Vennbahn

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mapa Vennbahn
Viadukt pri meste Bütgenbach v belgickom Valónsku

Vennbahn je názov sústavy železničných tratí a zároveň skupiny piatich nemeckých exkláv vytvorených belgickou železničnou traťou, ktorá prechádza územím Nemecka medzi mestami Rötgen a Monschau, južne od Aachenu. Železničná trať je spolu s priľahlým územím vo vlastníctve Belgicka, čo spôsobilo vznik piatich navzájom oddelených exkláv, ktoré sú izolované od zvyšku Nemecka. Ide o tieto exklávy: Munsterbildchen, Rötgener Wald (vytvára južnú časť katastrálneho územia mesta Rötgen), Rückschlag, Mützenich, Ruitzhof. Administratívne prináležia spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko (nem. Nordrhein-Westfalen).

Vznik a počiatky trate[upraviť | upraviť zdroj]

Nemecká vyhláška z 15. mája 1882 ustanovila okrem iného aj výstavbu troch železničných tratí na území vtedajšieho Nemecka. Išlo o hlavnú trať z Aachenu (stanica Röthe Erde) cez Walheim, Raeren a Monschau do St. Vith a Prümu, vedľajšiu trať z Raerenu do Eupenu a ďalšiu vedľajšiu trať z Walheimu do Stolbergu. Pre sústavu týchto tratí sa zaužíval názov Vennbahn, nakoľko niektoré úseky trate prechádzajú oblasťou mokradí (nem. „venn“ = mokraď) Hohes Venn, ktoré sú v súčasnosti prírodnou rezerváciou Deutsch-Belgischer Naturpark. Prvý úsek trate z Aachenu do Monschau (48 km) bol otvorený 30. júna 1885. 3. augusta 1887 bola dokončená trať z Raerenu do Eupenu aj do Herbesthalu. Záujmy miestnych majiteľov priemyselných závodov urýchlili vybudovanie ďalšej trate do Walheimu (13 km), ktorú otvorili 21. decembra 1889. Rastúca frekvencia dopravy na začiatku 20. storočia si vyžiadala zdvojkoľajnenie tratí. V priebehu 1. svetovej vojny boli trate Vennbahnu intenzívne využívané nemeckou armádou z dôvodu zamýšľanej invázie do Francúzska.

Stav po 1. svetovej vojne[upraviť | upraviť zdroj]

Porážka Nemecka v roku 1918 a následne podpis Versaillskej zmluvy spôsobili zmenu hraníc v celej oblasti. Medzinárodné hranice sa posunuli na východ a bývalé nemecké teritóriá, vrátane okresov Eupen a Malmédy, pripadli Belgicku. V období od 23. januára 1920 do 4. januára 1923 sa špeciálne ustanovená komisia snažila vyriešiť hraničný spor medzi Nemeckom a Belgickom v tejto oblasti. 1. novembra 1921 bola k belgickému teritóriu pripojená sekcia trate Raeren – Kalterherberg a 6. novembra 1922 bola železnica inkorporovaná spoločne s pozemkami, po ktorých viedla a prislúchajúcimi budovami pri trati. Táto trať prekračuje územie okresov Aachen a Monschau, čo spôsobilo vytvorenie piatich exkláv, ktoré aj naďalej zostali územnou súčasťou Nemecka.

Z dôvodu, že belgická železničná trať obsluhovala obyvateľov Nemecka, bolo potrebné prijať viaceré špeciálne opatrenia, aby sa zabezpečili práva Belgicka ako suverénneho štátu na jednej strane a práva nemeckého obyvateľstva na druhej strane. Zjednodušila sa daňová politika, Belgičania pracujúci na železnici, prípadne žijúci na jej pozemkoch, nepodliehali nemeckému daňovému systému a nepodstupovali colné formality pri prekračovaní územia. Podobne aj cestujúci, ktorí cestovali do destinácií v Nemecku získali všetky výhody prepravných a tarifných podmienok štátu. Vlakové súpravy vypravovali Belgické železnice (SNCB), pasová kontrola prebiehala v oboch hraničných staniciach. Nákladné vlaky mali na tomto úseku zakázané zastavenie. V roku 1925 bola vybudovaná trať z Eupenu, čím sa zrušila colná kontrola pri cestovaní z Belgicka.

2. svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

S nástupom nacizmu v 30. rokoch 20. storočia začala doprava na Vennbahn upadať, pričom došlo k opätovnému zjednokoľajneniu vedľajších tratí. 18. mája 1940 bola východná časť Belgicka znovu pripojená k Nemecku a 2. júna 1940 bola Vennbahn triumfálne znovuotvorená ako výhradne nemecká trať. Počas 2. svetovej vojny bola trať na mnohých úsekoch ťažko poškodená. Celý systém tratí bol po vojne zrekonštruovaný a uvedený do prevádzky v roku 1970, aj keď niektoré úseky zanikli.

Koniec 20. storočia a súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

10. decembra 1973 bola v Bruseli podpísaná nová medzinárodná dohoda, ktorou sa zjednodušili prepravné podmienky na trati. Dohoda vstúpila do platnosti 1. februára 1974. V dôsledku dezolátneho stavu niektorých úsekov, limitovanej výšky tunelových portálov a položenia novej trate cez Botzelaerský tunel sa frekvencia dopravy v 80. a 90. rokoch 20. storočia výrazne znížila, mnohé úseky boli úplne uzavreté. Na konci 20. storočia sa priľahlé regióny dohodli na zachovaní tratí z Eupenu do Raerenu, do Weywertzu a do Büllingenu z dôvodu prínosu pre cestovný ruch v dotknutej oblasti. Opravy tratí boli hradené z grantov Európskeho regionálneho rozvojového fondu.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]