Viera Tomanová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Viera Tomanová
Bývalá komisárka pre deti
V úrade
december 2015 – 26. máj 2022
Jozef Mikloško Nástupca
Bývalá ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny
V úrade
4. júla 2006 – 8. júla 2010
Predchodca Iveta Radičová Jozef Mihál Nástupca
Biografické údaje
Narodenie5. február 1948 (76 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Politická stranaKSČ
SMER-SD
Alma materEkonomická univerzita v Bratislave
Národnosťslovenská

Ing. Viera Tomanová, PhD. (* 5. február 1948, Bratislava)[1] je slovenská politička a vysokoškolská pedagogička. V rokoch 2006 až 2010 bola ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Vysokoškolské vzdelanie získala na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave v roku 1972.[2] V roku 2005 úspešne obhájila dizertačnú prácu v odbore sociálna práca na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave a získala titul PhD.[2] Bola členkou KSČ.[3] Už pred Nežnou revolúciou v roku 1988 nastúpila na na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.[1] Až do roku 2003 postupne zastávala viacero pozícií: hlavný štátny radca, riaditeľka odboru sociálnych služieb a tiež pracovala ako poradkyňa ministra práce a sociálnych vecí Petra Magvašiho.[2]

Od roku 1994 prednášala na niekoľkých slovenských univerzitách a vysokých školách: najprv na Katedre sociálnej práce Univerzity Komenského a Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, od roku 2003 na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety.[2]

Riadila Domov dôchodcov v Dúbravke v Bratislave a neskôr Domov sociálnych služieb vo Veľkom Bieli. Zastávala aj manažérsky post v organizácii Privilégium.[2]

Politická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 2006 až 2010 bola ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny vo vláde Roberta Fica. V roku 2010 bola zvolená za poslankyňu NR SR. Počas pôsobenia vo funkcii ministerky sa s jej menom spájalo viacero káuz a čelila i odvolávaniu zo svojho postu. Za poslankyňu NR SR bola zvolená aj po predčasných voľbách v roku 2012. Vo funkcii pôsobila do decembra 2015, kedy ju parlament zvolil do funkcie komisárky pre deti.[4]

Kauza zneužitie služobného auta[upraviť | upraviť zdroj]

V apríli 2007 si ministerka nechala poslať do Lisabonu prázdnu limuzínu so šoférom, hoci sama sa do Portugalska dopravila letecky. Za plytvanie verejnými financiami kritizovali ministerku predstavitelia koalície aj opozície.[5] V novembri 2007 povýšila Tomanová svojho šoféra na riaditeľa odboru kontroly a monitoringu, hoci nemal žiadne skúsenosti s eurofondmi.[6]

Kauza Privilégium[upraviť | upraviť zdroj]

Ministerka Tomanová pridelila roku 2006 dotáciu neziskovej organizácii Privilégium, v ktorej predtým pracovala ako manažérka. Dotácia vo výške 1,5 milióna korún bola organizácii udelená napriek tomu, že mala dlhy voči Sociálnej poisťovni vo výške 17 miliónov korún, čo je v rozpore s pravidlami pre udelenie dotácie.[7] Pre podozrenia z klientelizmu čelila ministerka 4. septembra 2007 odvolávaniu zo svojej funkcie, ktoré bolo neúspešné.[8]

Kauza sociálne podniky[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 2008 poskytlo ministerstvo práce dotácie z Európskeho sociálneho fondu ôsmim sociálnym podnikom. Ministerka bola obvinená z klientelizmu, pretože sa vyskytli podozrenia, že za podnikmi stoja predstavitelia strany SMER-SD, napríklad Jana Vaľová.[9] Pre podozrenia, že poskytovanie a nakladanie s dotáciami porušilo pravidlá, boli viaceré sociálne podniky kontrolované Európskou komisiou a Úradom pre verejné obstarávanie.[10] V súčasnosti zostali v prevádzke len štyri z pôvodných ôsmich podnikov.[11]

Komisárka pre deti[upraviť | upraviť zdroj]

