Zelený štvrtok
| Zelený štvrtok Štvrtok Pánovej večere | ||||||||
| súčasť veľkonočného tridua | ||||||||
 Posledná večera od Leonarda da Vinciho | ||||||||
| Základné informácie | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| význam | pripomína Poslednú večeru Ježiša Krista a Kristovo umývanie nôh apoštolom | |||||||
| oslava | bohoslužba, modlitba | |||||||
| Dátum | ||||||||
| dátum | štvrtok Svätého týždňa (Rímskokatolícka cirkev) štvrtok Veľkého týždňa (Gréckokatolícka cirkev, Pravoslávna cirkev) | |||||||
| Zvyky a tradície | ||||||||
| Zvyky | svätenie olejov, kňaz umýva nohy vybraným farníkom | |||||||
| Nadväzujúce časti tridua | ||||||||
| ||||||||
Zelený štvrtok alebo Veľký štvrtok alebo Štvrtok Svätého týždňa alebo Štvrtok Pánovej večere (lat. Feria quinta in Cena Domini) je v kresťanskom kalendári štvrtok pred Veľkou nocou, je súčasťou Svätého týždňa, resp. Veľkého týždňa. Názov Zelený štvrtok vznikol prešmyčkou nemeckého názvu Greindonnerstag (plačlivý štvrtok) na Gründonnerstag (Zelený štvrtok), pretože niekedy sa v tento deň konalo zmierenie kajúcnikov. Biskup ich rozhrešil a prijal do spoločenstva veriacich. V Rímskokatolíckej cirkvi sa nazýva Štvrtok Svätého týždňa alebo Štvrtok Pánovej večere[pozn 1].
Štvrtok Pánovej večere v rímskokatolíckej cirkvi[upraviť | upraviť zdroj]
Pri dopoludňajšej liturgii (ktorá sa koná iba v katedrálach) biskup žehná oleje katechumenov, chorých a krizmu. Večernou liturgiou sa začína veľkonočné trojdnie. Pripomína sa pri nej posledná Ježišova večera, ustanovenie Eucharistie a Ježišovo umývanie nôh jeho učeníkov.
Naposledy pred Veľkou nocou pri večernej omši zaznejú zvony. Zvuk zvonov až do Veľkej noci nahrádzajú rapkáče a klapačky.
V tento deň na niektorých miestach sa používalo rúcho zelenej farby a aj zvyk požívať v tento deň veľa zeleniny podporovali názov tohto dňa.
Missa chrismatis[upraviť | upraviť zdroj]
Biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia svätú omšu so všetkými kňazmi svojej diecézy. Pri tejto omši nazývanej Missa chrismatis - Omša svätenia olejov, biskup svätí tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Táto omša je prejavom jednoty kňazov s biskupom. Po homílii nasleduje obnovenie kňazských sľubov.
Pamiatka Pánovej večere[upraviť | upraviť zdroj]
Večerná omša sa slávi na pamiatku Pánovej večere. V liturgii Štvrtka Pánovej večere[1] sa už začína akoby slávenie Piatku utrpenia Pána. Ustanovenie Eucharistie predstavuje pre veriace zhromaždenie takú radosť, že na chvíľu zabúdajú na smútok a vážnosť Veľkého týždňa a spievajú slávnostné Glória. Od tohto chválospevu organ i zvony utíchnu až do Vigílie zmŕtvychvstania Pána. Umývanie nôh učeníkom, ustanovenie Eucharistie pri Poslednej večeri, Ježišova modlitba na Olivovej hore v Getsemanskej záhrade a napokon jeho zajatie, sú hlavnými témami večera a noci. V slávení večere je zjavné, čo znamená Ježišovo utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie pre neho samého i pre veriacich. Ježiš ohlasuje svoju smrť a vysvetľuje jej zmysel.
Obnažovanie oltárov[upraviť | upraviť zdroj]
Kňaz v tichosti po večernej sv. omši obnažuje oltár. Pripomína to, že Ježiš v Getsemanskej záhrade bdel v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali. Ježiš ostáva sám. Túto opustenosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok a zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich.
Veľký štvrtok v gréckokatolíckej cirkvi[upraviť | upraviť zdroj]
Na Veľký štvrtok sa sprítomňuje Ježišova tajomná (tzv. posledná) večera a s ňou súvisiace udalosti – umytie nôh učeníkom, Judášova zrada a Ježišova veľkňazská modlitba. Oslavuje sa ustanovenie eucharistie a kňazstva.
Ráno sa slúži utiereň (väčšinou len v monastieroch). Už na utierni sa číta evanjelium o tajomnej večeri (Lk 22, 1 – 39).
Najdôležitejšou bohoslužbou dňa je večiereň s liturgiou svätého Bazila Veľkého. Tá je sprítomnením Ježišovej večere s apoštolmi, keď bola ustanovená eucharistia. Na túto udalosť a následnú Judášovu zradu sa sústreďujú aj menlivé časti bohoslužby (stichiry) a čítania. Evanjelium na liturgii (Mt 26, 1 – 20 + Jn 13, 3 – 17 + Mt 26, 21 – 39 + Lk 22, 43 – 44 + Mt 26,40 – 27,2) zachytáva nasledovné udalosti:
- plány veľkňazov zabiť Ježiša
- hostina v Betánii a pomazanie Ježiša myrom
- Judášov plán zrady
- umytie nôh apoštolom
- večera s apoštolmi
- predpoveď Petrovej zrady
- modlitba v Getsemanskej záhrade
- Judášova zrada a zajatie Ježiša
- súd pred židovskou veľradou
- vydanie Ježiša Pilátovi
- Petrovo zapretie
Namiesto hymnu My cherubínov…, pričastenu a spevu Nech sa naplnia… sa spieva hymnus Prijmi ma dnes, Boží Synu, za spoločníka na svojej tajomnej večeri… (Véčeri tvojejá tajnýja…) Počas tejto liturgie sa v byzantskom obrade zvykne posvätiť myro (krizma) a antimenziony (posvätiť ich môže len biskup). Po jej skončení sa koná obrad umývania nôh.
V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je ale zvykom, že biskupi v katedrále ráno slávia liturgiu svätého Jána Zlatoústeho spolu so všetkými kňazmi svojej eparchie. Počas nej sa posviaca myro (krizma) a antimenziony. V jej závere (po zaambónnej modlitbe) sa koná obrad umývania nôh. Diakon alebo jeden z kňazov číta evanjelium (Jn 13, 1–17), biskup si počas toho vyzlieka sakos a omofor, opáše sa plátenou zásterou a postupne umýva nohy 12 kňazom.
Neskoro večer sa zvyknú slúžiť ešte tzv. Strasti – utiereň s čítaním dvanástich evanjelií o utrpení Ježiša Krista. Táto bohoslužba už liturgicky patrí do Veľkého piatku.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Podľa nového vydania Rímskeho misála sa v Rímskokatolíckej cirkvi upravil aj názov Veľkého týždňa aj názvy dní vo Svätom týždni podľa latinskej terminológie.
- ↑ Peter Slovák. Úpravy misála idú s duchom obnovy [online]. SSV, Katolícke noviny, [cit. 2022-04-05]. Dostupné online.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Великий четверг na ruskej Wikipédii.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Zvyky Zeleného štvrtka Archivované 2007-06-09 na Wayback Machine