Veľký Krtíš
| Veľký Krtíš | |
| mesto | |
| Štát | |
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Veľký Krtíš |
| Región | Novohrad |
| Nadmorská výška | 200 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 15,03 km² (1 503 ha) |
| Obyvateľstvo | 12 853 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 855,16 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1245 |
| Primátor | Ing. Dalibor Surkoš[2] (SMER, ĽS-HZDS, SNS) |
| PSČ | 990 01 |
| ŠÚJ | 515850 |
| EČV | VK |
| Tel. predvoľba | +421-47 |
|
Poloha mesta na Slovensku
|
|
|
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
|
|
| Wikimedia Commons: Veľký Krtíš | |
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: www.velky-krtis.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
Veľký Krtíš je mesto ležiace v Banskobystrickom kraji.
Obsah |
Polohopis [upraviť]
Časti mesta [upraviť]
- Základné sídelné jednotky: Stred, Širina, Dúbrava, Veľký Krtíš - sídlisko, Ďulov Dvor - Mútnice, Pozdĺž Krtíšskeho potoka, Banštiak, Kopaničky - Horné lúky, Priemyselný obvod, Pri Viničkách, Veľký Krtíš - sever
- Centrum
- Stred 1, Stred 2
- IBV Západ
- IBV Sever
Ulice [upraviť]
A. H. Škultéthyho, B. Nemcovej, Č. Armády, Družobná, Duklianska, Dúbravská, I. Madácha, J. A. Komenského, J. Kráľa, Lučenská, Ľ. Štúra, Mierová, Mikszáthova, Mládežnícka, M. R. Štefánika, Námestie A. H. Škultétyho, Nemocničná, Novohradská, Okružná, Pionierska, P. O. Hviezdoslava, Poľná, Písecká, SNP, Tučekova, Venevská, Vinohradnícka, Za Parkom, Záhradná, Železničná,
Vodné toky [upraviť]
Cez Veľký Krtíš prechádza rieka Krtíš. Tečie severojužným smerom od Modrého Kameňa až po južnú hranicu katastrálneho územia mesta, odkiaľ pokračuje až po sútok s Ipľom v južnej časti okresu.
Vodné plochy [upraviť]
- rybník Sklabiná
- rybník Nenince
- rybník Želovce
- časť rybníku Ľuboreč
tieto vodné plochy sú mimo územia Veľkého Krtíša, ale sú v okrese Veľký Krtíš.
Symboly obce [upraviť]
Erb mesta symbolizuje hlavné tradičné zamestnanie obyvateľstva - baníctvo, poľnohospodárstvo. V zelenom štíte, v centrálnej časti poľa sú dve prekrížené banícke kladivká čiernej farby, po stranách obklopené dvoma zlatými obilnými klasmi so skríženými byľami v päte štítu. Vlajka mesta vychádza z farieb erbu, ktorá má pomer strán 2:3 a je ukončená zástrihom tzv. lastovičím chvostom, siahajúcim do jednej tretiny jej dĺžky. Je zelenej farby s prekríženými symetrickými pruhmi. Tieto symboly mesto prijalo 19.8.1986.
