Vcítenie
Vcítenie, vciťovanie sa alebo empatia (gr. empatheia; zo slov em- = dovnútra, vnútri, pathos = cit, utrpenie) je prenášanie sa do sveta predstáv druhého, do jeho emócií, spôsobu myslenia a postojov.
Psychológia[upraviť | upraviť zdroj]
Vcítenie je zložitý emocionálny proces/schopnosť premietnuť svoje vlastné "ja" do psychického obrazu inej osoby tak, že nastane súznenie a následné porozumenie postupujúce od emotívnej k racionálnej rovine. Vciťovanie sa je podmienkou možnosti chápania druhého.
Empatia je základným postupom každej psychoterapie a účinnosť každej psychoterapie určuje predovšetkým to, do akej miery je psychoterapeut schopný empatického porozumenia, do akej miery to vie vyjadriť a pacientovi vyjaviť.
Filozofia a estetika[upraviť | upraviť zdroj]
V hermeneutike má vciťovanie poznávaciu hodnotu. Vciťovanie sa je zážitková rekonštrukcia (napríklad skúmanej dejinnej akcie).
Podľa Edmunda Husserla je to zvláštna forma empirickej skúsenosti. Vo vciťovaní zakúša vciťujúce sa Ja duševný život, presnejšie vedomia iného Ja. Zakúša ho, no nik nepovie, že ho prežíva a vníma vo vnútornom vnímaní, v lockovskej reflexii, ako svoje vlastné vedomie.
Vcítenie je aj základný termín sympatického symbolizmu. Podľa tohto smeru vzniká estetický zážitok vcítením a projekciou ľudských citov a myšlienok do objektov estetického zaľúbenia, ktoré tým možno dočasne oživiť.