Vidkun Quisling

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vidkun Quisling
Vidkun Quisling
nórsky fašistický politik

Narodenie 18. jún 1887
Fyresdal, Nórsko
Úmrtie 24. október 1945 (58 rokov)
Oslo, Nórsko

Vidkun Abraham Lauritz Jonssøn Quisling alebo aj Vidkun Quisling (* 18. jún 1887, Fyresdal – † 24. október 1945, Oslo) bol nórsky fašistický politik, predseda nórskej fašistickej politickej strany Nasjonal Samling, v rokoch 1942-1945 ministerský predseda Nórska a najslávnejší kolaborant s nacistickým Nemeckom.

Jeho meno sa stalo symbolom zradcu, kolaboranta spolupracujúceho s nepriateľskou okupačnou mocnosťou proti vlastnému štátu. Bol to Quisling, kto pozval fašistické Nemecko, aby obsadilo po vypuknutí druhej svetovej vojny Nórsko.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine protestantského pastora. V roku 1911 vstúpil do armády, kde absolvoval pomerne úspešnú kariéru. Medzi rokmi 1918-1921 bol vojenským atašé v sovietskom Rusku a Fínsku. Potom pracoval v diplomatických službách pre Spoločnosť národov, od roku 1927 do roku 1929 bol diplomatom v Moskve. V dvadsiatych rokoch spolupracoval s Fridtjofem Nansenom na riešení prepuknutého hladomoru v Sovietskom zväze.

V tridsiatych rokoch sa ideologicky priblížil fašistom. V rokoch 1931-1933 sa stal nórskym ministrom obrany, v roku 1933 založil Quisling a Johan Bernhard Hjortpo antisemitistickú a antidemokratickú stranu Nasjonal Samling (Národné zjednotenie). Ako vzor im slúžila nemecká NSDAP. Vo voľbách roku 1936 dostala strana takmer 50.000 hlasov.

Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Po vypuknutí 2. svetovej vojny sa zasadzoval za to, aby sa Nórsko stalo nemeckým protektorátom. Počas nemeckej invázie 9. apríla 1940 uskutočnil Quisling puč a oznámil prevzatie moci, dúfal pritom v osobnú podporu Adolfa Hitlera. Napriek tomu už o päť dní bol Nemeckom v Nórsku dosadený ako ríšsky komisár Nemec Josef Terboven, zodpovedajúci sa priamo Hitlerovi. Terboven napätý vzťah medzi sebou a Quislingom urovnal tým, že 1. februára 1942 Quislinga (ktorý do tej doby zastával funkciu vedúceho nórskej správnej rady) menoval za ministerského predsedu národnej vlády (de facto nórskej kolaborantskej vlády). Quisling bol však naďalej úplne závislý na rozhodnutiach ríšskeho komisára Terbovena.

Odsúdenie a potrestanie[upraviť | upraviť zdroj]

Po nemeckej kapitulácii bol Quisling 9. mája 1945 zatknutý a 24. októbra toho istého roka bol popravený zastrelením. Jeho posledné slová pred popravou zneli: "Bol som odsúdený nespravodlivo a zomriem nevinný!"

Quislingova manželka Maria Vasiljevna, pôvodom Ruska, žila v Oslo až do svojej smrti v roku 1980.