Viacslovnosť frazémy
Viacslovnosť frazémy je jedna z elementárnych vlastností frazémy, ktorá predpokladá, že frazéma sa musí skladať aspoň z dvoch slovných komponentov. V začiatočnej fáze moderného frazeologického výskumu sa záväzne počítalo s prítomnosťou aspoň dvoch pôvodne plnovýznamových slov v zložení frazémy. Rozpracovanie problematiky fakultatívnych zložiek priviedlo k vydeleniu minimálnych frazém, ktoré majú síce dva (tri) komponenty, ale iba jeden z nich je pôvodným plnovýznamovým slovom. Zdanlivo požiadavke viacslovnosti odporuje návrh F. Miku, aby sa k frazémam priradili aj jednoslovné metafory typu začať si niečo s niekým, slang. vybehnúť s niekým, mať s niekým niečo a pod. Záväzná prítomnosť alternantov (p.) ukazuje, že príslušný frazeologický význam platí len za potenciálnej prítomnosti ďalšej zložky (ďalších zložiek), ktorú možno označiť ako potenciálny člen frazémy (p.). Aj tu sa teda predpokladá prítomnosť aspoň dvoch zložiek, hoci jedna z nich je špecificky zastúpená. Ako viaczložkovosť sa modifikovane prijíma táto vlastnosť aj pri tých frazeologických koncepciách, ktoré hovoria o frazeológii napr. v oblasti morfologického tvaru alebo v zloženom slove (napr. v koncepcii F. Čermáka, keď sa za základné kritérium frazeologizovanosti pokladá anomália spojenia, teda nielen spojenia slov, ale aj spojenia morfém, spojenia zložiek v kompozitách atď.)