Vanuatu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vanuatská republika
Vlajka  štátu Vanuatu Znak  štátu Vanuatu
Vlajka - Vanuatu Znak - Vanuatu
Národné motto:
Let us stand firm in God
(Stojme pevne v Bohu)
LocationVanuatu.png
Oficiálny názov
  - Dlhý

Ripablik blong Vanuatu
  - Krátky Vanuatu
Úradné jazyky angličtina, francúzština, bislamčina
Hlavné mesto Port Vila
Najväčšie mesto Port Vila
Hlava štátu Iolu Johnson Abil
Predseda vlády Sato Kilman
Rozloha

  - Celková
  - Súš
  - Voda
  - % vody

161. miesto
12 200 km²
12 000 km²
zanedbateľné km²
zanedbateľné %

Susedia
Počet obyvateľov

  - Sčítanie 2009

183. miesto
240 000

Hustota obyvateľov

  - Sčítanie 2005

194. miesto
20 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

  - Stav [[]]

. miesto

Vznik

30. júl 1980

Forma štátu republika
Mena Vanuatský vatu
Gramotnosť 74 %
Časová zóna

UTC +11

Štátna hymna
Medzin. kód (ISO 3166-1) 548 VUT VU
Kód motorových vozidiel (OSN) VU
Internetová doména .vu
Smerové telefónne číslo +678

Vanuatu, dlhý tvar Vanuatská republika (bývalý názov Nové Hebridy), je štát v Austrálii a Oceánii. Väčšina ostrovov štátu Vanuatu patrí do súostrovia Vanuatu.

Hlavné mesto je Port Vila.

Ide o ostrovnú krajinu v oblasti Koralového mora východne od austrálskeho queenslandského pobrežia. Meno Vanuatu sa skladá z „vanua“ (zem) a „atu“ (samostatný). Súostrovie, na ktorom tento štát leží, sa stále nazýva Nové Hebridy. Hlavné mesto je Vila. Vanuatu sa skladá zo 6 provincií – Malampa Provins, Penama Provins, Sanma Provins, Shefa Provins, Tafea Provins, Torba Provins, ktorých mená sa skladajú z jednotlivých názvov ostrovov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Veľa ostrovov Vanuatu bolo osídlených už po tisícročia. Najstaršie nálezy sa datujú z roku 2000 pred naším letopočtom. Portugalský moreplavec Pedro Fernandes de Queirós objavil 3. mája 1606 Espiritu Santo. V presvedčení, že našiel stratený južný kontinent, pomenoval ostrov po Terra Australis del Espiritu Santo a vyhlásil všetky krajiny ležiace po južný pól za svoje v mene španielskeho kráľa a katolíckej cirkvi. V roku 1768 sa Louis Antoine de Bougainville plavil na fregate (rýchlej plachetnici) medzi Espiritu Sante a Malakula a tým vyvrátil Queirosovu teóriu, že ide o súčasť južného kontinentu.

Po druhej ceste britského prieskumníka kapitána Jamesa Cooka sa na ostrovy usadili v roku 1839 európski osadníci. Od roku 1887 boli ostrovy oficiálne pod britsko-francúzskou kontrolou. Francúzi a Briti sa v roku 1906 dohodli na založení Kondomínia Nové Hebridy. Vzhľadom na rôzne infekčné choroby, ktoré boli privezené hlavne európskymi osadníkmi do krajiny, počet obyvateľov klesol na 45.000 obyvateľov až do roku 1935. Počas druhej svetovej vojny boli ostrovy Efate a Espiritu Santo používané spojencami ako vojenské základne. V roku 1960 tlačilo obyvateľstvo k sebaurčeniu a neskôr k nezávislosti. Plnú suverenitu nadobudol tento ostrovný štát 30. júla 1980. V roku 1981 vstúpilo Vanuatu do Organizácie Spojených národov a o dva roky neskôr do hnutia nezúčastnených štátov. V roku 1990 bol poznačený politickou nestabilitou, čo viedlo k väčšej decentralizácii v politickom systéme.

Vanuatu, do roku 1980 britsko-francúzske kondomínium, je podľa ústavy z roku 1979 parlamentnou republikou. Územie štátu sa skladá zo súostrovia Nové Hebridy v juhozápadnej časti Tichého oceánu, ktoré tvorí koralové ostrovy a ostrovy vulkanického pôvodu.

Ostrovy objavil roku 1606 Pedro Fernandes de Queirós, Portugalec v španielskych službách. V roku 1774 ich preskúmal britský moreplavec James Cook. Roku 1906 sa stali britsko-francúzskym kondomíniom- prekvapivý model spoločnej správy územia dvomi konkurentmi. Roku 1977 sa Veľká Británia a Francúzsko dohodli, že udelia Novým Hebridám nezávislosť. Roku 1978 vznikla vláda zo zástupcov všetkých strán a predstavitelia koloniálnych mocností schválili roku 1979 novú ústavu.

