Zmŕtvychvstanie Pána

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Veľkonočná nedeľa)
Fra Angelico: Zmŕtvychvstanie Krista a ženy pri hrobe
Ikona Zmŕtvychvstania

Zmŕtvychvstanie Pána alebo Veľkonočná nedeľa alebo Nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania je najväčšia slávnosť kresťanského cirkevného roka, v ktorej sa oslavuje Kristovo vzkriesenie a víťazstvo nad smrťou.

Rímskokatolícka cirkev[upraviť | upraviť zdroj]

V rímskokatolíckej cirkvi Nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania predchádza Veľkonočná vigília, bohoslužba noci, v ktorej bol Ježiš vzkriesený. Oslava Veľkej noci bezprostredne trvá po celú veľkonočnú oktávu, no veľkonočná doba ako taká sa končí až 50. dňom slávnosťou Zoslania Ducha Svätého (Turíce). Špecifikom veľkonočnej omše je tzv. Sekvencia Victime Paschali laudes (Obeť svoju Veľkonočnú), ktorá sa prednáša spevom pred alelujovým veršom.

Gréckokatolícka cirkev[upraviť | upraviť zdroj]

V gréckokatolíckej cirkvi sa nazýva Nedeľa Paschy alebo Nedeľa vzkriesenia a je najväčším sviatkom cirkevného roka. Oslava vzkriesenia Ježiša Krista (Pascha) sa predlžuje na celý týždeň, ktorý nesie označenie Svetlý týždeň. Obdobie Paschy trvá od Nedele vzkriesenia do stredy pred Nanebovstúpením Pána, teda 40 dní. Z liturgického hľadiska predstavuje Nedeľa vzkriesenia začiatok evanjeliových i apoštolských čítaní (lekcionára) a aj začiatok cyklu oktoichu (osmohlasníka). V Nedeľu Paschy na liturgii sa začína čítať Jánovo evanjelium od začiatku („Na počiatku bolo Slovo...“) a aj Skutky svätých apoštolov od začiatku. Na večierni, ktorá sa slávi na Veľkú sobotu večer spolu s liturgiou sv. Bazila Veľkého, sa začína 1. hlas oktoicha.

Najdôležitejšou bohoslužbou nedele Paschy je utiereň vzkriesenia, ktorá sa slúži v nedeľu ešte pred východom slnka (na Slovensku a u východných Slovanov) alebo o polnoci zo soboty na nedeľu (na Balkáne). Pred ňou sa niekde zvykne slúžiť polnočnica, počas ktorej sa prenesie pláštenica zo stredu chrámu z katafalku (symbolického hrobu) na prestol (oltár), čo symbolizuje Kristovo vzkriesenie. Typickým obradom Nedele Paschy je aj posvätenie paschálnych (veľkonočných) pokrmov, ktoré sa väčšinou koná vonku pred chrámom. Pred posvätením jedál alebo po ňom sa slávi liturgia svätého Jána Zlatoústeho. Hodinky (časy) majú svoju osobitnú štruktúru, v ktorej dominujú radostné paschálne spevy, zatiaľ čo žaltár je redukovaný na minimum. Takýmto spôsobom sa hodinky (a tiež povečerie a polnočnica) modlia celý Svetlý týždeň.

Počas Veľkonočného obdobia sa podľa obyčaje grekokatolíci zdravia slovami Christós voskrése! – Voístinu voskrése!, po slovensky Kristus vstal zmŕtvych! – Skutočne vstal zmŕtvych!

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]