Dejiny [upraviť]
Najstaršie hodnoverné zachované písomné správy o Veľkom Krtíši sú už z druhej tretiny 13. storočia. Nie je to neskoro, lebo u nás, ale i v okolitých krajinách sa začínajú pravidelnejšie a vo väčšom počte vydávať listiny až od 13. storočia. Počas písomne doloženého obdobia vývoja prežil Veľký Krtíš niekoľkokrát roky rozkvetu, ale aj roky nepriazne a úpadku. Tatárske plienenie v polovici 13. storočia, po ktorom roku 1245 pôvodne služobnícka osada kráľovského hradu a stoličného sídla Novohrad začala zapĺňať prázdne stránky análov vlastnej histórie. Obec sa nachádzala na trase v stredoveku významnej dopravnej obchodnej tepny, známej ako „Veľká cesta“. V 16. - 17. storočí bolo územie vystavené násiliu osmanských hord a uhorských stavovských povstaní. V rokoch 1554 - 1593 bola obec Veľký Krtíš poplatná Turkom a začlenená do novohradského sandžaku. V polovici 17. storočia zničená a vyľudnená až do roku 1680. Priaznivejší vývoj osídlenia Veľkého Krtíša možno zaznamenať po zrušení poddanstva v 19. storočí. V rokoch 1854 - 1864 sa začína rozvoj miestneho baníctva, otvorením prvých hnedouhoľných baní v chotároch obcí Malý a Veľký Krtíš miestnymi zemepánmi Andrejom Meššom, Viliamom Sebastianim a spol. Celková nová etapa vývoja Veľkého Krtíša a zároveň aj jeho širšieho okolia začala po roku 1945, kedy sa obnovila ťažba hnedého uhlia, najskôr v Malých Stracinách, od roku 1948 v Pôtri a od roku 1962 v závode Dolina pri Veľkom Krtíši. V roku 1950 vo Veľkom Krtíši začali stavať banícke mestečko, tzv. sídlisko. Rok 1960 priniesol útlm ťažby v uhoľných baniach a stagnáciu po zrušení okresu Modrý Kameň a pripojení jeho územia k väčším územným celkom. Upadal hospodársky i kultúrny život. V roku 1968 sa rozhodlo o obnovení okresu, ktorého sídlom bol určený Veľký Krtíš, spĺňajúci predpoklady ďalšieho rozvoja osídlenia. Rozvíjali sa ďalšie priemyselného odvetvia. Popri baníctve to bol strojárenský, textilný, potravinársky priemysel, stavebníctvo a iné.
Názov [upraviť]
Samostný názov Krtíš sa prvýkrát uvádza v listine, vydanej kráľovskou kanceláriou dňa 9.septembra 1245. Z nej sa dozvedáme, že istý Martin Bán ešte pred tatárskym vpádom daroval rozsiahle majetky na juhu Slovenska šahanskému kláštoru a kráľ Vojtech IV. ich roku 1245 kláštoru opäť potvrdil. O pôvode slova Krtíš (Curtus) /lat.Curtus, Kurtus, Kurthes/ medzi historikmi, lingvistami a ďalšími odborníkmi dosiaľ niet jednoznačnej zhody a jeho riešenie zostáva i naďalej otvoreným problémom.
Politika [upraviť]
Mestské zastupiteľstvo [upraviť]
Mestské zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor mesta zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi mesta na štyri roky. Funkčné obdobie mestského zastupiteľstva sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného mestského zastupiteľstva.
Mestské zastupiteľstvo Mesta Veľký Krtíš pozostáva z 15 poslancov.
Volebný obvod č. 1 - 4 poslanci. Do volebného obvodu patria ulice: A. H. Škultétyho - rodinné domy, Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb, Št. Tučeka, Janka Kráľa, Vinohradnícka, Lučenská - rodinné domy, B. Nemcovej, Poľná, Za parkom
Volebný obvod č. 2 - 5 poslanci. Do volebného obvodu patria ulice: P.O. Hviezdoslava, Lučenská orient. čísla 79 - 91, Ľ. Štúra, Červenej armády, Družobná, Dúbravská cesta, Duklianska, Mládežnícka, Pionierska, Záhradná, Lučenská - Ďulov dvor, Novohradská, Pálovická cesta
Volebný obvod č. 3 - 6 poslanci. Do volebného obvodu patria ulice: Banícka, I. Madácha, Mierová, Školská, SNP, Nám. A. H. Škultétyho, Nemocničná, Venevská, Za poštou, Okružná, Mikszáthova, A. H. Škultétyho orient. č. 2 - 14, Písecká, Osloboditeľov, M. R. Štefánika, J.A. Komenského, Trhovnícka
Obyvateľstvo [upraviť]
Národnostné zloženie (2001) [upraviť]
- Slovenská národnosť – 86,9%
- Maďarská národnosť – 6,2%
- Česká národnosť – 0,8 %
- Rómska národnosť – 2,0%
- Ukrajinská národnosť – 0,1 %
Náboženské zloženie [upraviť]
- rímskokatolíci – 54,26 %
- bez vyznania – 21,58 %
- evanjelici a. v. – 16,00 %
- gréckokatolíci – 0,34 %
- pravoslávni – 0,16 %
Kultúra a zaujímavosti [upraviť]
Knižnica [upraviť]
Hontiansko-novohradská knižnica A. H. Škultétyho je verejná knižnica s regionálnou pôsobnosťou. Sídli v Kultúrnom dome.
