Verš (rad básne)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Verš (z lat. versus - obrat, riadok[1]) je rytmicky organizovaný celok básne, ktorý je väčšinou graficky vyznačovaný tým, že tvorí samostatný riadok[2], za ním ale nasleduje ďalšia skupina podobne organizovaných výpovedí. Nemusí sa nutne zhodovať so syntaktickou jednotkou, takže vzniká syntaktický presah (enjambement).[3]

Náuka o verši (verzológia) sa zaoberá problematikou verša, rytmu, metra, ďalej prozodickými systémami, rýmom, asonanciou a ustálenými druhmi verša.

Druhy veršov[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa rytmického usporiadania rozoznávame:

  • Viazaný verš

Má prísny rytmus a spája sa so zvukovou zhodou na konci verša.

  • Voľný verš

Je protikladom viazaného verša. Vznikol koncom 19. storočia ako protest a snaha o oslobodenie myšlienok od pravidiel veršov. Úplne upustil od rovnoslabičnosti a rovnakého počtu stôp vo verši.Vo voľnom verši zohráva dôležitú úlohu intonácia čitateľa, je nositeľom rytmu voľného verša.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. VERŠ. In: ŽILKA, Tibor. Poetický slovník. 2. dopl. vyd. Bratislava : Tatran, 1987. 440 s. (Čítanie študujúcej mládeže; zv. 188.) S. 158.
  2. verš. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok VI Š – Ž. Praha : Academia, 1987. 927 s. S. 523.
  3. Verš. In: FINDRA, Ján; GOMBALA, Eduard; PLINTOVIČ, Ivan. Slovník literárnovedných termínov. 2. dopl. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1987. 410 s. S. 384.