Parlament v decembri 2015 zvolil Vieru Tomanovú za komisárku pre deti[12] po tom, čo vytvorenie tohto úradu už 14 rokov žiadal Výbor OSN pre práva detí. Ten upozornil, že komisár musí byť skutočne nezávislý, čiže nemá byť viazaný na žiadnu politickú stranu. V. Tomanovú ako členku strany nominovala vláda SMER-SD. Po zvolení za komisárku si Viera Tomanová nechala dočasne pozastaviť členstvo v strane SMER-SD. Výbor Organizácie Spojených národov pre práva detí vyjadril znepokojenie nad komisárkou pre deti Vierou Tomanovou. Poukázal na jej politickú minulosť a hovoril o tom, že vláda nedbá na to, aby nezávislé inštitúcie boli naozaj nezávislé. Vyjadrenia sú obsahom monitoringu, ktorý robil výbor o Slovensku za rok 2016. Výbor napríklad odporúča vyšetriť pochybnosti okolo súčasného detského komisára, napríklad v súvislosti s detským domovom Peto Tomanovej dcéry.[13] Ďalej by podľa výboru bolo potrebné zabezpečiť do budúcna nepolitickú voľbu detského komisára a tiež systém kontroly jeho činnosti.

Medzi pochybnosti o Tomanovej práci patrí robenie reklamy advokátovi obvinenom z korupcie, nešetrné narábanie s prostriedkami svojho úradu či nezverejňovanie zmlúv úradom.[14]

Funkčné obdobie prvého komisára pre deti bolo stanovené na sedem rokov, do decembra 2021. V júli 2020 však poslanci schválili novelu podľa ktorej by komisárku mohli odvolať po prušení zákona alebo ak „koná spôsobom, ktorý vzbudzuje dôvodné pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti pri výkone funkcie komisára“.[14] Zákon neplatí retrospektívne. Jeho navrhovateľmi boli Vladimíra Marcinková (Za ľudí) a Ondrej Dostál (SaS/OKS).[14]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b Viera Tomanová [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, [cit. 2019-05-13]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d e TOMANOVÁ, Viera. Životopis kandidáta na voľbu komisára Ing. Viera Tomanová PhD. [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2019-05-13]. Dostupné online.
  3. ↑ NOVOTNÁ, Tatiana. 17 rokov po... stále vládnu komunisti. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2006-11-16. Dostupné online [cit. 2019-05-13]. ISSN 1336-1996.
  4. ↑ SITA. Novou komisárskou pre deti sa stala Viera Tomanová. Pravda (Bratislava: Perex), 2015-12-02. Dostupné online [cit. 2019-05-13]. ISSN 1336-197X.
  5. ↑ KERN, Miroslav. Tomanová si poslala auto na kraj Európy (VIDEO). SME (Bratislava: Petit Press), 2007-05-16. Dostupné online [cit. 2019-05-13]. ISSN 1335-4418.
  6. ↑ KERN, Miroslav. Z Tomanovej šoféra je riaditeľ. SME (Bratislava: Petit Press), 2009-11-09. Dostupné online [cit. 2019-05-13]. ISSN 1335-4418.
  7. ↑ ZÁBORSKÝ, Ján. Privilegovaná ministerka. Trend (Bratislava: TREND Holding), 2007-08-09. Dostupné online [cit. 2019-05-13]. ISSN 1336-2674. Archivované 2019-05-13 z originálu.
  8. ↑ ŽEMLOVÁ, Monika; KERN, Miroslav. Vládu trápi Tomanová a pes. SME (Bratislava: Petit Press), 2007-09-05. Dostupné online [cit. 2019-05-13]. ISSN 1335-4418.
  9. ↑ RAGÁČOVÁ, Katarína. Tomanová verí sociálnemu podniku poslankyne Vaľovej. SME (Bratislava: Petit Press), 2010-04-21. Dostupné online [cit. 2019-05-13]. ISSN 1335-4418.
  10. ↑ RAGÁČOVÁ, Katarína. Počiatek sociálne podniky odložil. SME (Bratislava: Petit Press), 2010-05-31. Dostupné online [cit. 2019-05-13]. ISSN 1335-4418.
  11. ↑ TASR. Z ôsmich sociálnych podnikov zostali už len štyri. SME (Bratislava: Petit Press), 2010-06-18. Dostupné online [cit. 2019-05-13]. ISSN 1335-4418.
  12. ↑ TASR. Voľba komisára pre deti nepotešila, tvrdia to mimovládne organizácie. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2015-12-03. Dostupné online [cit. 2019-05-13].
  13. ↑ PIUSSI, Lucia; PRIŠTIAK, