Veporské pásmo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Geológia Západných Karpát
Veporské pásmo
Morfotektonické členenie
Čelná karpatská priehlbina
Flyšové pásmo
Bradlové pásmo
Pásmo jadrových pohorí
Veporské pásmo
Gemerské pásmo
Meliatske pásmo
Bükkské pásmo
Bakonské pásmo
Zemplínske pásmo
Geologické superjednotky
a rozhrania rôzneho rádu

Oravikum · Váhikum · Peripieninský lineament · Tatrikum · Subtatranské príkrovy · Čertovická línia · Fatrikum · Veporikum · Lubenícko-margecianska línia · Gemerikum · Hronikum · Rožňavská línia · Silicikum · Meliatikum · Turnaikum · Bükkikum · Transdanubikum· Zemplinikum

Paleogeografické termíny
Valaiský oceán
Čorštynská elevácia
Váhický oceán
Alcapa
Meliatsko-halstattský oceán
Pozri aj Geovedný portál

Veporské pásmo je štruktúrna zóna Západných Karpát tvorená najmä predtreťohorným kryštalinikom a obalovými jednotkami. Jeho najvýznamnejšiu časť tvorí kryštalinikum veporika. Patrí do Centrálnych Západných Karpát[1].

Geografické vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vystupuje najmä na Strednom Slovensku v podloží neovulkanitov ako tzv. sklenoteplický, pliešovský a lieskovecký ostrov, ďalej v Kráľovohoľskej časti Nízkych Tatier, vo Volovských a Stolických vrchoch, Branisku a Čiernej hore. Od severnejšieho pásma jadrových pohorí ho delí čertovická línia, od gemerského pásma je oddelené margeciansko-lebeníckou líniou. V oblasti veporského pásma sa nachádza najväčší plutón Západných Karpát, označovaný ako veporský granitoidný plutón.

Tektonické členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Kryštalinikum je prekryté obalovými jednotkami Foederáta a Veľkého boku. Zatiaľ čo jednotka Foederáta je označovaná ako obalová jednotka južného verporika, veľkobocká jednotka predstavuje tzv. severné veporikum. Severné veporikum kontinuálne prechádza do odlepených sedimentov fatrika. Súčasťou pásma sú aj príkrovy silicika (drienocký, muránsky, stratenský) a hronika[2]. Nachádzajú sa tu tiež trosky gemerika. Zvyšky gossauských sedimentov vrchnej kriedy a niekoľko reliktov neogénnych vulkanitov (sklenoteplický a pliešovský ostrov).

Na strednom Slovensku sa veporské pásmo sa v svojej klasickej oblasti v západnej časti Slovenského rudohoria a Kráľovohoľských Tatrách rozdeľuje na 4 zóny[3]:

Samostatné zóny tvoria v Branisku a Čiernej hore[3]:

Zaradenie Zemplínskych vrchov do veporského pásma je predmetom diskusie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984. Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
  2. Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001. Geológia Slovenska. Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.
  3. a b Plašienka, D., 2006, Princípy regionalizácie geologickej stavby a ich aplikácia na oblasť Malých Karpát a Považského Inovca. in Kováč, M., Dubíková, K., Nové metódy a výsledky v geológii Západných Karpát. Zborník 2006, Univerzita Komenského, Bratislava, s. 51 – 56