Viaduc de Millau

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Viaduc de Millau
Marec 2004

Viaduc de Millau (doslova Millauský viadukt) je diaľničný most v južnom Francúzsku, od roku 2004 najvyšší na svete. Tvorcovia stavby sú francúzsky projektant Michel Virlogeux a britský architekt Norman Foster. Most bol otvorený 6. decembra 2004 a o dva dni začal slúžiť verejnosti. Celkové náklady na výstavbu mostu boli okolo 1,5 mil. eur (2004).

Opis stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Je to zavesený most so siedmimi betónovými piliermi a ôsmimi mostnými poľami. Mostovka je oceľová a váži 36-tisíc ton. Dĺžka mosta je 2 460 metrov. Mostné polia nemajú všetky rovnakú dĺžku, šesť centrálnych meria 342 a dve okrajové 204 m. Mostovka od severu k juhu klesá o 3 percentá. Celá stavba sa nachádza v zákrute s polomerom 20 km. V každom smere sa nachádzajú dva jazdné pruhy.

Piliere majú rozdielnu výšku, ktorá sa pohybuje od 77 metrov do 246 metrov, merané k výške vozovky. Najvyšší pilier prevyšuje spolu s vežou nad vozovkou svojou výškou Eiffelovu vežu. Piliere sú betónové a majú špecifický tvar, smerom nahor sa zužujú a delia na dva menšie.

Výstavba[upraviť | upraviť zdroj]

Nutnosť vybudovať most cez rieku Tarn pri meste Millau a dokončiť tak diaľnicu A75 spájajúcu metropolu Paríž s južnou časťou Francúzska prinútila vládu už roku 1989 k schváleniu projektu výstavby mostu. Počas 90. rokov sa postupne upresňovali plány až do dnešnej podoby závesného mostu. Nakoniec bolo prijaté rozhodnutie, že ho postaví súkromná spoločnosť a jeho výstavba bude splatená vo forme mýtneho.

Dňa 16. októbra 2001 sa začalo stavať. Najprv vznikli piliere a po tom ako dosiahli do výšky vozovky, začala sa spúšťať oceľová konštrukcia mostu. Okrem siedmich definitívnych pilierov však tiež vznikali ďalšie provizórne podporné oceľové. Mostová konštrukcia sa musela rozdeliť na dve časti, každá z nich bola spúšťaná samostatne, rýchlosťou 150 mm za 1 minútu. Po niekoľkých mesiacoch práce sa podarilo obe časti spojiť, odchýlka od nich činila iba 1 cm. Potom boli zdvihnuté veže a prichytené laná, následne vznikla asfaltová vozovka. Po zaťažkávacích skúškach, ktoré most bez problémov vydržal (prehnutie o 26 cm bolo v norme) mohol byť v decembri roku 2004 po 38 mesiacoch stavby slávnostne otvorený.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]