Veľkomoravská bazilika na Bratislavskom hrade

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Veľkomoravská bazilika
Zakonzervované základy veľkomoravskej baziliky a ďalších stavieb z 9. - 12. storočia na Bratislavskom hrade
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský
Okres Bratislava I
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto
Súradnice 48°08′32″S 17°06′04″V / 48,14222°S 17,10111°V / 48.14222; 17.10111
Štýl románsky sloh
Dokončenie 9. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší prístup z ulíc Beblavého a Palisády
Štátny znak SR Národná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - súčasť Bratislavský hrad
 - dátum vyhlásenia 1961
ÚZPF[2]
 - číslo 101-28/50 (101-28/17)
 - dátum zápisu 27. 2. 1961
Stav reštaurované základy
Využitie expozícia múzea
Wikimedia Commons: Great Moravian Basilica in Bratislava Castle
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Veľkomoravská bazilika na Bratislavskom hrade bola románska sakrálna stavba, pravdepodobne z konca 9. storočia, v južnej časti východnej terasy hradnej akropoly, ktorej zvyšky základov sú pamiatkovo zakonzervované a voľne prezentované v v rámci areálu hradu. Podľa rozmerov patrila k najväčším doposiaľ známym veľkomoravským kostolom.

Obdobie Veľkej Moravy patrilo v histórii osídlenia nášho regiónu k najvýznamnejším. Výrazný vrch vypínajúci sa na ľavom brehu v ohybe Dunaja mal od najstarších čias strategický význam čoho dôkazom sú archeologické nálezy dokumentujúce osídlenie už pred 4500 rokmi. Po osídlení v halštatskej a neskôr laténskej a rímskej dobe sa na tunajšom území začali na prelome 5. a 6. storočia usádzať slovanské kmene. Na území dnešnej južnej Moravy a juhozápadného Slovenska vznikli v prvej polovici 9. storočia dve nezávislé kniežatstvá - Moravské a Nitrianske, ktoré v roku 833 spojilo moravské knieža Mojmír I. do jedného štátneho útvaru - Veľkej Moravy. Medzi najvýznamnejšie sídla nového štátu patrili na území terajšieho Slovenska o.i. aj Devín (Dowina) a Bratislava (Brezalauspurch).

Výskumy na Bratislavskom hrade dokázali, že Bratislava bola dôležitým centrom starej Moravy a že bola našimi predkami intenzívne osídlená. V období najväčšieho rozkvetu bol osídlený dnešný hradný vrch i priestor pod ním, kde neskôr vzniklo stredoveké mesto. Poloha bola veľmi výhodná - križovali sa tu vodné i pozemné cesty.

Na hradnom kopci, na jeho súčasnej východnej terase, niekedy v 9. storočí postavili pomerne rozsiahly kamenný kostol. Na základe analógie s podobnými stavbami z tohto obdobia možno predpokladať, že kostol tvorili tri apsidy. O jeho dĺžke sa je možné iba dohadovať, no súdiac podľa šírky - takmer trinásť metrov - muselo ísť o významnú cirkevnú stavbu, pravdepodobne baziliku. Plnil funkciu biskupského kostola v čase, keď bola moravsko-panónska arcidiecéza rozdelená na tri biskupstvá. Pri absencii písomných záznamov na mnohé otázky späté s osudom baziliky môžu dať odpoveď iba archeologické nálezy. Na ich základe vieme, že stavba bola vybudovaná z kameňa a tehál, ktoré boli sekundárne použité zo staršej rímskej stavby. Tehly boli označené kolkom XIV. rímskej légie. Medzi zaujímavé nálezy pochádzajúce z bližšie neznámej rímskej stavby patrí aj torzo figurálneho reliéfu, objavené koncom prvej tretiny 15. storočia.

Stavbu objavili v roku 1965. Podľa nálezov išlo o trojloďovú stavbu čo dokladajú objavené základy troch párov pilierov arkád oddeľujúce hlavnú loď od postranných. Vo svojich rozmeroch bola najväčšou stavbou svojho druhu na celom území terajšieho Slovenska. Nálezy však potvrdili, že stavba pravdepodobne začiatkom 10. storočia zanikla, pretože zvyšky základov juhozápadnej časti baziliky prekrývali mladšie objekty z 10. a 11. storočia.

V prvej fáze, v priebehu 10. storočia tu na základoch baziliky vznikla veža opevnenia hradiska. Tá existovala do nasledujúceho storočia, kedy došlo na tomto mieste k tretej stavebnej fáze. Vtedy tu, zrejme na znak kontinuity s pôvodnou stavbou, postavili kostol zasvätený Najsvätejšiemu Spasiteľovi (Salvátorovi). Bratislava bola v tomto čase sídlom významnej cirkevnej ustanovizne - prepošstva. Kostol tu napokon pretrval až do roku 1221, kedy sa prepošstvo presťahovalo do Podhradia. V okolí starého i nového kostola bol objavený cintorín, na ktorom sa pochovávalo až do 12. storočia. V hroboch sa popri kostrových nálezov našli rôzne predmety, duté bronzové pozlátené gombíky s ornamentami, strieborné hrozienkové náušnice a ďalšie nálezy. Niektoré hroby z 9. storočia boli rozrušené neskorším pochovávaním. Staroslovenské nálezy nájdené v hroboch z neskoršieho obdobia prezrádzajú, že tu boli pochovaní potomkovia Slovenov, stopy po iných etnikách sa tu nenašli.

Výraznou architektúrou bol kruhový karner s priemerom 350 centimetrov, ktorý tu vznikol po roku 1200.

Veľmi závažne bolo zistenie, že bazilika mala interiér vyzdobený nástennými maľbami. V 11. storočí prišlo totiž k ďalšej stavebnej fáze a pri rozširovaní budovy boli ako stavebný materiál použité zvyšky muriva z miesta, kde predtým stála bazilika. Z nich stavitelia použili aj kusy, na ktorých boli zvyšky omietky z bazilikálneho interiéru, pričom na viacerých sa zachovali fragmenty pôvodnej freskovej výmaľby. Po ich preskúmaní sa zistilo, že najčastejšie sa na maľbách vyskytovali rastlinné motívy.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-08-07]. Dostupné online.
  2. ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-08-07]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Veľkomoravská_bazilika_na_Bratislavskom_hrade&oldid=7790519“