Varna (Bulharsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 43°13′00″S 27°55′00″V / 43.21667°S 27.91667°V / 43.21667; 27.91667
Varna
Варна
Mesto
Varna Plage.JPG
Pobrežie vo Varne
Prezývka: Морската столица
Morské hlavné mesto
Štát Bulharsko Bulharsko
Región Varna
Nadmorská výška 80 m n. m.
Súradnice 43°13′00″S 27°55′00″V / 43.21667°S 27.91667°V / 43.21667; 27.91667
Rozloha 238 km² (23 800 ha)
Obyvateľstvo 360 756 (2005)
Hustota 1 515,78 obyv./km²
Primátor Kiril Yordanov
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
PSČ 9000-9030
Poloha Varny v Bulharsku
Red pog.svg
Poloha Varny v Bulharsku
Wikimedia Commons: Varna
Webová stránka: varna.bg
Pravoslávna katedrála Zosnutia presvätej Bohorodičky

Varna (starší názov Stalin) je tretie najväčšie mesto v Bulharsku. Má vyše 350 000 obyvateľov. Je sídlom Varnanskej oblasti.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Leží pri ústí rieky Provadijska reka do Čierneho mora. V meste je významný prístav, medzinárodné letisko, výroba motorov, lodenice. Sú tu aj sanatóriá a je to rekreačné stredisko.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto založili Gréci v 6. stor. pred Kr.. V staroveku bolo známe ako vojenský tábor Odessos. V roku 1444 pri Varne Turci porazili kresťanské vojsko na čele s poľským kráľom Vladislavom III. (na predmestí je mauzóleum na pamiatku tejto bitky). V roku 1878 sa Varna stala súčasťou nezávislého Bulharska a nastal jej rozvoj.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Katedrála Zosnutia presvätej Bohorodičky
Pravosláva katedrála, postavená v rokoch 18841886. Jej základný kameň položil Alexander Battenberg (prvé knieža novodobého bulharského štátu) v roku 1880. Medzi najkrajšie pamätihodnosti katedrály patrí jemne vyrezávaný ikonostas, ktorý vytvorili macedónski majstri z mesta Debar.

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]