Veľký Krtíš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°12′54″S 19°20′17″V / 48.215000°S 19.338056°V / 48.215000; 19.338056
Veľký Krtíš
mesto
Nagykurtos 01.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Veľký Krtíš
Región Novohrad
Nadmorská výška 200 m n. m.
Súradnice 48°12′54″S 19°20′17″V / 48.215000°S 19.338056°V / 48.215000; 19.338056
Rozloha 15,03 km² (1 503 ha) [1]
Obyvateľstvo 12 608 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 838,86 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1245
Primátor Ing. Dalibor Surkoš[3] (SMER, ĽS-HZDS, SNS)
PSČ 990 01
ŠÚJ 515850
EČV VK
Tel. predvoľba +421-47
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Veľký Krtíš
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.velky-krtis.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Veľký Krtíš je mesto ležiace v Banskobystrickom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

  • Základné sídelné jednotky: Stred, Širina, Dúbrava, Veľký Krtíš - sídlisko, Ďulov Dvor - Mútnice, Pozdĺž Krtíšskeho potoka, Banštiak, Kopaničky - Horné lúky, Priemyselný obvod, Pri Viničkách, Veľký Krtíš - sever
  • Centrum
  • Stred 1, Stred 2
  • IBV Západ
  • IBV Sever

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

A. H. Škultéthyho, B. Nemcovej, Č. Armády, Družobná, Duklianska, Dúbravská, I. Madácha, J. A. Komenského, J. Kráľa, Lučenská, Ľ. Štúra, Mierová, Mikszáthova, Mládežnícka, M. R. Štefánika, Námestie A. H. Škultétyho, Nemocničná, Novohradská, Okružná, Pionierska, P. O. Hviezdoslava, Poľná, Písecká, SNP, Tučekova, Venevská, Vinohradnícka, Za Parkom, Záhradná, Železničná,

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Cez Veľký Krtíš prechádza rieka Krtíš. Tečie severojužným smerom od Modrého Kameňa až po južnú hranicu katastrálneho územia mesta, odkiaľ pokračuje až po sútok s Ipľom v južnej časti okresu.

