Velvet Goldmine

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Zamatová extáza
Originálny názov Velvet Goldmine
Žáner muzikál, dráma
Dĺžka 124 minút
Štát USA
Spojené kráľovstvo
Pôvodný jazyk anglický
Rok 1998
Spoločnosť Miramax
Rozpočet  ?
Zárobok  ?
Filmový štáb
Réžia Todd Haynes
Produkcia Christine Vachon
Scenár Todd Haynes
James Lyons
Hudba Carter Burwell
Craig Wedren
Kamera Maryse Alberti
Obsadenie

Film reel.svg Pozri aj Filmový portál

Velvet Goldmine (Zamatová extáza) je film režiséra Todda Haynesa z roku 1998. Film plný odkazov na éru glam rocku retrospektívne zobrazuje príbeh rockovej hviezdy Briana Slada od začiatku kariéry až po jej koniec. Vo filme sa v hlavných úlohách objavili Jonathan Rhys-Meyers, Ewan McGregor, Toni Collette a Christian Bale.


O filme[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnou postavou filmu je Brian Slade (Rhys Meyers), bisexuálny glam rockový spevák inšpirovaný Davidom Bowiem a v menšej miere i Marcom Bolanom. Ewan McGregor stvárňuje Curta Wildea, kontroverzného rockového speváka, ktorý šokuje svojimi obscénnymi vystúpeniami. Tento charakter bol inšpirovaný Iggym Popom či Lou Reedom. Žurnalista Arthur Stuart (Bale), v mladosti fanúšik glam rocku, má za úlohu zistiť, čo sa stalo s ikonou Sladeom, ktorý na vrchole kariéry zinscenoval vlastnú smrť. Ďalšími postavami príbehu sú Brianova manželka Mandy Slade (Colette), manažér Jerry Divine Eddie Izzard či fenomenálna ikona Jack Fairy.


Príbeh silne pripomína Bowieho vzťah s Popom a Reedom počas 70tych a 80tych rokov. Sladeovo alter ego "Maxwell Demon" a sprievodná skupina "Venus In Furs" sú paralelami Bowieho pódiovej persóny a jeho skupiny Ziggy Stardust and the Spiders from Mars.


Režisér Todd Haynes tvrdí, že príbeh zachytáva tiež aféru medzi Britániou a Amerikou, Londýnom a New Yorkom a spôsob, akým sa hudobné scény týchto krajín a miest najvzájom ovplyvnili. Ako rodený Američan sa Haynes britskej glam rockovej scéne prizerá ako outsider - presne tak, ako vzhliada na svoje nedosiahnuteľné idoly Arthur. Film nehovorí len o hudobných vzoroch, vykresľuje tiež otázku hľadania vlastnej (nielen sexuálnej) identity.


Film je silne ovplyvnený životom a myšlienkami Oscar Wildea, často je tu citovaný (sú použité výroky z jeho jediného románu The Potrait Of Dorian Gray) a nachádzame paralely s jeho dielom či životom.