Vermikulit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vermikulit
Vermikulit
(Mg,Fe2+,Al)3(Al,Si)4O10(OH)2·4H2O
Všeobecné informácie
Trieda Silikáty
Zaradenie VIII/H.21-10
Rok objavenia 1824
Pôvod názvu z latinského vermiculus - malý červ
IMA status prijatý (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava monoklinická
Bodová grupa 2/m
Priestorová grupa C 2/m
Mriežkové param. a=5,26 Å
b=9,23 Å
c=14,97 Å
β=96,82 °
V=721,65
Z=2
Morfológia
Habitus kryštalické pláty, často pseudohexagonálneho tvaru, ílovitá zemina
Optické vlastnosti
Farba(y) bezfarebný, biely, šedý, zelenkastý, hnedý
Farba vrypu biely
Lesk matný
Pleochroizmus trichroizmus
X=bezfarebný
Y=hnedý
Z=hnedý
Priesvitnosť priesvitný
2V 0-8 ° (vypočítaný 0 °)
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs) 1,5-2
Hustota 2,3-2,7 kg.dm−3
Štiepateľnosť dokonalá podľa {001}
Odrody a variety
batavit, eastonit, lucasit, vaalit
Pozri aj portál Vedy o Zemi
zoznam minerálov

Vermikulit je minerál kryštalizujúci v monoklinickej sústave patriaci do skupiny sľúd, chemicky hydratovaný hlinitokremičitan horčíka, železa - (Mg,Fe2+,Al)3(Al,Si)4O10(OH)2·4H2O.

Pomenovaný je podľa gréckeho slova vermicus - červík.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Vermilulit vzniká hlavne alteráciou biotitu.

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Je to fylosilikát so štruktúrou podobnou mastencu. Okrem striedania vrstiev t-o-t má v medzivrstevných priestoroch iné molekuly[1].

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Vermikulit má hlavné využitie v stavebníctve, napr pri výrobe izolačných omietok.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Klein, C., 2006: Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]