Veserkafova pyramída

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Veserkafova pyramída
Saqqarah Ouserkaf 06.jpg
MENO
Hiero Ca1.svg
w wsr s kA
f
Hiero Ca2.svg
A6 st st st O24
wˁb-swt-wsr k3=f
Čisté sú Veserkafove kultové miesta
ÚDAJE
Lokalita: Sakkára
Staviteľ: Veserkaf
Obdobie: 5. dynastia
Typ: pravá
Materiál: vápenec
Základňa: 73,3 m
Pôvodná výška: 49 m
Objem: 87 906 m³
Sklon: 53° 7′ 48″
Hrobka Ka: sat. pyramída
Pyramídy kráľovien: 1
 

Súradnice: 29°52′24.22″S 31°13′07.96″V / 29.8733944°S 31.2188778°V / 29.8733944; 31.2188778

Veserkafova pyramída alebo Rozpadnutá pyramída (arab. هرم المخربش – Haram al-mucharbaš ) sa nachádza pri Sakkáre v Egypte, bezprostredne pri Stupňovitej pyramíde.

Jej staviteľom bol faraón Veserkaf (okolo 2465–2458 pred Kr.), zakladateľ 5. dynastie a možno syn kráľovnej matky Chentkaus I. Od pyramíd 4. dynastie, ktoré mali vstup do vnútorných priestorov v severnej stene, sa Veserkafova pyramída líši tým, že ako prvá má vchod v dlažbe nádvoria, ktoré sa rozkladá pred ňou. Ním sa vstupovalo zostupnou chodbou, ktorá ústi do zásobnej miestnosti, predsiene a pohrebnej komory. V nej sa našiel čadičový sarkofág. Zádušný chrám bol výnimočne umiestnený pred južnou stenou pyramídy. Celý pyramídový komplex bol dosť poškodený už v staroveku, keď sa z objektov ťažil kameň. V priestoroch komplexu sa našla medzi inými fragmentami hlava pôvodne 5 m vysokej sochy faraóna, ktorá patrí, ak nepočítame Veľkú sfingu, k najstaršej známej kolosálnej soche panovníka zo starovekého Egypta.[1] Pri juhozápadnom nároží sa nachádza kultová pyramída so zachovanými dvomi stupňami jadra a jednoduchou subštruktúrou. Pyramída Veserkafovej manželky, kráľovnej Neferhetepes, sa nachádza v oddelenom areáli s vlastným zádušným chrámom, a nadväzuje na panovníkov pyramídový komplex. Jej podzemná štruktúra je zjednodušenou verziou subštruktúry kráľovskej pyramídy.

O pyramídu sa egyptológovia zaujímali už od prvej polovici 19. storočia a s väčšími prestávkami pokračujú dodnes, vnútorné priestory sa podarilo úplne vyčistiť v roku 2007. Vzostupná cesta nebola ešte preskúmaná a údolný chrám ostáva stále neobjavený.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Venrer 2008, s. 214

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Lehner, Mark (1997), The Complete Pyramids, London: Thames & Hudson (vyd. 2008), ISBN 9780500285473 
  • Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171