V máji 1980 sa uskutočnil pokus odtrhnúť ostrov Espiritu Santo, ktorý však britské a francúzske jednotky potlačili. 30. júla 1980 sa Nové Hebridy stali pod menom Vanuatu nezávislou republikou. Prezidentom sa stal Vanuatskou stranou navrhnutý George Kalkoa. Britské a francúzske jednotky boli nahradené jednotkami z Papuy-Novej Guiney a austrálskymi vojenskými poradcami (Vanuatu nemá vlastnú armádu).

Poloha a charakter územia[upraviť | upraviť zdroj]

Vanuatu je tvorené súostrovu Vanuatu. Tvorí ho zhruba 83 ostrovov a ostrovčekov. 12 hlavných a 70 menších ostrovov zoskupených do tvaru písmena Y. Najväčšie ostrovy sú Espiritu Santo a Malakula (1 994 km²), Eromanga Island (958 km²) a Éfaté (907 km²). Pobrežie veľkej časti ostrovov, ktoré sú sopečného pôvodu, tvoria koralové útesy. Najvyšším vrchom krajiny je Tabwemasana vysoká 1 877 m. Najnižší bod 0 m n. m. – hladina Tichého oceánu. Na súostroví sa nachádza aj niekoľko činných sopiek, medzi najznámejšie patrí Lopevi, Marum a Benbow. Zvláštnosťou je sopka Gaua, krotej kráter vypĺňa jazero Letas. Pozoruhodná je aj aktívna sopka Mount Yasur na ostrove Tanna a Lombenben na ostrove Amba, ktoré prejavili svoju činnosť v novembri 2005. V rokoch 1999 a 2002 boli ostrovy neustále postihované zemetraseniami. Následne ich ohrozilo aj cunami. Ostrovy sú pokryté daždovým pralesom, na južných ostrovoch rastú lesy suché.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v oblasti, kde vládne vlhké tropické a rovníkové podnebie s miernymi juhovýchodnými pasátmi od mája do októbra. Vanuatu sa vyznačuje miernymi zrážkami od novembra do apríla a vplyvom cyklón od decembra do apríla. Teplota sa tu pohybuje od 22 do 27 stupňov, ročne spadne niekedy až 2 000 mm zrážok. Na juhu je možné rozlíšiť obdobie dažďov a obdobie sucha. V období dažďov predstavujú veľké nebezpečenstvo tajfúny.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Veľký význam majú ložiská mangánovej rudy, ktorá sa vyváža do Japonska a Číny. Nachádzajú sa tu aj ložiská rúd železa a medi. Väčší význam má však poľnohospodárstvo, kde je hlavnou plodinou kokosová palma. Pestujú sa aj banány, citrusy, cukrová trstina, chlebovník, jamy, kakao, káva, kukurica, taro, vanilka a rôzne druhy zeleniny. Dôležitý je aj rybolov. Hlavným odvetvím priemyslu je potravinársky priemysel, predovšetkým spracovanie rýb. Značné príjmy plynú z cestovného ruchu. Hospodárstvo Vanuatu je založené predovšetkým na poľnohospodárstve, rybolove a cestovnom ruchu. Medzi najdôležitejšie plodiny patrí kokosové palmy, arašidy, banány, kukurica, ktoré sa pestuje najmä pre domáce potreby. Reliéf je na obrábanie pôdy miestami príliš členitý. Na ostrovoch sú podmienky na chov hospodárskych zvierat. Okrem kopry a kakaa sa exportuje aj hovädzie mäso smerujúce do Japonska a Austrálie. Na rozdiel od väčšiny súostroví v Oceánii na ostrovoch Vanuatu sú lesy, takže obyvatelia nemajú problém s palivom. Export dreva bol z ekologických dôvodov obmedzený na minimum. Krajina má potenciál pre ťažbu rúd farebných kovov a menšieho objemu ropy. Hospodárstvo je napriek expandujúcemu sektoru služieb silne ovplyvnené poľnohospodárstvom a týmpádom náchylné na prírodné katastrofy a výkyvy počasia. Približne 65% obyvateľov zamestnáva primárny sektor. Prostredníctvom rôznych hospodárskych reforiem (ako zavedenie DPH vo výške 12,5%) sa podarilo posilniť sektor služieb tak, že sa rozširujúci turizmus a rastúce vplyvné Offshore banky mohli rozvíjať. Hlavnými obchodnými partnermi sú Nová Kaledónia, Austrália a Nový Zéland.

HDP predstavovalo na základe odhadu z roku 2012 – 1 237 000 000 amerických dolárov. V rámci HDP na obyvateľa sa Vanuatu zaradilo na 159. miesto s 4.900 americkými dolármi. HDP v jednotlivých odvetviach: • poľnohospodárstvo: 20,6% • priemysel: 11,7% • služby: 67,6% Vanuatu sa zaraďuje medzi výhodné finančné raje, ktoré však umožňujú aj pranie špinavých peňazí. V dôsledku kritiky sa krajina rozhodla upraviť zákony vo finančnom sektore, čo umožňuje lepší dohľad nad tokom peňazí zo zahraničia.

