Venus Express

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
2005-045A – Venus Express
Prevádzkovateľ: ESA
Výrobca: EADS Astrium, Francúzsko
Typ misie: planetárna sonda
Dátum štartu: 9. november 2005
Kozmodróm: Bajkonur
Nosná raketa: Sojuz-FG/Fregat
Zánik: nie
NSSDC ID: 2005-045A
Kat. číslo: 28901
Hmotnosť: 1270 kg
uprav
Venus Express na obežnej dráhe Venuše

Venus Express je európska planetárna sonda organizácia ESA určená pre prieskum planéty Venuša, najmä chemického zloženia a dynamiky jej atmosféry.

Trojosovo stabilizovaná sonda so základným telesom v tvare kvádra s rozmermi 1,5 × 1,8 × 1,4 m je vybavená dvoma krídlami fotovoltaických článkov s celkovou plochou 5,7 m2, dodávajúcich v maximálnej vzdialenosti od Slnka (pri Zemi) minimálne 800 W elektrickej energie, pri Venuši až 1100 W a dobíjajúcich tri lithiumsulfonylové akumulátorové batérie s kapacitou 3 × 22,5 Ah. Na palube sondy sa nachádzajú nasledujúce experimenty (celková hmotnosť 93 kg):

  • Fourierov spektrometer PFS (Planetary Fourier Spectometer) na štúdium chemického zložení atmosféry, jej teploty v výškach 0 až 10 km a 55 až 100 km a lokálnych variácií teploty povrchu planéty (Taliansko);
  • analyzátor plazmy ASPERA (Analyser of Space Plasma and Energetic Atoms) v okolí planéty (Švédsko);
  • trojosí magnetometer MAG (Magnetometer) pre štúdium zmien magnetického poľa slnečného vetra v oblasti jeho interakcie s planetárnou atmosférou (Rakúsko);
  • spektrometer Spica-V/SOIR pre štúdium chemického zloženia atmosféry planéty (Francúzsko, Belgicko, Rusko);
  • mapujúci spektrometer pre ultrafialovú, viditeľnú a blízku infračervenú oblasť VIRTS (Ultraviolet/Visible/Near Infrared Topographic Spectrometer) pre štúdium chemického zloženia atmosféry vo výškach pod 40 km a na zisťovanie pohybu mrakov (Taliansko, Francúzsko);
  • širokoúhla multispektrálna kamera VMC (Venus Mapping Camera) na vyhotovenie snímok v ultrafialovej, viditeľnej a blízkej infračervenej oblasti spektra (Nemecko).

Časť týchto vedeckých prístrojov bola už zostrojená skôr ako záložné exempláre pre sondy Rosetta a Mars Express.

Okrem toho bude využívané sledovanie signálov nosnej frekvencie palubných vysielačov na nasledujúce vedecké pozorovania v rámci experimentu VeRa (Venus Radio Science); Nemecko):

  • upresnenie parametrov gravitačného poľa Venuše;
  • pri rádiových zákrytoch bude určovaný teplotný a tlakový profil atmosféry;
  • pri rádiových zákrytoch budú merané charakteristiky ionosféry;
  • simultánne pozorovanie priamych a odrazených signálov od povrchu planéty (bistatický radar) bude využité na zisťovanie nerovností terénu;
  • pri konjunkcii so Slnkom na zisťovanie vlastností slnečnej koróny.

Vysielače sondy pracujú v pásme X (8,4 GHz) a S (2,3 GHz), povelový prijímač pracuje v pásme S (2,1 GHz). Pre spojenie so pozemnými stanicami v blízkosti Zeme slúžia dve všesmerové tyčové antény, vo väčších vzdialenostiach dve pevné parabolické antény s priemerom 1,3 m resp. 0,3 m. Namerané dáta sú zaznamenávané do veľkokapacitnej polovodičovej pamäte palubného počítača s kapacitou 12 Gbit. Orientácia sondy je zisťovaná hviezdnymi snímačmi, laserovými meracími gyroskopami a hrubými snímačmi Slnka. Ako výkonné prvky stabilizácie a orientácie slúžia silové zotrvačníky a osem trysiek na dvojzložkové kvapalné pohonné látky (KPL) s ťahom 8 × 10 N, ktoré majú spoločné zásoby KPL v dvoch nádržiach s celkovou kapacitou 570 kg s hlavným motorom s ťahom 400 N, ktorý slúži na navedenie na obežnú dráhu okolo Venuše. Malé trysky slúžia tiež k drobným korekciám dráhy. Pohonné látky sú do motorov dopravované pretlakom hélia.

Riadenie sondy zabezpečuje stredisko VMCC (Venus Express Mission Control Centre) umiestnené v areáli ESOC (European Space Operations Centre), Darmstadt (Nemecko). Spojenie zabezpečuje pozemná stanica Cebreros pri Madride (Španielsko) za podpory staníc vo Villafranca (Španielsko), Kourou (Francúzska Guayana) a New Norcia (Austrália).

Predpokladaná aktívna životnosť sondy je dva roky.

Náklady na vývoj a stavbu sondy, na zabezpečenie jej prístrojového vybavenia a na jej vypustenie ruskou nosnou raketou predstavovali približne 220 mil. €.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Sonda bola vypustená 9. novembra 2005 o 03:33:34 UT ruskou nosnou raketou Sojuz-FG s urýchľovacím stupňom Fregat z kozmodrómu Bajkonur a navedená na únikovú dráhu z gravitačného poľa Zeme. Po heliocentrickej dráhe doletel v apríli 2006 do blízkosti planéty Venuša, kde bol zapojený na dobu 55 minút hlavný motor sondy, ktorý znížil rýchlosť približne o 1,3 km/s. Gravitačné pole Venuše sondu zachytilo a tým sonda prešla na veľmi excentrickú polárnu obežnú dráhu okolo Venuše. V priebehu nasledujúcich piatich dní bola korekciami dosiahnutá operačná dráha vo výške 250 až 66 000 km a s dobou obehu 24 hodín. Z tejto dráhy mala skúmať planétu a jej atmosféru po dobu najmenej dvoch venušských siderických dní (2 × 243 dní), teda do septembra 2007.

Celé navádzanie na obežnú dráhu prebehlo bez problémov a už 48 hodín po navedení na orbitu prijalo riadiace stredisko prvé vedecké údaje zo sondy. Štandardné rádiové relácie prebiehajú denne cez sledovaciu stanicu Cebreros. 13. mája 2006 boli zahájené vedecké činnosti podľa rutinného scenára.

Pôvod mena[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé slovo názvu sondy je anglickou formou mena cieľovej planéty; druhé slovo má zdôrazniť rýchlosť, s akou bola sonda skonštruovaná a pripravená na štart (iba za dva roky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]