolistý, jelša červená, papradie polystichum munitum a červené čučoriedky.

Fauna na ostrove je podobná tej na pevnine s niekoľkými zaujímavými výnimkami. Napríklad medveď grizzly, urzon kanadský, horská koza, los európsky, dikobraz, kojot prériový a skunk, ktorých výskyt je na pevnine častý, na ostrove chýbajú.

Na ostrove žije jediná populácia jeleňa kanadského (Cervus canadensis roosevelti), známeho aj ako wapiti, v Kanade a endemický druh svišťa – svišť vancouverský. Rieky, jazerá a pobrežné oblasti sú preslávené svojimi pstruhmi a lososmi. Na ostrove je najväčšia koncentrácia výskytu pumy americkej v Severnej Amerike.

Dejiny ostrova[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodní obyvatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Verí sa, že ostrov bol osídlený ľuďmi hneď po ústupe zaľadnenia, spôsobeného ľadovou dobou asi pred 8 000 rokmi. Koncom 18. storočia boli hlavnými obyvateľmi ostrova indiáni z kmeňa Nootka na západnom pobreží, rôzne kmene z jazykovej skupiny Salish na južnom a východnom pobreží a kmeň Kwakiutl v strede a na severe ostrova.

Prieskumné cesty európanov[upraviť | upraviť zdroj]

Európania sa o ostrov začali zaujímať v roku 1774, keď sa objavili zvesti ruských obchodníkov s kožušinami, čo spôsobilo, že Španielsko vyslalo na sever svoju loď Santiago, ktorej velil Juan José Pérez Hernández. V roku 1775 bola vyslaná druhá expedícia, ktorej velil Juan Francisco Quadra. Ani jedna sa nevylodila na ostrove.

Ostrovu sa dostalo väčšej pozornosti po tretej výprave kapitána Jamesa Cooka, ktorý sa 31. marca 1778 vylodil na západnom pobreží ostrova u úžiny Nootka Sound a zabral ostrov pre Spojené kráľovstvo. Veľký potenciál ostrova pre obchod s kožušinami viedol Britskú východoindickú spoločnosť k tomu, že na ostrove Nootka, malom ostrove v úžine Nootka Sound, postavila obchodné stredisko pre obchod s kožušinami v indiánskej osade Yuquot.

Fort San Miguel v roku 1793

Ostrov bol podrobnejšie preskúmaný Španielmi v roku 1789 Estebanom José Martínezom, ktorý postavil Fort San Miguel na jednom z malých pobrežných ostrovčekov v úžine pri osade Yuquot. Je to jediné španielske sídlo na území, ktoré sa neskôr stalo súčasťou Kanady. Španieli začali prepadávať anglické lode a obidva národy mali blízko k vyhláseniu vojny, no nezhody sa urovnali mierovou cestou dohodou Nootka Convention v roku 1792, v ktorej si obidva národy navzájom uznali svoje práva v oblasti. Na britské aktivity v oblasti dohliadal kapitán George Vancouver, ktorý sa v minulosti plavil s kapitánom Jamesom Cookom na jeho výpravách a po ktorom je ostrov pomenovaný. Zatiaľ čo v súčasnosti poznáme ostrov pod jeho názvom Vancouverov ostrov – Vancouver Island, pomenovaný po Georgeovi Vancouverovi, tento anglický prieskumník a moreplavec pôvodne nechcel tak veľký ostrov pomenovať iba po sebe. V jeho správe Britskej admiralite zo septembra 1792 kapitán Vancouver oznamuje, že by radšej chcel na počesť svojho stretnutia s Juanom Franciscom Quadrom

"pomenovať nejaký prístav alebo ostrov po nás obidvoch na pamiatku nášho stretnutia a nadviazania priateľských vzťahov... (Vancouver predtým pohostil Quadru na jeho lodi) ... a keďže nenachádzam žiadne iné miesto vhodnejšie ako miesto nášho stretnutia, pomenovávam túto krajinu... ostrovom Quadru a Vancouvera (Island of Quadra and Vancouver)."

Keby bol Vancouver taký namyslený, ako ho niekoľko spisovateľov obvinilo, tak by ostrov pomenoval len po sebe, namiesto toho, aby zdieľal svoje meno s Quadrom a ešte umiestnil jeho meno pred svoje. Novo objavený “ostrov Quadru a Vancouvera” bol najvýraznejším názvom na mape pobrežia Severnej Ameriky a objavil sa na väčšine dobových britských, francúzskych a španielskych máp. No ako španielske záujmy o tento región klesli, spolu s nimi upadlo aj Quadrovo meno. Veľkú rolu v tom zohrala Spoločnosť Hudsonovho zálivu, keď sa v roku 1824 stal adresou ich pošty na ostrove “Vancouverov ostrov”. O štvrť storočia neskôr bolo označenie ostrova Vancouverov ostrov tak známe a vžité, že založenie kolónie "Colony of Vancouver Island" v roku 1849 dalo tomuto pomenovaniu oficiálny status.

