Viedeň
| Viedeň | |||
| Hlavné mesto Rakúskej republiky | |||
 Pešia zóna Graben (Priekopa) s morovým stĺpom z roku 1693
|
|||
|
|||
| Prezývky: Mesto valčíkov | |||
| Štát |  Rakúsko |
||
|---|---|---|---|
| Región | Viedeň, hlavné mesto | ||
| Obec | štatutárne mesto | ||
| Rieka | Dunaj | ||
| Súradnice | |||
| Najvyšší bod | Hermannskogel | ||
| - výška | 542 m n. m. | ||
| Najnižší bod | Lobau | ||
| - výška | 151 m n. m. | ||
| Rozloha | 414,89 km² (41 489 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 1 713 957 (2011) | ||
| Hustota | 4 131,11 obyv./km² | ||
| Primátor | Michael Häupl (SPÖ) | ||
| Časové pásmo | SEČ | ||
| - letný čas | SELČ | ||
| PSČ | 1010–1239, 1400, 1450 | ||
| Telefónna predvoľba | 01 | ||
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
| Názov | Historické centrum mesta | ||
| Rok | 2001 (#25) | ||
| Číslo | 1033 | ||
| Kritériá | ii, vi, iv | ||
  Poloha hlavného mesta v Rakúsku
|
|||
 Viedenské obvody 1 – 23
|
|||
| Wikimedia Commons: Viedeň | |||
| Webová stránka: wien.at | |||
| Demonym: Viedenčan, Viedenčanka | |||
Viedeň (nem. Wien, lat. Vindobona, maď. Bécs, čes. Vídeň, slo. Viedeň, chorv. Beč, ang. Vienna) je hlavné a najväčšie mesto Rakúska, ležiace na rieke Dunaj.
Viedeň má 1,71 milióna obyvateľov a metropolitná oblasť, ktorú vytvára, okolo 2,2 milióna. Je politickým, priemyselným, hospodárskym a kultúrnym centrom štátu. Mesto leží na úpätí Viedenského lesa („Wiener Wald“). Pre zaujímavú polohu, históriu a impozantnú výstavbu mesto nazývajú aj Dunajskou metropolou. Spolu s Bratislavou, ktorá sa nachádza iba 60 km východne od Viedne, vytvára najtesnejšie zoskupenie dvoch hlavných miest v Európe.
Je sídlom mnohých medzinárodných organizácií spojených národov a iných inštitúcií, napr. UNIDO, OPEC, IAEA, CTBTO, OSCE, ako aj UNCITRAL. Historické centrum Viedne bolo v roku 2001 zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.[1]
Obsah |
Dejiny[upraviť]
Už v 1. storočí tu bol tábor rímskej légie a civilná osada nazývaná Vindobona. Počas markomanských vojen (166 – 180) sa tu zdržiaval rímsky cisár Marcus Aurelius, ktorý tu aj zomrel. Na konci 4. storočia vojenská posádka opustila tábor, s vojakmi odišla aj väčšina civilného obyvateľstva, zvyšok civilistov sa usadil v dvoch samostatných dedinách, ktoré vznikli na mieste vojenského tábora. Vláda Rimanov skončila približne v 5. storočí príchodom germánskych kmeňov. V písomných záznamoch sa mesto spomína v roku 881 ako Wenia. V roku 1137 prvýkrát ako Wien. Od roku 1156 bola sídlom rodu Babenbergovcov a v roku 1221 dostala ako druhé mesto v rakúskom vojvodstve (po Enns (1212)) mestské práva[2]
Po vymretí dynastie Babenbergovcov si robil nároky na ich územie Přemysl Otakar II., ktorého však porazil Rudolf I. Habsburský v bitke na Moravskom poli. Za vlády rodu Habsburgovcov sa Viedeň stala sídlom cisára Svätej ríše rímskej. Od roku 1365 tu sídli univerzita a je aj sídlom biskupa. Za panovania cisára Karola VI. (1711 – 1740) a jeho dcéry Márie Terézie (1740 – 1780) a jej syna Jozefa II. (1780 – 1790) sa stáva Viedeň jedným z centier strednej Európy a prekvitajúcim strediskom kultúry a umenia. V 18. a 19. storočí žili vo Viedni umelci ako Haydn, Gluck, Mozart, Beethoven, Schubert, Brahms, Bruckner, ako aj zakladateľ populárnych valčíkov Strauss. Viedeň je v súčasnosti po New Yorku a Ženeve tretím centrom, v ktorom sídlia orgány OSN. Sídli tu aj organizácia pre atómovú energiu. Viedeň je obľúbeným mestom medzinárodných konferencií a rokovaní na najvyššej diplomatickej úrovni.
