Veľká lúka (Dúbravka)
| Veľká lúka | |
| archeologická lokalita | |
 Celkový pohľad na základy stavby
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Bratislavský kraj |
| Okres | Bratislava IV |
| Mesto | Bratislava |
| Mestská časť | Dúbravka |
| Súradnice | 48°11′44″S 17°00′57″V / 48,195556°S 17,015833°V |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| Pred r. 2002[1] | |
| - názov | Villa Rustica |
| ÚZPF[2] | |
| - číslo | 835/1 |
| - dátum zápisu | 2. 12. 1986 |
  Poloha v rámci Bratislavy
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Veľká lúka (známa nepresne aj ako Villa rustica) je archeologická lokalita, nálezisko pozostatkov pamiatky z rímskej doby. Nachádza sa na katastrálnom území bratislavskej mestskej časti Dúbravka v okrese Bratislava IV.
Zvyšky stavby rímskeho súkromného kúpeľa, tzv. balnea, boli objavené v lesoch medzi Dúbravkou a Devínskou Novou Vsou (vo výške 210 m n. m.) na lokalite zv. Veľká lúka. Archeologický výskum prebehol v rokoch 1982 až 1993. Budova rozmerov 13,2 x 11,2 m bola členená do viacerých miestností.[3]
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Lokalita sa rozprestiera na západnom okraji Bratislavy v kotline uzavretej z troch strán výbežkami Malých Karpát. Ide o jedno z významných archeologických nálezísk budovy tohto typu v oblasti stredného Podunajska.
Germánske obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Krátko po začiatku nášho letopočtu prenikli na územie dnešného juhozápadného Slovenska germánske kmene. Cez tzv. Bratislavskú bránu sa dostali aj na územie dnešnej mestskej časti a vybudovali si tu sídlisko. Predpokladá sa, že toto územie obývali do druhej polovice 1. storočia po Kr. (dokladajú to nálezy pozostatkov polozemníc a železiarskych pecí).
Datovanie[upraviť | upraviť zdroj]
Na základe týchto ojedinelých náhodných objavov ako aj s ohľadom na vývoj osídlenia v pogermánskom období sa na spomínanom území predpokladal výskyt významnejšieho nálezu. Tým bol objav základov antickej kamennej stavby. Po podrobnejšom výskume sa prišlo na to, že stavba pochádza pravdepodobne z 3. storočia po Kr. z rímskych čias. V tomto období bolo územie dnešných Rusoviec, Jaroviec, Čunova a Petržalky (ako aj priľahlého pásu dnešného pohraničia) súčasťou rímskej provincie Panónia. Vzhľadom na to, že sa na Veľkej lúke našli rímske a germánske nálezy, je možné, že stavba patrila germánskemu šľachticovi, ovplyvnenému rímskou kultúrou. Jeho pôvodný zámer – vybudovať kúpele na teplú aj studenú vodu – sa ale zmenil a bol postavený iba kúpeľ so studenou vodou, chýba tam totiž podlahové vykurovanie (hypocaustum)[3] alebo počas stavby bol zmenený jej účel.
Budova[upraviť | upraviť zdroj]
Balneum v Rímskej ríši zvyčajne bývalo súčasťou villy rusticy, preto je možné, že aj na Veľkej lúke bolo súčasťou takejto veľkej usadlosti, kde spolu s obytným sídlom majiteľa usadlosti, svätyňou a hospodárskymi stavbami tvorilo komplex obytného areálu. Takisto je možné, že nešlo o stavbu Germána, ale priamo o nedokončenú stavbu rímskej villy rusticy.
Na základe objavených stavebných základov bola budova v Dúbravke malým objektom (približné rozmery 13 x 11 metrov, skladala sa zo šiestich miestností). Základy stavby spolu s časťami nad úrovňou terénu dosahujú výšku 150 cm a hrúbku muriva 60 cm. Z troch strán sa k budove pripájajú tri polkruhové apsidy rozličného priemeru. Predpokladá sa, že apsidové miestnosti boli vlastne bazénikmi na studenú (frigidarium), teplú (tepidarium) a horúcu (caldarium) vodu. Najväčším priestorom stavby bola miestnosť s pôdorysom v tvare písmena L, ktorá zrejme slúžila ako prezliekáreň. To, že neboli objavené žiadne stopy podlahového vykurovania vedie k domnienke, že kúpele nemohli spĺňať svoju funkciu. Preto sa predpokladá, že stavba mohla mať aj iné využitie.
Ďalšie nálezy[upraviť | upraviť zdroj]
Pri skúmaní pozostatkov stavby boli objavené nálezy dôležité pre jej datovanie. Ide najmä o rímsku keramiku, viacfarebné mozaikové sklo, bronzové spony, rímske mince a i. Výnimočným nálezom z tohto územia je drobná bronzová plastika predstavujúca starogréckeho boha plodnosti Priapa.
V druhej tretine 3. storočia po Kr. usadlosť zanikla. Na toto územie sa opäť vrátili Germáni, ktorí tu zotrvali až do začiatku 5. storočia. V čase tzv. sťahovania národov sa na ruinách rímskej architektúry usídlilo slovanské etnikum. Z obdobia 11. – 13. storočia tu pochádzal ranofeudálny panský dvorec.
Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]
Dnes si o jej veľkosti a vzhľade môžeme urobiť obraz na základe zakonzervovaných základov stavby. Prístup k pamiatke je napriek absencii značenia pomerne jednoduchý (nachádza sa neďaleko objektu Slovenských závodov technického skla).
Vzhľadom na význam pamiatky, bola lokalita v Bratislave vyhlásená v roku 1990 za národnú kultúrnu pamiatku. Napriek tomu je už v roku 2016 rekonštrukcia i okolie výrazne zanedbané[3].
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-04-05]. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-04-05]. Dostupné online.
- ↑ a b c Richard Miške: Rimania stavajú v Dúbravke, blog dennikN, 2. októbra 2016, Online
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- M. Musilová, Vl. Turčan a kol., Rímske pamiatky na strednom Dunaji, Nadácia pre záchranu kultúrneho dedičstva, Bratislava 2010, ISBN 978-80-968910-1-6
- ELSCHEK, Kristian. 2000. Rímsko-germánska vidiecka usadlosť s kúpeľom v Bratislave-Dúbravke. In Pamiatky a múzeá. ISSN 1335-4353, 2000, roč. 49, č. 3, s. 27 – 29. Dostupné aj online Archivované 2016-10-05 na Wayback Machine
Turistické zaujímavosti Bratislavy | ||
|---|---|---|
| Sakrálne stavby |
|     |
| Hrady a zámky | ||
| Archeologické a prírodné zaujímavosti | ||
| Múzeá a galérie | ||
| Paláce a kúrie | ||
| Stĺpy a fontány | ||
| Mestské opevnenia | ||
| Ostatné zaujímavosti | ||