Veľká Hradná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°46′12″S 18°08′24″V / 48.7701°S 18.14°V
Veľká Hradná
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Trenčín
Nadmorská výška 270 m n. m.
Súradnice 48°46′12″S 18°08′24″V / 48.7701°S 18.14°V
Rozloha 11,88 km² (1 188 ha)
Obyvateľstvo 670 (31. 12. 2011) [1]
Hustota 56,4 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1329
Starosta Emil Masár[2] (KDH)
PSČ 913 24 (pošta Svinná)
ŠÚJ 506648
EČV TN
Tel. predvoľba +421-32
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Veľká Hradná je obec na Slovensku v okrese Trenčín.

Leží v severnom výbežku sprašovej Nitrianskej pahorkatiny v blízkosti Považského Inovca na hornom toku Hradnianskeho potoka. Teraz má obec 263 obytných domov a 640 obyvateľov, katastrálny výmer 1 188 ha, v strede obce je nadmorská výška 290 metrov, v chotári od 251 do 767 metrov. V katastrálnom území obce sa nachádza časť prírodnej pamiatky Svinica.

Obsah

Názov [upraviť]

Už samotný názov nasvedčuje tomu, že ide o starobylosť. Hradná, hradište, hradisko sú názvy, ktoré sa často objavujú v dobách veľkomoravských. Bývali útočišťom v nebezpečných situáciách, najmä počas maďarských vpádov koncom 9. storočia.

Veľká Hradná – 1329 locus castri Garadna, 1439 Alsowradna, 1493 Nag Hradna, 1598 Nagy Hradna, 1773 Welka Hradna.

Dejiny [upraviť]

Obec sa spomína s rokom 1329. Je však určite staršia, pretože v jej katastri je archeologicky nepreskúmané hradisko pravdepodobne z veľkomoravského obdobia. V chotárnej časti Kostolnica stál kedysi hrad. V roku 1598 mala obec dva mlyny a 26 domov. Obyvateľstvo sa kedysi prevažne zaoberalo poľnohospodárstvom, bol tu i kováč a obuvníci.

V roku 1501 sa Hradná spomína v súvislosti s vyberaním suchého mýta majiteľmi bánovského panstva – Pomanickými. Podľa všetkého Hradná zohrala významnú úlohu pri tvorbe cirkevnej organizácie už počas Veľkej Moravz v období po obnove nitrianskeho biskupstva v roku 1083, kedy v Malej Hradnej (susedná obec – kedysi tvorili jednu sídelnú jednotku spolu s Veľkou Hradnou) vznikol samostatný arcidiakonát. K ich vzniku v tomto období sa sa prihovárajú tieto okolnosti: Anonymus vo svojich „Gesta Hungarorum“ kapitola 37 spomína, že Maďari pri obsadzovaní Veľkej Moravy našli medzi inými aj hrady Trenčín, Bánovce, Šaštín, Gradna a sídlo arcidiakonátu tohože mena. Hradná bola postavená na úroveň župného sídlo. Jej susedné arcijáhenstvá boli v Nitre a v Trenčíne. Cirkevno-správne územie bolo menšie než územia dvoch susedov, rozprestieralo sa na území bývalého okresu Bánovce nad Bebravou, v hodnosti im však bolo rovnocenné. Pre starobylosť hradiska a vysokú cirkevnú hodnosť, ktorá bola výsledkom dlhšieho historického procesu, môžeme aj dejiny fary posunúť do dávnejšej minulosti, kedy bývalo zvykom, že z hospodárskych dôvodov podliehalo fare aspoň desať osád. Kedy sa dostal kráľovský majetok Hradná do súkromných rúk, nedá sa posúdiť.

Prvým známym vlastníkom Hradnej bola rodina Pogány. Pričlenením Hradnej k Trenčianskemu hradu ako jeho poddanská obec týmto aktom hradisko aj Hradna stráca na verejnom a strategickom význame.