Britské osídlenie[upraviť | upraviť zdroj]

Britská koloniálna vlajka Vancouverovho ostrova

Prvým britským osídlením na ostrove bolo obchodné stredisko Spoločnosti Hudsonovho zálivu Fort Camosun, ktoré bolo založené v roku 1843 a neskôr premenované na Fort Victoria. Onedlho, v roku 1846, bola podpísaná medzi Britániou a Spojenými štátmi Oregonská zmluva, ktorá vyriešila otázku sporných hraníc vtedajšieho amerického teritória Oregon. Zmluva určila, že celý ostrov pripadol Kanade, napriek tomu, že časť ostrova leží na juh od 49 rovnobežky. V roku 1849 bola založená kolónia Colony of Vancouver Island. Guvernérmi sa na krátku dobu stali Richard Blanshard a James Douglas, správca obchodného strediska Spoločnosti Hudsonovho zálivu. Guvernérom bol od roku 1851 po dobu nasledujúcich trinásť rokov.

Fort Victoria sa stala dôležitou základňou po vypuknutí zlatej horúčky v kaňone Fraser v roku 1858. V roku 1862 bolo rozširujúce sa mesto zapísané do registra ako mesto Victoria. Victoria sa stala hlavným mestom kolónie na ostrove a tento svoj status si udržala aj po administratívnom pripojení ostrova k pevnine v roku 1866. V meste Esquimalt bola v roku 1865 založená britská námorná základňa, veľká lodenica a námorná nemocnica. Tieto zariadenia neskôr prevzala kanadská armáda.

Ekonomická situácie kolónie sa zhoršila po skončení Sobiej zlatej horúčky v rokoch 1861 až 1862. Krátko nato začali narastať tlaky na pripojenie ostrovnej kolónie ku pevninskej kolónii Britská Kolumbia (ktorá bola založená v roku 1858). Tretí a posledný guvernér kolónie Sir Arthur Kennedy dohliadol na vytvorenie zlúčenej kolónie United Colonies of Vancouver Island and British Columbia v roku 1866.

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Úžina Clayoqout Sound

Ekonomike ostrova okrem hlavného mesta Victorie dominuje predovšetkým drevospracujúci priemysel, turistika a rybárčenie. Veľká časť výrubu stromov tvorí drevovina (paper pulp) z druhej generácie lesných fariem, ktorá je v nich vyrúbaná približne každých 30 rokov. Drevovina sa používa na výrobu papiera. Výrub stromov v pôvodných nedotknutých lesoch (napríklad v úžine Clayoqout Sound) je kontroverznou záležitosťou, ktorá si získala medzinárodnú pozornosť vďaka snahe aktivistov a ochranárskych združení.

V posledných rokoch spustila vláda provincie Britská Kolumbia náučný program, aby prilákala viac turistov do plážových stredísk ako je napríklad Tofino.

Na ostrove sa rýchlo rozširuje výroba vín, vinári na Vancouverovom ostrove vyprodukovali vína, z ktorých niektoré prekonali aj vína z Francúzska.

Medzi ostrovom a pevninou je niekoľko podmorských káblov s vysokým napätím.

Na ostrove dochádza aj k veľkému rozmachu na poli IT. Vysokorýchlostný internet na ostrove zaisťujú spoločnosti Shaw, Telus, CRTV a CRCN. Bezdrôtové wi-fi pripojenie sa dá nájsť na celom ostrove, pre verejnosť väčšinou zdarma. Väčšina kaviarní tiež umožňuje voľné použitie laptopov a ich nabíjanie za priemernú cenu 5 kanadských centov za hodinu.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Uvítacia tabuľa pri vstupe do severného kampusu University of Victoria

Vyššie vzdelanie hrá veľkú ekonomickú úlohu v oblasti Veľkej Victorie, keďže počet študentov a zamestnancov presahuje číslo 50 000. University of Victoria je najväčšou univerzitou na ostrove, v ročníku 2006/2007 mala 19 475 študentov a 4 124 zamestnancov. Royal Roads University je oveľa menšia s 2 268 študentmi a 680 zamestnancami. Camosun College má v regióne Veľká Victoria tiež pár kampusov a 17 000 študentov a takmer 1 000 zamestnancov (takmer polovica jej študentov je zo vzdialených oblastí). Malaspina University-College je ďalšou univerzitou na ostrove s jej hlavným kampusom v meste Nanaimo a ďalšími v mestách Duncan, Parksville a Powell River. University Canada West uzatvára zoznam inštitúcií, ktoré udeľujú a garantujú diplomy za vysokoškolské vzdelanie. Na ostrove je tiež značný počet komunitných internátov a medzinárodných vzdelávacích centier.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Námorná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Námorná doprava je na Vancouverovom ostrove veľmi dôležitá, keďže zaisťuje spojenie s pevninskou časťou Britskej Kolumbie a s americkým štátom Washington. S pevninou nespájajú ostrov žiadne mosty, aj keď návrh na výstavbu mosta ponad úžinu Strait of Georgia padol už veľakrát. Jediná cesta autom na ostrov je možná iba s využitím trajektov spoločností BC Ferries, Washington State Ferry a Blackball Transport. Na ostrov vedie šesť trás trajektov pre cestujúcich s možnosťou prepravy áut:

