Veľký Šariš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Veľký Šariš
mesto
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Prešov
Región Šariš
Vodný tok Torysa
Nadmorská výška 269 m n. m.
Súradnice 49°02′18″S 21°11′30″V / 49,038333°S 21,191667°V / 49.038333; 21.191667
Najvyšší bod Šarišský vrch
 - výška 570,1 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 255 m n. m.
Rozloha 25,73 km² (2 573 ha) [1]
Obyvateľstvo 6 909 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 268,52 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1217
Primátor Viliam Kall[3] (nezávislý)
PSČ 082 21
ŠÚJ 525405
EČV (do r. 2022) PO
Tel. predvoľba +421-51
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Námestie sv. Jakuba 1
082 21 Veľký Šariš
E-mailová adresa info@velkysaris.sk
Telefón 051 / 321 41 11
Fax 051 / 321 41 13
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Veľký Šariš
Webová stránka: velkysaris.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Veľký Šariš (nem. Groß-Scharoschmaď. Nagysáros) je mesto ležiace v Prešovskom kraji na Slovensku. Na severe susedí s obcou Gregorovce a Šarišské Michaľany, na východe s Finticami, na juhu s mestom Prešov a na západe s obcami Medzany a Malý Šariš.

Jeho rozloha je 25,73 km2 (2573 ha) a počet obyvateľov je 6548. Mestom preteká rieka Torysa. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1217, takže mesto existovalo už v stredoveku. V roku 2017 oslávilo mesto 800 rokov.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na mesto

Mesto Veľký Šariš sa rozprestiera v juhovýchodnej časti Spišsko-šarišského medzihoria v jeho podcelku Šarišské podolie so Šarišským vrchom. Mesto sa rozkladá na najnižšie položenej časti územia, na riečnej nive Torysy, iba západná časť prilieha k stráni. V západnej časti je situované staré mesto, vo východnej sa rozprestiera nové mesto s priemyselnou zástavbou. Rozloha chotára je 3 534 ha.

Najnižším miestom je dno Torysy v prelome Dúbrava - Bikoš s nadmorskou výškou 255 m n. m. Najvyšším miestom je Šarišský vrch - 570,1 m n. m. V širšom okolí je najvyšším vrchom Stráž (739,5 m n. m.) a Lysá Stráž (696,4 m n. m.). Osou územia je rieka Torysa vytvárajúca širokú dolinu. Z významnejších prítokov z pravej strany je Pajtovský potok a Šarišský potok. Z ľavej strany potok Dzikov.

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasťou mesta je mestská časť Kanaš.

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

  • Krátka
  • Hlavná
  • Dlhá
  • Pod Sordokom
  • Pri Toryse
  • Prešovská
  • M. R. Štefanika
  • Tulčícka
  • Pivovarská
  • Doliny
  • Slovenská
  • J. Záborského
  • Letná
  • Zimná
  • Červeného kríža
  • Železničná
  • P. O. Hviezdoslava
  • Školská
  • Gardom
  • Matice slovenskej
  • A. Hlinku
  • A. Sladkoviča
  • Sabinovská
  • Nám. sv. Jakuba
  • Zámocká
  • Mlynská
  • Jarková
  • Harmíny
  • Kpt. Jaroša
  • Severná
  • Kanašská
  • Dr. Greša
  • T. Dumína
  • J. Kráľa
  • Ľ. Štúra
  • Záhradná
  • Púchovská
  • Dujavská
  • Staré Ihrisko
  • Slnečná
  • Veterná
  • Južná
  • Východná
  • Vŕbová
  • Pekárska
  • Pod Bikošom
  • Poľná
  • Rákocziho
  • Doktora Leščáka
  • Kpt. Nálepku
  • Kamence
  • M. Šárošiho
  • E. Lackovej
  • Š. Romera
  • Západná
  • Jelšová
  • Parkúrová
  • Korpašská
  • Matice Slovenskej
  • Staničná
  • M. Nemcovej
  • Šarišská
  • Lipová
  • Lúčna
  • Dúbravská
  • Jabloňová
  • Čerešňová
  • Krásna lúka

