Veľký Rozsutec
| Veľký Rozsutec | |
| vrch | |
 Veľký Rozsutec, pohľad spod Poludňového grúňa
|
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Žilinský kraj |
| Okres | okres Žilina |
| Pohorie | Malá Fatra |
| Poloha | Krivánska Fatra |
| - výška | 1 609,7 m n. m. |
| - súradnice | |
| Geologické zloženie | Vápenec |
| Orogenéza/vrásnenie | hronikum, fatrikum |
| Najľahší výstup | Zo Štefanovej cez sedlo Medziholie po zelenej turistickej značke na vrchol. (cca 2:30 hod.) |
   Poloha v rámci Slovenska
|
|
  Poloha v rámci Žilinského kraja
|
|
| Wikimedia Commons: Velký Rozsutec | |
| Freemap.sk: mapa | |
Veľký Rozsutec (1 609,7 m n. m.) je vrch v Krivánskej Malej Fatre. Je považovaný za jeden z najkrajších vrchov na Slovensku[1]. Veľký Rozsutec sa stal symbolom pohoria a nachádza sa aj v logu národného parku Malá Fatra. V minulosti sa tradovalo, že v okolí vrcholu sa nachádza zlato a legenda o ukrytom Jánošíkovom poklade[2].
Obsah |
Geológia [upraviť]
Je to charakteristický rozorvaný skalnatý vrch v severnej časti hlavného hrebeňa Krivánskej Malej Fatry. Typický dolomitový reliéf pozostáva z najrozmanitejších skalných foriem. Na jeho úpätí vznikajú sutinové kužele. Rozsutec svojou formou a výškou dominuje celému okoliu, najmä jeho 160 metrov vysoká západná stena. Vrch vznikol nasunutím chočského príkrovu na mäkšie vrstvy krížňanského príkrovu. Eróziou vznikol dnešný vrchol a skalné mestá v jeho okolí, ktoré sú najväčšie svojho druhu na Slovensku[1].
Ochrana prírody [upraviť]
Vyniká svojráznosťou a bohatstvom rastlinnej pokrývky. Patrí k najbohatším botanickým lokalitám u nás. Do povedomia sa dostal v roku 1862 keď vo viedenskom časopise publikoval článok MUDr. Karol Brančík. Nájdu sa tu viaceré slovenské endemity. Veľký Rozsutec je centrom národnej prírodnej rezervácie Rozsutec.
Turistika [upraviť]
Je výborným vyhliadkovým bodom so širokým kruhovým výhľadom. Susedí s vrchmi Malý Rozsutec (1 343,5 m n. m.) a Stoh (1 607,4 m n. m.). Červeno značkovaný turistický chodník v úseku Medziholie – Veľký Rozsutec – Medzirozsutce je z dôvodu ochrany prírody sezónne uzavretý v období od 1. marca do 15. júna[3].
Pod Veľkým Rozsutcom, v sedle Medziholie bola v minulosti horská chata, chata pod Rozsutcom. V blízkosti sa nachádzal lyžiarsky vlek. 17. januára 1985 však na následky technickej poruchy vyhorela. Nová chata nebola postavená, dnes na tomto mieste vidno ostatky základov.[4]
Referencie [upraviť]
- ↑ a b MUNTÁG, Stanislav a kol.. Najkrajšie vrchy - Prírodné krásy Slovenska. [s.l.] : Dajama, 2007. ISBN 978-80-89226-31-3. S. 128.
- ↑ GARGULÁK, Jozef; KRIŽO, Vladimír a kol.. Malá Fatra. Turistický sprievodca ČSSR. 2. vyd. vyd. Bratislava : Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, 1984.
- ↑ Návštevný poriadok národneho parku Malá Fatra [online]. Varín : Správa Národného parku Malá Fatra. Dostupné online.
- ↑ TOMIS, Boro. hiking.sk, 29.02.08, [cit. 2011-12-01]. Dostupné online.
Galéria [upraviť]
-
Pohľad na vrch z Grúňa
-
Turistický chodník na vrchole
-
Výstup na vrchol zo sedla Medziholie
-
Vrchol v zime, v pozadí Stoh
Pozri aj [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľký Rozsutec
 |
Tento článok týkajúci sa slovenských vrchov je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
