Veľryba južná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Veľryba južná

Veľryba južná alebo veľryba čierna[1] (Eubalaena australis, syn. Balaena antarctica, Balaena antipodarum) je veľryba dorastajúca do dĺžky 15 metrov, váži približne 40 ton. Nemá chrbtovú plutvu. Samec dosahuje dĺžku 13-15m a samica až 16m, pričom mláďa má pri narodení dĺžku 3-5m od úst ku chvostu. Na hlave sa im tvoria tukové výrastky podobné mozoľom. Tieto mozole sú u každej veľryby špecifické a jedinečné, pretože počas ich života sa nemenia. Podľa nich sa dajú jedince od seba odlíšiť, a tak slúžia podobne ako odtlačky prstov u človeka na ich identifikáciu. Vo vnútri úst majú na hornej čeľusti 260 skostnatených fúzov, ktoré nazývame kostice. Kostice sú cca 2.5m dlhých, cez ktoré filtrujú potravu. Krill je ich hlavnou potravou. Hlava veľryby južnej je porastená parazitujúcimi kôrovcami podľa ktorých sú vedci schopní určiť ich vek.

Habitat[upraviť | upraviť zdroj]

Veľryby južné žijú medzi 20 a 60 stupňom zemepisnej šírky. Napriek svojmu menu sú dva druhy: severné a južné, ktoré sa navzájom nemiešajú, pretože neprekračujú rovníkové oblasti. Nachádzajú sa v Severnom Atlantiku, Severnom Pacifiku, na juhu Indického oceána, v južnom Atlantiku a aj v časti južného Pacifiku. V dôsledku lovu bola ich populácia zredukovaná až o 90% oproti stavom na začiatku 19. storočia. V súčasnosti žije len asi 8 000 jedincov. Lov veľrýb veľmi ovplyvňuje ich populáciu, pretože ide o pomaly plávajúcu rybu, ktorej telo ostáva na hladine dokonca aj po smrti. Preto ich v minulosti s obľubou lovili. Telo dospelého jedinca obsahuje až 7 200 litrov oleja. Tieto veľryby majú mláďa len raz za 3 roky, a aj preto sú chránené zákonom a od roku 1984 patrí medzi ohrozené druhy.

Southern right whale6.jpg

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. CARWARDINE, Mark. Veľryby, delfíny a sviňuchy. [s.l.] : Ikar, 2007. ISBN 9788055114477.