Veľký Polom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O rovnomennej prírodnej rezervácii pozri Veľký Polom (prírodná rezervácia).
O rovnomennej prírodnej rezervácii na českej strane vrchu pozri Velký Polom (prírodná rezervácia).
Veľký Polom
vrch
Vrchol z Muřinkového vrchu
Štáty Slovensko Slovensko,  Česko Česko
Regióny Žilinský, Moravsko-sliezsky
Okresy Čadca, Frýdek-Místek
Obce Raková, Horní Lomná
Pohorie Moravsko-sliezske Beskydy
Podcelok Zadné hory
Povodia Kysuca, Lomná
Nadmorská výška 1 067,3 m n. m.
Súradnice 49°30′22″S 18°40′16″V / 49,5062°S 18,671°V / 49.5062; 18.671
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po značke z Rakovej
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Veľký Polom (čes. Velký Polom; 1 067,3 m n. m.[1]) je najvyšší vrch slovenskej časti Moravsko-sliezskych Beskýd. Leží na slovensko-českej hranici, približne 10 km severozápadne od Čadce.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na severovýchode slovenskej časti Moravsko-sliezskych Beskýd, v geomorfologickom podcelku Zadné hory.[3] Vrch leží na slovensko-českej hranici, na rozhraní Žilinského a Moravsko-sliezskeho kraja a okresov Čadca a Frýdek-Místek. Juhovýchodná časť patrí do katastrálneho územia Rakovej[4], severozápadná patrí obci Horní Lomná. Západným smerom kopíruje horský chrbát štátnu hranicu, opačným, východným smerom sa hrebeň odkláňa na české územie a cez vrch Tetřev (944 m n. m.) smeruje do obce Mosty u Jablunkova. Hrebeň tak tvorí rozvodnicu Čierneho a Baltského mora. Z juhovýchodných svahov steká voda prítokmi do Kysuce, severozápadné svahy patria povodiu Lomnej, smerujúcej do Olše.[2] Východne sa nachádza Tetřev (944 m n. m.), západne Muřinkový vrch (975 m n. m.).[1]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch je súčasťou horského chrbta, ktorý sa tiahne približne v západno-východnom smere. V masíve Veľkého Polomu z neho vybieha severným smerom rázsocha Úplazu (949 m n. m.). Vrch je až 17. najvyšším vrcholom pohoria, no najvyšším v slovenskej časti. Je prevažne zalesnený a z vrcholovej časti sú len obmedzené výhľady. Z vhodných častí sa však naskytujú ďaleké horizonty. Vrchom prechádza hranica rozvodia Odry a Dunaja; českú časť odvodňujú prítoky rieky Lomná, ktorá ústi do Olše a tá do Odry. Slovenskú, juhovýchodnú časť odvodňujú prítoky Trstenej a Milošovského potoka, smerujúcich do Kysuce. Vrch leží v CHKO Kysuce a jeho východná časť patrí do rovnomennej prírodnej rezervácie.[2]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka nadmorskej výške a malým odlesneným plochám ponúka vrcholová časť obmedzené, no ďaleké výhľady. Z vhodných lokalít je mimo okolitých vrchov pohoria dobre pozorovateľných viacero susedných pohorí. Pri vhodných podmienkach je možné zhliadnuť vrcholy Sliezskych Beskýd, Kysuckých Beskýd, Malej Fatry a Javorníkov, ojedinele však aj masív Pilska a Babej hory, Vysoké Tatry, Veľký Choč či Strážov.[5]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Veľký Polom, jeho okolie a hrebeň patrí medzi obľúbené turistické ciele. Je tu niekoľko chát: Skalka, Severka, Kamenná chata.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 4.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-07-04]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-07-24]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-07-04]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-07-24]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]