Venera-10

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
1975-054D – Venera-10
Venera-10 Orbiter
Venera-10 Orbiter
Prevádzkovateľ: ZSSR, GSMZ im. S. A. Lavočkina
Výrobca: ZSSR, GSMZ im. S. A. Lavočkina
Typ misie: planetárna sonda
Prelet okolo: Venuša
Dátum preletu: 23. október 1975
Dátum štartu: 14. máj 1975
Kozmodróm: Bajkonur
Nosná raketa: Proton-K/D
NSSDC ID: 1975-054D
Hmotnosť: 2300 kg
Elementy dráhy
Excentricita: .8798
Inklinácia: 29,5°
Perióda: 49,4 h
Apoapsida: 19,82 RV
Periapsida: 1,27 RV
uprav

Venera-10 (rus. Венера-10) bola sovietska planetárna sonda, ktorá v rámci programu Venera skúmala planétu Venuša. Štart sa uskutočnil v máji 1975, niekoľko dní po štarte identickej sondy Venera 9. Sonda zložená z orbitálnej časti a pristávacieho puzdra sa úspešne dostala na obežnú dráhu Venuše a pristávacie puzdro s vedeckými prístrojmi pristálo na povrchu planéty.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Orbitálna časť sondy (Orbiter) sa skladala z valcovitej časti s dvoma krídlami solárnych panelov a s parabolickou anténou s vysokým ziskom. Ku dnu valca bola pripojená jednotka s pohonným systémom, vrchol valca bol spojený s guľovitým puzdrom o priemere 2,4 m, ktoré obsahovalo pristávací modul sondy.

Zoznam prístrojov orbiteru, experimenty[upraviť | upraviť zdroj]

Prístrojové puzdro[upraviť | upraviť zdroj]

Hmotnosť puzdra bola asi 1560 kg. Bolo vybavené fotografickým zariadením, padákom, aparatúrou pre vysielanie a príjem dát, sadou senzorov a meracích prístrojov.

Pristávací modul Venera 10

Priebeh misie[upraviť | upraviť zdroj]

Sonda odštartovala 14. mája 1975 pomocou rakety Proton-K/D z kozmodrómu Bajkonur. Na obežnú dráhu Venuše vstúpila 23. septembra 1975 a vzápätí došlo k oddeleniu pristávacieho modulu. Samotná sonda zostala na orbite vo výške 1620 - 113 900 km a s obežnou dobou 49 hodín sa z nej stala družica Venuše.

Sonda sprostredkovávala spojenie s pristávacím puzdrom, získané údaje odosielala na Zem. Potom pokračovala v doplnkovom programe, ktorý zahŕňal skúmanie horných vrstiev atmosféry.

Pristávací modul[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 23. októbra 1975 sa pristávací modul oddelil od orbitálnej časti. Pri brzdení bolo vo výške 100 km zaznamenané preťaženie 168 G. Vo výške 49 km sa oddelil padákový systém a puzdro a 25. októbra v 05:17 UT modul pristál mäkko na povrchu Venuše 2200 km od miesta, kde o tri dni pred tým pristál modul sondy Venera 9. Pristávací modul bol chladený cirkulujúcou kvapalinou. Preto vydržal pracovať na povrchu za extrémnych podmienok iba 65 minút. Zaznamenal svojimi prístrojmi atmosférický tlak 9,02 MPa, teplotu 465 stupňov, rýchlosť vetra 0,8 - 3,5 m/s. Veľa údajov poskytol i počas letu atmosférou. Rovnako ako Venera 9 odoslala na Zem čiernobiele televízne zábery povrchu Venuše. Fotografie nafotené sondou ukazujú ploché lávové kamene medzi nimi bola láva alebo iné zvetrané kamene. Naplánovaný 360° panoramatický snímok okolia nebol prevedený rovnako ako u Venery 9 kvôli problému s odstránením krytu šošovky jedného z dvoch fotoaparátov. Na Zem boli odoslané fotografie obmedzené na 180°.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • LÁLA, Petr; VÍTEK, Antonín (1982). Malá encyklopédia kozmonautiky. Praha: Mladá fronta.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Veněra 10 na českej Wikipédii.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Venera 10 na anglickej Wikipédii.


Predchádzajúca misia:
Venera-9
Venera-10 Nasledujúca misia:
Venera-11