Doprava[upraviť]
Viedeň, rozdelenú riekami Dunaj a Nový Dunaj, spája 12 mostov. Mesto má veľkú sieť verejnej dopravy, zloženú z metra, lokálnych železničných liniek (S-Bahn), električkových a autobusových liniek. Viedenská verejná doprava je súčasťou integrovaného dopravného systému Verkehrsverbund Ost-Region.
Viedenská električková sieť je tretia najväčšia na svete[chýba zdroj]. Vo väčšine obývaných oblastí chodí doprava tak často aj mimo špičky, že nie je potrebné poznať ani cestovný poriadok. Kvalita verejnej dopravy sa odráža na jej popularite. Verejná doprava premáva aj v noci, nočné autobusy premávajú na dôležitých linkách, väčšina z nich každých 30 minút.
Na všetky vyššie uvedené druhy dopravy platia rovnaké lístky integrovaného systému. Je s ním možné aj prestupovať, čiže ak je nutné použiť pri ceste viaceré dopravné prostriedky, stačí jeden lístok označený na začiatku cesty. V predaji sú aj časové lístky, napríklad 24-hodinový.
Ak chcete spoznať Viedeň na bicykli, môžete využiť systém Citybike. Na viac ako päťdesiatich miestach vo Viedni sú k dispozícii automatizované požičovne bicyklov. Prvá hodina je zdarma, za dlhšiu výpožičku treba zaplatiť.
Mestské časti[upraviť]
Samotné mesto je zložené z 23 mestských častí (Bezirke), ktoré okrem svojho názvu sú očíslované z praktických dôvodov.
- Innere Stadt (stred mesta)
- Leopoldstadt
- Landstraße
- Wieden
- Margareten
- Mariahilf
- Neubau
- Josefstadt
- Alsergrund
- Favoriten
- Simmering
- Meidling
- Hietzing
- Penzing
- Rudolfsheim-Fünfhaus
- Ottakring
- Hernals
- Währing
- Döbling
- Brigittenau
- Floridsdorf
- Donaustadt
- Liesing
Partnerské mestá[upraviť]
Belehrad, Srbsko
Bratislava, Slovensko
Brno, Česko
Budapešť, Maďarsko
Istanbul, Turecko
Kyjev, Ukrajina
Ľubľana, Slovinsko
Moskva, Rusko
Tabriz, Irán
Tel Aviv, Izrael
Tunis, Tunisko
Varšava, Poľsko
Záhreb, Chorvátsko
Klenoty viedenskej architektúry[upraviť]
Referencie[upraviť]
- ↑ Weltkulturerbe „Historisches Zentrum von Wien“, Stadt Wien, 11. október 2003, prístup 16. marec 2011
- ↑ Felix Czeike: Historisches Lexikon Wien. Band 5, Verlag Kremayr & Scheriau, Wien 1997, ISBN 3-218-00547-7, S. 306f.
Pozri aj[upraviť]
Iné projekty[upraviť]
Externé odkazy[upraviť]
- Oficiálna stránka mesta
- Wiener Linien – prevádzkovateľ mestskej hromadnej dopravy
- Viedeň - kompletný turistický sprievodca Viedňou
|
|||||||
|
|
|||||
.png){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
|
|||||||||||
