Velesova kniha

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Velesova kniha, buková doska č. 16, runové písmo

Velesova kniha (Veles Book, Vles book, Vlesbook, Isenbeck´s Planks, Велесова книга, Велес книга, Книга Велеса, Дощечки Изенбека, Дощьки Изенбека) je údajne textom prastarých Slovanov, ktorý je napísaný runovým písmom vyrezaným do bukových doštičiek. Podľa niektorých zástancov autentickosti textu bol spísaný novgorodskými veľkňazmi v 9. storočí, pravdepodobne však ide o falzum. Je venovaná bohu Velesovi.

Opisuje dejiny Slovanov od dôb "Praotcov" až po 9. storočie. Bola údajne objavená v roku 1919 a v roku 1941 sa stratila. Zverejnená bola prvýkrát v roku 1950 P. Miroľjubovom a Alexandrom Kurenkovom, ktorí rozlúštili jej obsah. Jej skutočný vznik sa podľa rôznych zdrojov datuje do 40. rokov 20. storočia, alebo na začiatok 19. storočia, pričom existuje viacero textových verzií. V niektorých pasážach sa podobá Biblii.

Citát z úvodu knihy:

Túto Velesovu knihu zasväcujeme nášmu Bohu, ktorý je našim útočiskom i našou silou...
I šli sme za našim bohom a začali Ho velebiť:
- Buď pochválený dnes ako v budúcnosti a na veky vekov!
Toto slávnostne predniesli kúzelníci. Potom odišli a vrátili sa späť.
(Rod IV, 1:1)

Pravosť[upraviť | upraviť zdroj]

Pravosť knihy je sporná, pravdepodobne ide o falzum, ktoré vzniklo v 50. rokoch 19. storočia[1]) Jeden zo snímkov doštičiek skúmala už v roku 1960 sovietska paleografka L. P. Žukovská, ktorá po expertíze rukopis označila za „podvrhnutý predcyrilický rukopis“.[1]) Proti pravosti textu svedčí i vývoj jazyka, ktorý rekonštruovala slovanská zrovnávacia jazykoveda[1]), najmä chyby vo fonetike, z hľadiska etymológie nezmyselná a nesystematická gramatika a občasné použitie slov, ktoré vznikli až v stredoveku. Zástancovia pravosti rukopisu tieto chyby vysvetľujú Miroljubovými chybami v transkripcii pôvodného textu (ktorú, keďže originál je zničený, nie je možné posúdiť, alebo opraviť).

Ďalším argumentom je to, že niektoré z mytologických predstáv, ktoré kniha využíva, vznikli pravdepodobne až ako kresťanská dezinterpretácia skutočných pohanských názorov (napr. koncept Belboha), ďalej sú z tohto hľadiska podivné značné paralely s biblickými príbehmi (napr. príbeh o zotročení Slovanov). Mieša aj západoslovanskú a východoslovanskú mytológiu, hoci podľa historických výskumov išlo o odlišné náboženské systémy.

Niektorí zástancovia slovanského novopohanstva však napriek týmto námietkam považujú text za svoju svätú knihu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Jiří Atweri, Slovanské pohanství dnes, Vlivy novopohanství na společnost i jednotlivce, Magisterská diplomová práce [online]. . Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]