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

  • rybník Sklabiná
  • rybník Nenince
  • rybník Želovce
  • časť rybníku Ľuboreč

tieto vodné plochy sú mimo územia Veľkého Krtíša, ale sú v okrese Veľký Krtíš.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb mesta symbolizuje hlavné tradičné zamestnanie obyvateľstva - baníctvo, poľnohospodárstvo. V zelenom štíte, v centrálnej časti poľa sú dve prekrížené banícke kladivká čiernej farby, po stranách obklopené dvoma zlatými obilnými klasmi so skríženými byľami v päte štítu. Vlajka mesta vychádza z farieb erbu, ktorá má pomer strán 2:3 a je ukončená zástrihom tzv. lastovičím chvostom, siahajúcim do jednej tretiny jej dĺžky. Je zelenej farby s prekríženými symetrickými pruhmi. Tieto symboly mesto prijalo 19.8.1986.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie hodnoverné zachované písomné správy o Veľkom Krtíši sú už z druhej tretiny 13. storočia. Nie je to neskoro, lebo u nás, ale i v okolitých krajinách sa začínajú pravidelnejšie a vo väčšom počte vydávať listiny až od 13. storočia. Počas písomne doloženého obdobia vývoja prežil Veľký Krtíš niekoľkokrát roky rozkvetu, ale aj roky nepriazne a úpadku. Tatárske plienenie v polovici 13. storočia, po ktorom roku 1245 pôvodne služobnícka osada kráľovského hradu a stoličného sídla Novohrad začala zapĺňať prázdne stránky análov vlastnej histórie. Obec sa nachádzala na trase v stredoveku významnej dopravnej obchodnej tepny, známej ako „Veľká cesta“. V 16. - 17. storočí bolo územie vystavené násiliu osmanských hord a uhorských stavovských povstaní. V rokoch 1554 - 1593 bola obec Veľký Krtíš poplatná Turkom a začlenená do novohradského sandžaku. V polovici 17. storočia zničená a vyľudnená až do roku 1680. Priaznivejší vývoj osídlenia Veľkého Krtíša možno zaznamenať po zrušení poddanstva v 19. storočí. V rokoch 1854 - 1864 sa začína rozvoj miestneho baníctva, otvorením prvých hnedouhoľných baní v chotároch obcí Malý a Veľký Krtíš miestnymi zemepánmi Andrejom Meššom, Viliamom Sebastianim a spol. Celková nová etapa vývoja Veľkého Krtíša a zároveň aj jeho širšieho okolia začala po roku 1945, kedy sa obnovila ťažba hnedého uhlia, najskôr v Malých Stracinách, od roku 1948 v Pôtri a od roku 1962 v závode Dolina pri Veľkom Krtíši. V roku 1950 vo Veľkom Krtíši začali stavať banícke mestečko, tzv. sídlisko. Rok 1960 priniesol útlm ťažby v uhoľných baniach a stagnáciu po zrušení okresu Modrý Kameň a pripojení jeho územia k väčším územným celkom. Upadal hospodársky i kultúrny život. V roku 1968 sa rozhodlo o obnovení okresu, ktorého sídlom bol určený Veľký Krtíš, spĺňajúci predpoklady ďalšieho rozvoja osídlenia. Rozvíjali sa ďalšie priemyselného odvetvia. Popri baníctve to bol strojárenský, textilný, potravinársky priemysel, stavebníctvo a iné.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Samostný názov Krtíš sa prvýkrát uvádza v listine, vydanej kráľovskou kanceláriou dňa 9.septembra 1245. Z nej sa dozvedáme, že istý Martin Bán ešte pred tatárskym vpádom daroval rozsiahle majetky na juhu Slovenska šahanskému kláštoru a kráľ Vojtech IV. ich roku 1245 kláštoru opäť potvrdil. O pôvode slova Krtíš (Curtus) /lat.Curtus, Kurtus, Kurthes/ medzi historikmi, lingvistami a ďalšími odborníkmi dosiaľ niet jednoznačnej zhody a jeho riešenie zostáva i naďalej otvoreným problémom.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské zastupiteľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor mesta zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi mesta na štyri roky. Funkčné obdobie mestského zastupiteľstva sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného mestského zastupiteľstva.

Mestské zastupiteľstvo Mesta Veľký Krtíš pozostáva z 15 poslancov.

Volebný obvod č. 1 - 4 poslanci. Do volebného obvodu patria ulice: A. H. Škultétyho - rodinné domy, Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb, Št. Tučeka, Janka Kráľa, Vinohradnícka, Lučenská - rodinné domy, B. Nemcovej, Poľná, Za parkom

Volebný obvod č. 2 - 5 poslanci. Do volebného obvodu patria ulice: P.O. Hviezdoslava, Lučenská orient. čísla 79 - 91, Ľ. Štúra, Červenej armády, Družobná, Dúbravská cesta, Duklianska, Mládežnícka, Pionierska, Záhradná, Lučenská - Ďulov dvor, Novohradská, Pálovická cesta

Volebný obvod č. 3 - 6 poslanci. Do volebného obvodu patria ulice: Banícka, I. Madácha, Mierová, Školská, SNP, Nám. A. H. Škultétyho, Nemocničná, Venevská, Za poštou, Okružná, Mikszáthova, A. H. Škultétyho orient. č. 2 - 14, Písecká, Osloboditeľov, M. R. Štefánika, J.A. Komenského, Trhovnícka

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie (2001)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovenská národnosť – 86,9%
  • Maďarská národnosť – 6,2%
  • Česká národnosť – 0,8 %
  • Rómska národnosť – 2,0%
  • Ukrajinská národnosť – 0,1 %

Náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Knižnica[upraviť | upraviť zdroj]

Hontiansko-novohradská knižnica A. H. Škultétyho je verejná knižnica s regionálnou pôsobnosťou. Sídli v Kultúrnom dome.

Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

V meste Veľký Krtíš sa nenachádza žiadne divadlo, avšak divadelné predstavenia sa hrajú v Kultúrnom dome na Námestí A. H. Škultétyho.

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Z Veľkého Krtíša pochádza druhá slovenská „superstar“ Peter Cmorik.

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Z pôvodnej, historickej časti Veľkého Krtíša sa zachovali len objekty kaštieľov a hospodárskych budov zo 15. storočia a zo začiatku 20. storočia, evanjelický a. v. kostol, postavený v roku 1770 a rozšírený v roku 1841 pristavením veže, s pôvodným oltárom z 18. storočia. Česko-slovenské bunkre z druhej svetovej vojny.

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

Na námestí A. H. Škultétyho sa nachádza pomník a busta Augusta Horislava Škultétyho. Na nádvorí 1. ZŠ sa nachádza pomník a busta Vsevoloda Čechoviča.

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi ulicami Venevská, Okružná, Mikszáthova, Škultétyho a Za parkom sa nachádza park Hôrka.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • Futbalový štadión Baník a klub FC Baník Veľký Krtíš
  • Basketbalovo-tenisová hala Veľký Krtíš
  • Plavecký klub
  • 4 tenisové kurty a TK Elán Veľký Krtíš
  • Volejbalový klub POLAR Veľký Krtíš
  • Malý zimný štadión

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Banícky jarmok
  • Jánsky jarmok
  • Katarínsky jarmok
  • Vianočné trhy
  • VK fest

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Do mesta vedie železničná trať Lučenec - Kalonda - Ipolytarnócz (MAV) - Veľký Krtíš, na ktorej je len doprava nákladná, osobná tu bola zastavená.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Materské školy:

  • MŠ - ul. Št. Tučeka
  • MŠ - ul. P. O. Hviezdoslava
  • MŠ - ul. Poľná
  • MŠ - ul. SNP
  • MŠ - ul. Červenej armády

Základné školy:

  • Základná škola - ul. J. A. Komenského
  • Základná škola - Nám A. H. Škultétyho
  • Základná škola - ul. Poľná

Stredné školy:

  • Gymnázium A. H. Škultétyho - má 4-ročné aj 8-ročné štúdium. Názov aj 8-ročné štúdium má od 90-ych rokov.
  • Stredná odborná škola - vznikla spojením Stredného odborného učilišťa (strojníctvo, elektronika) a Strednej priemyselnej školy (strojníctvo, elektrotechnika a technicko-informatické služby v elektrotechnike - TIS). V súčasnosti sa zameriava na počítačové systémy (je lokálnou CISCO akadémiou) s rozšíreným vyučovaním sieťových technológií, je zapojená do MSITA, 40UP a rôznych iných projektov.

Ostatné školské zariadenia:

  • Základná umelecká škola
  • Centrum voľného času
  • Školská jedáleň a školská kuchyňa (pre MŠ)
  • Osobitná škola

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Veľký Krtíš je rodiskom národných dejateľov:

  • Martina Hamaliara (1783)
  • Jána Marótyho (1814) významného literáta, pedagóga
  • Augusta Horislava Škultétyho (7.8.1819) ev. kňaza
  • Eduarda Škultétyho (1825( brat A. H. Škultétyho
  • Mareka Penksu (1973) slovenský futbalový reprezentant
  • Róberta Semeníka (1973) slovenský futbalový reprezentant

Vo Veľkom Krtíši umrel:

  • Vsevolod Čechovič (1961) výskumník a objaviteľ hnedouhoľného ložiska

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Ing. Dalibor Surkoš je v zozname. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]