Viacdňový beh

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Viacdňové behyultramaratóny, ktorých typickým znakom je, že sú rozdelené do viacerých celodenných podujatí s vopred danou vzdialenosťou, na ktorej sa bežec snaží o čo najlepší čas, alebo vopred daným časom, a teda je na pretekárovi, akú vzdialenosť prebehne. Ako pri každej športovej disciplíne, aj tu však existujú určite pravidlá, okrem iných aj tie, v ktorých sú určené limity pre jednotlivé úseky alebo časy. Medzi viacdňové behy môžme zaradiť obrovské množstvo podujatí od 48 hodinových nepretržitých behov (ultramaratón) až po transkontinentálne extrémne preteky.

Viac než maratón[upraviť | upraviť zdroj]

Veľmi dlhé vytrvalostné bežecké podujatia môžme rozdeliť do troch hlavných kategórii: tradičný maratón so vzdialenosťou 42,195 km, ultramaratón, definovaný ako každé preteky, ktorých trať je dlhšia než trať maratónu, a ozajstné viacdňové behy, kde počnúc 48 hodinami behu, neexistuje hranica, ktorá by ho ohraničila zhora. Často však presahujú šesť dní, či 3000 míľ (4800 km).

Typy tratí[upraviť | upraviť zdroj]

Veľa viacdňových behov sa koná na bežeckých, alebo iných vopred odmeraných okruhoch, čo uľahčuje prácu usporiadateľov, čo sa týka staníc prvej pomoci a iných stanovíšť pomoci, ktoré sú pri týchto behoch obzvlášť dôležité. Behy ktoré sa však konajú mimo ovál sú rôznorodé; Beh od stanoviska k stanovisku ako "Trans-American race", ktorý v Severnej Amerike spája východné pobrežie so západným, "Gobi March", sedemdňová cestá naprieč púšťou Gobi, "Kalahari Augrabies Extreme Marathon", 250 kilometrový, 7 dní trvajúce terénne preteky v púšti, či "Yukon Arctic Ultra", 320 míľ Aljaškou v najtuhšej zime.

Existujú však aj dlhšie behy, medzi ktoré sa radí aj "Trans-Europe race", kde bežci štartovali v meste Lisabon a pokračovali celou Európou, aby po 5100 kilometroch došli do cieľa v Moskve.

Tieto extrémne behy však vyžadujú viac než len kondíciu. Spojenie a precízne riadenie výživy, spánku, energetickej spotreby a stavu psychiky, sa stáva životným štýlom bežca. Najdlhším registrovaným bežeckým podujatím na svete je "Self-Transcendense 3100 Mile Race"[1], organizovaný "Sri Chinmoy Marathon Team-om", známym aj na Slovensku.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Zlatá éra viacdňových behov začala v rokoch 1870 a 1880, kedy sa konali takmer výlučne na vnútorných okruhoch a ich víťazi boli dostatočne motivovaní hodnotnými oceneniami. Títo atléti, známi ako „chodci“ už vtedy vytvárali rekordy, z ktorých niektoré nie sú prekonané dodnes.

V lete roku 1809, v Anglickom meste Newmarket, Robert Barclay Allardyce, viac známy ako Kapitán Barclay, každú hodinu, každého dňa prešiel jednu míľu bez prestávky, celkovo tisíc míľ.

Najbežnejším viacdňovým podujatím tej doby boli šesť-dňové preteky, bežiace sa od pondelka do soboty. A síce nedeľa plnila úlohu oddychového dňa, po takomto náročnom výkone nie je jeden deň vôbec dostačujúci. trvá aj niekoľko mesiacov, kým je telo dostatočne zregenerované, ale ani to to neznamená, že je pripravené na ďalší.

Tieto preteky inšpirovali Sira Johna Dugdalea Astleya, aby v roku 1878 založil sériu piatich medzinárodných šesť-dňových behov. Medzi prvých účastníkov patrili Američan Edward Payson Weston a Angličan Charles Rowell. Prvý z menovaných prekonal po dobu šiestich dní vzdialenosť 500 míľ (804 km), ten druhý vzdialenosť 241 km, no iba počas prvého dňa pretekov.

V 90-tych rokoch 19. storočia sa všeobecný entuziazmus a záujem verejnosti presunul na cyklistické preteky, a ošiaľ zvaný viacdňové behy pominul.

Príchodom pretekov naprieč Amerikou (Trans-America) v 20-tych rokoch 20.storočia sa však začala vracať zašlá sláva týchto podujatí. Tie inšpirovali mnohých prívržencov behov na dlhé trate, aby vytvárali nové a nové preteky. Ich povaha sa však na chvíľu zmenila, a to v klasické behy na dlhé trate, no netrvalo príliš dlho a ozajstné viacdňové behy sa znovuzrodili v roku o pár rokov neskôr.

Prvý novodobý šesť-dňový beh zorganizoval na trati vo Woodside, Kalifornii, poštový doručovateľ zo San Francisca, Don Choi.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V posledných rokoch sa znovuzrodilo niekoľko známych viacdňových behov, ako napríklad Austrálsky Westfieldské preteky zo Sydney do Melbourne, ktorý sa bežal v rokoch 19831991.

Veľké množstvo takýchto podujatí, konajúcich sa každý rok, zastrešuje organizácia Sri Chimnoya. Ide o šesť-dňove, 3100 míľové, 700-, 1000- a 1300- míľové behy a tiež niekoľko 24- a 48-hodinových behov v Európe, Ázii, Austrálii či Novom Zélande.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]