Verejné financie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Verejné financie sú:

  • a) súbor výdavkov a príjmov štátu, ním vlastnených podnikov a prípadných iných aktivít potrebných na uspokojovanie verejných potrieb, resp. v trochu širšom zmysle sústava finančných vzťahov vytvárajúcich verejné peňažné hospodárenie štátu, peňažné hospodárenie orgánov územnej samosprávy a iných verejnoprávnych subjektov [1].
  • b) vedný odbor, ktorý skúma mechanizmus a pravidlá, ktorými sa riadia príjmy a výdavky uvedené pod a, t.j. starším názvom finančná veda.

Funkcie[upraviť | upraviť zdroj]

Verejné financie sa používajú na poskytovanie širokého spektra verejných služieb a neustále pribúdajú nové verejné služby. Dnes nikto nepochybuje o užitočnosti verejného sektora ako celku a všetky vyspelé krajiny majú zmiešané hospodárstvo s významným podielom verejných financií. Predmetom diskusie je skôr veľkosť verejného sektora a odôvodnenosť niektorých verejných služieb.

Alokácia zdrojov[upraviť | upraviť zdroj]

Verejné financie vykrývajú nedokonalosti trhu a to hlavne:

  • externality,
  • nedokonalú konkurenciu,
  • neschopnosť trhu zabezpečiť niektoré verejné statky.

Externality, teda vedľajšie účinky inak dvojstranných obchodných transakcií, majú pozitívny alebo negatívny dopad na verejnosť bez toho, aby verejnosť mohla tieto transakcie ovplyvniť. Štát kompenzuje verejnosť za znášanie negatívnych externalít (napr. znečistenie ovzdušia) vyberaním pokút a špeciálnych daní od producentov týchto externalít. Verejná správa naopak dotuje ekonomické aktivity, z ktorých pre verejnosť plynú pozitívne externality (napr. výskum, školstvo, zdravotníctvo).

Nedokonalú konkurenciu, teda zneužívanie dominantného postavenia na trhu, štát limituje protimonopolnou politikou a reguláciou cien.

Verejné statky alebo verejné služby prinášajú verejnosti úžitok, ale ich produkciu nie je možné zveriť do rúk súkromných firiem. Dôvodov môže byť viac. Bezpečnosť a súdnictvo nechce žiaden štát prenechať súkromnému sektoru pre nízku transparentnosť a nízku dôveryhodnosť súkromných firiem. Cestná infraštruktúra je prirodzený monopol tak ako aj mnohé iné sieťové odvetvia. Niektoré rozsiahle projekty (napríklad atómová elektráreň) sú priveľké pre súkromnú firmu. Spoplatnenie verejných služieb je bežná prax a vedie k efektívnej alokácii zdrojov, čo je v súlade s alokačnou funkciou verejných financií.

Rozdeľovanie národného dôchodku[upraviť | upraviť zdroj]

Rozdeľovanie národného dôchodku voľným trhom môže byť verejnosťou vnímané ako nespravodlivé, obzvlášť ak vedie k výrazným sociálnym rozdielom. Verejné financie dosahujú spravodlivejšie rozdelenie národného dôchodku presunom peňazí prostredníctvom daní a dotácií zväčša od občanov s vyšším príjmom k občanom s nižším príjmom. Prerozdeľovanie môže byť tiež motivované snahou vyhnúť sa podstatne drahšej kriminalite či sociálnym nepokojom.

Stabilizačná funkcia[upraviť | upraviť zdroj]

Voľný trh vedie ku kolísavému vývoju ekonomiky, čo obnáša obdobia recesie, vysokej inflácie alebo vysokej nezamestnanosti. Stabilizačné opatrenia vlády majú za cieľ zabezpečiť trvalý ekonomický rast, nízku infláciu a nízku nezamestnanosť. Nižšie úrovne verejnej správy sa stabilitou ekonomiky nezaoberajú, pretože v čase núdze môžu získať pomoc prostredníctvom transferov z iných regiónov.

Verejné rozpočty[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi základné zdroje verejných financií patria verejné rozpočty. Verejné rozpočty rozdeľujeme na rozpočty štátne (národné), nadnárodné a municipiálne.

Štátny rozpočet je hlavným zdrojom príjmov štátu, z ktorého štát uspokojuje verejné potreby. Hlavným zdrojom príjmov štátneho rozpočtu sú dane, poplatky a clá. Daň je charakterizovaná ako opakovaná platba do verejného rozpočtu bez adekvátneho protiplnenia. Poplatky sú charakterizované ako zväčša nepravidelné platby do verejného rozpočtu s adekvátnym protiplnením.

Za nadnárodné rozpočty môžeme v prípade Slovenska označiť štrukturálne fondy Európskej únie, ktoré sú v súčasnosti významným zdrojom verejných financií.

Municipiálne rozpočty sú rozpočtami územných samosprávnych celkov, t. j. v prípade Slovenska obcí a krajov. Po fiškálnej decentralizácii v minulých volebných obdobiach sa ich význam zväčšuje vzhľadom na stále väčší objem kompetencií a s tým spojených finančných prostriedkov, ktoré sa v municipiálnych rozpočtoch prideľujú.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  1. časť za slovom resp. je podľa financie in: Encyclopaedia Beliana