Cesta trajektom na Vancouverov ostrov?
Spirit of Vancouver Island, trajekt spoločnosti BC Ferries
Spirit of British Columbia, trajekt spoločnosti BC Ferries

BC Ferries

  • Tsawwassen, BC (38 km južne od Vancouveru) – Swartz Bay, BC (32 km na sever od Victorie)
Doba plavby: 1 hodina 35 minút; 8 plavieb každý deň na jeseň, v zime a na jar a viacej v lete
  • Tsawwassen, BC – Duke Point, BC (13 km na sever od Nanaimo)
Doba plavby: 2 hodiny; 8 plavieb každý deň
  • Horseshoe Bay, BC (20 km severozápadne od Vancouveru) – Departure Bay, BC (3 km severne od Nanaimo)
Doba plavby: 1 hodina 35 minút; Plavba každé 2 hodiny s extra plavbami počas leta a prázdin
  • Powell River, BC – Comox, BC
Doba plavby: 1 hodina 20 minút; 4 plavby každý deň
  • Anacortes, WA – Sidney, BC
Doba plavby: 3 hodiny (bez zastávok na súostroví San Juan)

Blackball Transport

  • Port Angeles WA – Victoria BC
Doba plavby: 1 hodina 30 minút; 1 alebo 2 plavby každý deň

Okrem nich spojenie Vancouverovho ostrova s pevninou zaisťujú ďalšie tri spoločnosti (iba s prepravou cestujúcich):

Victoria Clipper

  • Seattle, WA – Victoria, BC
Doba plavby: 2 hodiny 45 minút; 1 až 3 plavby každý deň

Victoria Express

  • Port Angeles, WA – Victoria, BC (funguje od mája do septembra)
Doba plavby: 1 hodina

Victoria San Juan Cruises

  • Bellingham, WA – Victoria, BC (funguje od mája do októbra)
Doba plavby: 3 hodiny; 1 plavba každý deň

Železničná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Na Vancouverovom ostrove ostali dve hlavné železnice. Southern Railway of Vancouver Island, ktorá prevzala kontrolu nad železnicou Esquimalt and Nanaimo Railway od Rail America v júli 2006, ponúka prepravu nákladu na trase Victoria – Courtenay. Trasa Port Alberni je mimo prevádzku od konca roku 2001. SVI tiež prepravuje cestujúcich na základe zmluvy s VIA Rail Canada. Western Forest Products prevádzkuje poslednú železnicu využívanú na ťažbu dreva v Kanade. Jej trasa vedie z mesta Woss do Beaver Cove na severnom konci ostrova. Bývalá trasa Kanadskej národnej železnice, ktorá viedla z Victorie do Cowichan Valley bola opustená koncom 80. a začiatkom 90. rokov a jej dva úseky medzi mestom Victoria a Sooke a Shawnigan Lake a Lake Cowichan slúžia v súčasnosti ako viacúčelová trať. Múzeum BC Forest Museum má úzkorozchodovú železnicu, ktorá obieha okolo parku a železnica Alberni Pacific Railway ponúka počas leta svoje služby z obnovenej železničnej stanice E&N Railway v Port Alberni do McLean's Mill na bývalej trati železnice E&N Railway.

Cestná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Dvojposchodový autobus Alexander Dennis Enviro 500 s predným závesom na bicykel je jedným z dvojposchodových autobusov, ktoré sa používajú v meste Victoria

Mesto Victoria na ostrove je jedným z mála miest v Severnej Amerike, kde sa vo verejnej doprave používajú dvojposchodové (double decker) autobusy. Sú súčasťou autobusovej dopravy oblasti Veľkej Victorie.

Ako sa Victoria, hlavné a najväčšie mesto na ostrove rozširuje, stáva sa automobilová premávka problematickou. Zápchy počas dopravnej špičky sa nepodarilo vyriešiť úpravou ciest medzi Victoriou a mestami na západnom pobreží ostrova a výstavba nových domov a zariadení, ako napríklad golfového strediska Bear Mountain spôsobuje, že nárast dopravy na cestách bude v nasledujúcich rokoch vážny problém.

Už viac ako sto rokov sa objavujú návrhy na výstavbu mosta, ktorý by spojil ostrov s pevninou. Vzhľadom na extrémnu hĺbku úžiny Strait of Georgia a potencionálny výskyt seizmickej aktivity, by výstavba mostu alebo tunela čelila monumentálnym nárokom na ich inžinierske vyprojektovanie, bezpečnosť, dopady na životné prostredie a astronomickú cenu.

Letecká doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Terminál medzinárodného letiska Victoria International Airport

Na Vancouverovom ostrove sú dve hlavné letiská:

Na ostrove je značný počet menších letísk, na ktoré lieta hlavne Pacific Coastal, Westjet, Central Mountain Air a Air Canada Jazz. Nachádzajú sa v mestách Port Hardy, Campbell River, Courtenay (súkromné letisko), Nanaimo a Port Alberni (iba charterové lety). Na všetky prilieta raz za týždeň jeden z veľkých leteckých dopravcov.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]