Vo Vanuatu funguje ako mena Vatu (VUV). Dňa 16.4.2013 bol kurz 1 EUR = 119,178 VUV

Takmer 1 000 km dlhá cestná sieť Vanuatu sa skladá zo 75 % nespevnených ciest a chodníkov. Pre prekonanie stredných a dlhých vzdialeností sú k dispozícii letiská. Najväčšie letiská sú pri mestách Luganville a Port Vila. Jedným z hlavných letísk je Farmer Field Airport. Obchodné námorníctvo má asi 50 lodí, z ktorých žiadna nemá domáceho majiteľa. Väčšie prístavy sa nachádzajú v Forari, Port Vila, Espiritu Santo. V ostatnom období sa zvýšili investície do infraštruktúry, čo umožnilo pristávanie väčších výletných lodí na okružných plavbách a tiež sa rozšírila aj ponuka leteckých destinácií. Krajina zaznamenala v roku 2007 príchod vyše 160 000 návštevníkov.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vanuatu je typickým homogénnym štátom, žije tu totiž 98 % Vanuaťanov. Negramotnosť je však pomerne vysoká, až 26 %. Stredná dĺžka života mužov je 61 rokov, žien 64 rokov.

Vanuatu obýva podľa odhadu z roku 2013 približne 261565 obyvateľov, pričom muži majú prevahu nad ženami. Patrí mu tým 183. miesto vo svete. Obyvatelia Vanuatu (nazývaný Ni-Vanuatu) tvoria väčšinu (98,5%), zvyšok tvorí zmes Európanov, Ázijcov a domorodých obyvateľov iných tichomorských ostrovov. 37.9% populácie je mladšia ako 14 rokov, vekovú kategóriu 15 – 64 rokov zapĺňa 58,6% populácie, nad 64 rokov iba 3,6% populácie. Vanuatu má ročný populačný rast okolo 1,5%, kde pôrodnosť tvorí 22,72‰ na 1000 obyvateľov a úmrtnosť 7,82‰ na 1000 ľudí. Dojčenská úmrtnosť predstavuje 5,4%. Priemerná dĺžka života obyvateľov je 62,85 rokov (muži: 61,34 rokov, ženy: 64,44 rokov). 26% osôb vo veku nad 15 rokov je negramotných. Veľká časť populácie žije vo vidieckych oblastiach.

Vanuatu dosahuje so svojim množstvom materinských jazykov najvyššiu hustotu jazykov na svete. Všetkých týchto 108 jazykov spadá pod melanézske jazykové skupiny a tvorí 72,6%. Úradným jazykom je bislama – kreolská angličtina, ktorou rozpráva 23,1% obyvateľov. Popri nej sú oficiálnymi jazykmi angličtina (1,9%) a francúzština (1,4%).

31,4% populácie patrí k prevládajúcej presbyteriánskej cirkvi, 13,4% k anglikánskej cirkvi. K rímskym katolíkom sa hlási 13,1 % a 10,8% sú Adventisti siedmeho dňa. 13,8% obyvateľov vyznáva iné náboženstvo. Existuje tiež niekoľko domorodých vierovyznaní, ktoré uznáva len 5,6% populácie. K najdôležitejším patrí napríklad cargo kult Johna Fruma na ostrove Tanna alebo hnutie Prince Philip. Domorodci stále čakajú na nový príchod Johna, ktorý prinesie cargo. Na komunikáciu so svojim „bohom“ dokonca používali starú ženu omotanú drôtom, ktorá v extatickom rozpoložení bľabotala nesúvisiace vety.

Najväčšie mestá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Port Vila – hlavné mesto má asi 39 779 obyvateľov (2008). Nachádza sa na juhozápadnom pobreží ostrova Efate v provincii Shefa. Je ekonomickým centrom Vanuatu.
  • Luganville – druhým najväčším mestom v provincii Sanma s 14 892 obyvateľov (2008)

Iné mestá: • Norsup – 3091 obyvateľov (2008) • Port Olry – 2117 obyvateľov (2008)

Vanuatu je parlamentná republika s prezidentom Johnsonom Iolu ABBIL (od 3. septembra 2009) ako hlavou štátu. Od 23. Marca je priemérom Moana Carcasses Kalosil. Vanuatu má jednokomorový systém. Parlament pozostáva z 52 členov, ktorí sú volení každé 4 roky. Voľby sa naposledy sa konali dňa 30. októbra 2012 (budúce sa budú konať v roku 2016). Najvyšším súdnym orgánom štátu Vanuatu je najvyšší súd, zložený z hlavného sudcu a maximálne troch ďalších sudcov. Právny systém je založený na britskom práve.

POPIS VLAJKY – Dva rovnaké horizontálne pruhy – červený (hore) a zelený (dole), s čiernym rovnoramenným trojuholníkom, všetky oddelené čiernymi hranami a žltým pruhom v tvare vodorovného Y. V strede čierneho trojuholníka je umiestnený symbol zo štátneho znaku – žltý zatočený kančí zub a dve skrížené žlté ratolesti paprade. Červená farba reprezentuje krv kancov a mužov, zelená Bohatosť z ostrovov, a čierna Ni-Vanuatu obyvateľov. Žltá farba v tvare Y odráža štruktúru ostrovov v Tichom oceáne.

Kultúrna krajina Chief Roi Mata's Domain je od roku 2008 zapísaná na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]