Geologické pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Geologická stavba mesta Veľký Šariš prešla vývojom od paleogénu až po kvartér. Prevažnú časť územia tvoria fluviálne sedimenty (typické pre obdobie kvartéru), nachádzajúce sa v centrálnej časti katastra, ktorým preteká významný vodný tok Torysa. Ide predovšetkým o litofaciálne nečlenené nivné hliny, alebo piesčité až štrkovité hliny dolinných nív a nív horských potokov. Druhou najväčšou geologickou jednotkou pokrývajúcu časť mesta je prešovské súvrstvie, ktoré sa nachádza vo východnej časti katastra (v časti Kanaš). Zaraďujeme ho do obdobia neogénu. Toto súvrstvie z hľadiska zloženia zastupujú prachy, pieskovce, tufy a zlepence. Ďalšou geologickou jednotkou charakteristickou tento kataster je zuberecké súvrstvie, ktoré sa nachádza v južnej časti. Súvrstvie tvoria najmä ílovce, siltovce a pieskovce a patrí do obdobia paleogénu. Zaujímavá geologická stavba sa nachádza aj pod najkrajšou dominantou Veľkého Šariša, ktorou je Šarišský hradný vrch. Podložie tejto hradnej zrúcaniny tvoria deluviálne sedimenty (litofaciálne nerozlíšené svahoviny a sutiny) z obdobia kvartéru a taktiež hutianske súvrstvie, ktoré tvoria prevažne ílovce z obdobia paleogénu. Avšak samotný hradný vrch predstavuje extruzívny dóm hypersténicko-amfibolických andezitov, ktorý patrí do skupiny neogénnych a kvartérnych vulkanitov. 

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mľinska džurka - historický parný rušeň umiestnený na podstavci vedľa železničnej stanice. Ide pravdepodobne o najstarší parný rušeň s normálnym rozchodom (1435 mm) na Slovensku. Bol vyrobený mníchovskou továrňou na lokomotívy Krauss & comp. roku 1882 pod výrobným číslom 1082 a typovým označením XXXIIb. Dvojnápravový rušeň bol určený pre Nagy Saroser Künstmühle (Veľkošarišský mlyn). Vykonával posunovacie práce na mlynskej vlečke do šesťdesiatych rokov minulého storočia. Po Druhej svetovej vojne krátku dobu premával na trati Prešov - Lipany.
Umelecká škola (na poschodí)
  • Základná umelecká škola - (alebo “stará škola“) je škola vyučujúca hudobnú výchovu na hudobných nástrojoch (klavír, keyboard, gitara...). Vyučuje sa tam aj výtvarný krúžok. Budova bola založená a postavená v roku 1902. V budove je aj knižnica (na prízemí).

Mesto vydáva mesačník Veľkošarišan.

Od roku 2008 tu pôsobí aj tanečný súbor moderného a scénického tanca pod názvom Tanečné divadlo Bodies.

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Mľinska džurka
Šarišský hrad

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kostol sv. Jakuba
  • Kaplnka sv. Alžbety
  • Kaplnka sv. Kunhuty
  • Rákociovský kaštieľ
  • Šarišský hrad - jeden z najväčších hradov na Slovensku, v súčasnosti ruina.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pivovar Šariš a.s.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Prepravu obyvateľov zabezpečuje Dopravný podnik mesta Prešov, linky č. 14, 23 a 45.

Dôležité firmy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pivovar Šariš a.s. - najväčší pivovar na Slovensku, člen skupiny Asahi group.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Čestné občianstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ondrej Richard Halaga - 1997 - slovenský historik
  • Elena Lacková - 1997 - slovenská spisovateľka
  • Božena Mačingová - 1997 - slovenská spisovateľka
  • Melánia Nemcová - 1999 - choreografka, etnografka a publicistka
  • Antoine Arbid - 1999 - riaditeľ Pivovaru
  • Jozef Štoffa - 2003 - bývalý riaditeľ Pivovaru Šariš
  • Michal Pramuk - 2003 - zakladateľ Pivovaru šariš

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]