Hradná sa uvádza aj na mapke Tatarský vpád r. 1241 – 1242 s označením pre kláštory, ale bez označenia hradu.

Železník [upraviť]

Zaujímavou časťou veľkohradniankeho chotára je Železník. Je to bočný hrebeň, ktorý sa tiahne V-Z smerom v centrálnej časti Inoveckého pohoria severovýchodne od Inovca a jeho kulminačného bodu. Tento dávny zrejme ľudový názov sa používa aj na starých topografických mapách a má do určitej miery svoje geologické opodstatnenie. Priamo na jeho chrbte, neďaleko od prameňa Hradnianskeho potoka možno ešte i teraz nájsť úplne zavalené staré rudné lievikovité pingy o priemere 1 – 5 metrov, ktoré po stranách venčia odvaly z vyhádzaného materiálu. Asi v strede na svahu k údoliu potoka Svinica vidieť prepadnuté ústie starej neznámej štôlne. Pre autá je cesta na Železník zjazdná smerom Trenčianskeho Jastrabia do Dubodiela. Na Železníku okrem pozostatkov starých kutacích prác možno nájsť aj iné zaujímavosti starého železiarstva. V širšom okolí najmä medzi obcami Veľká Hradná a Dubodiel, sa údajne v minulých dobách ťažili hrnčiarske hliny, v ktorých sa nachádzali kusy nečistého limonitu neznámeho pôvodu s obsahom 23 – 25% železa.

Patrovec [upraviť]

Súčasťou Veľkej Hradnej je osada Patrovec. Pôvodne sa tu nachádzala len hájovňa. Zhruba v roku 1936 sa postavila hospodárska časť a rodinný dom pre lesného bíreša. Začiatkom roku 1937 začali pre grófa Palavicíniho stavať kaštieľ, ktorý v r. 1939 aj dokončili. Po druhej svetovej vojne tu vznikla lesná správa. V kaštieli v roku 1948 zriadili lesnícku učňovskú školu, v ktorej sa vyučovalo až do r. 1959. Objekt potom prevzal zväz umelcov a v súčasnej dobe je v správe a užívaní školstva ako škola v prírode.

Kroj [upraviť]

S históriou národa, spôsobom života a myslenia, ako ja estetického cítenia ľudu je úzko spätý ľudový odev. Je vlastne výraznou súčasťou hmotnej kultúry ľudu. Na vývin ľudového odevu a na vytvorenie jeho lokálnych charakteristických znakov mali vplyv geografické, náboženské a národnostné podmienky. Najstarší odev bol charakterizovaný tým, že si ho dedinské obyvateľstvo zhotovovalo z doma vyrobeného materiálu. Bolo to predovšetkým konopné a ľanové plátno, súkno z ovčej vlny ovčia kožušina. Do veľkej skupiny západoslovenského odevu, majúcej široké zázemie v bývalej Nitrianskej župe, patril aj odev nosený vo Veľkej Hradnej. Upúta svojou originálnosťou a nádherou. Je jednoduchý a vcelku pôsobí veľkolepo

Kostol [upraviť]

Rímskokatolícky kostol bol postavený v r. 1935. Na vežu bol prenesený zvon z bývalej kaplnky, odlial ho Pavol Ranko z Trenčína v r. 1919. Ten istý majster odlial v r. 1936 i druhý zvon.

Šport [upraviť]

V súčasnosti v obci pôsobí a pracuje futbalový klub TJ Veľká Hradná, DHZ, Poľovné združenie Hradište Dubodiel – Veľká Hradná, svojou činnosťou umožňujú obyvateľom kultúrne a športovo rásť. Obec prevádzkuje vlastný celoobecný vodovod, je tu materská škôlka, málotriedna základná škola, kultúrny dom, dom smútku so zaujímavým architektonickým prevedením, obec vlastní tenisový kurt, miestnu ľudovú knižnicu s bohatým knižničným fondom.

Referencie [upraviť]

  1. Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
  2. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Emil Masár je v zozname. Dostupné online.