Divadlo [upraviť]
V meste Veľký Krtíš sa nenachádza žiadne divadlo, avšak divadelné predstavenia sa hrajú v Kultúrnom dome na Námestí A. H. Škultétyho.
Hudba [upraviť]
Z Veľkého Krtíša pochádza druhá slovenská „superstar“ Peter Cmorik.
Stavby [upraviť]
Pamiatky [upraviť]
Z pôvodnej, historickej časti Veľkého Krtíša sa zachovali len objekty kaštieľov a hospodárskych budov zo 15. storočia a zo začiatku 20. storočia, evanjelický a. v. kostol, postavený v roku 1770 a rozšírený v roku 1841 pristavením veže, s pôvodným oltárom z 18. storočia. Česko-slovenské bunkre z druhej svetovej vojny.
Pomníky [upraviť]
Na námestí A. H. Škultétyho sa nachádza pomník a busta Augusta Horislava Škultétyho. Na nádvorí 1. ZŠ sa nachádza pomník a busta Vsevoloda Čechoviča.
Parky [upraviť]
Medzi ulicami Venevská, Okružná, Mikszáthova, Škultétyho a Za parkom sa nachádza park Hôrka.
Šport [upraviť]
- Futbalový štadión Baník a klub FC Baník Veľký Krtíš
- Basketbalovo-tenisová hala Veľký Krtíš
- Plavecký klub
- 4 tenisové kurty a TK Elán Veľký Krtíš
- Volejbalový klub POLAR Veľký Krtíš
- Malý zimný štadión
Pravidelné podujatia [upraviť]
- Banícky jarmok
- Jánsky jarmok
- Katarínsky jarmok
- Vianočné trhy
- VK fest
Hospodárstvo a infraštruktúra [upraviť]
Doprava [upraviť]
Do mesta vedie železničná trať Lučenec - Kalonda - Ipolytarnócz (MAV) - Veľký Krtíš, na ktorej je len doprava nákladná, osobná tu bola zastavená.
Školstvo [upraviť]
Materské školy:
- MŠ - ul. Št. Tučeka
- MŠ - ul. P. O. Hviezdoslava
- MŠ - ul. Poľná
- MŠ - ul. SNP
- MŠ - ul. Červenej armády
Základné školy:
- Základná škola - ul. J. A. Komenského
- Základná škola - Nám A. H. Škultétyho
- Základná škola - ul. Poľná
Stredné školy:
- Gymnázium A. H. Škultétyho - má 4-ročné aj 8-ročné štúdium. Názov aj 8-ročné štúdium má od 90-ych rokov.
- Stredná odborná škola - vznikla spojením Stredného odborného učilišťa (strojníctvo, elektronika) a Strednej priemyselnej školy (strojníctvo, elektrotechnika a technicko-informatické služby v elektrotechnike - TIS). V súčasnosti sa zameriava na počítačové systémy (je lokálnou CISCO akadémiou) s rozšíreným vyučovaním sieťových technológií, je zapojená do MSITA, 40UP a rôznych iných projektov.
Ostatné školské zariadenia:
- Základná umelecká škola
- Centrum voľného času
- Školská jedáleň a školská kuchyňa (pre MŠ)
- Osobitná škola
Osobnosti [upraviť]
Významné osobnosti [upraviť]
Veľký Krtíš je rodiskom národných dejateľov:
- Martina Hamaliara (1783)
- Jána Marótyho (1814) významného literáta, pedagóga
- Augusta Horislava Škultétyho (7.8.1819) ev. kňaza
- Eduarda Škultétyho (1825( brat A. H. Škultétyho
- Mareka Penksu (1973) slovenský futbalový reprezentant
- Róberta Semeníka (1973) slovenský futbalový reprezentant
Vo Veľkom Krtíši umrel:
- Vsevolod Čechovič (1961) výskumník a objaviteľ hnedouhoľného ložiska
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Ing. Dalibor Surkoš je v zozname. Dostupné online.
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľký Krtíš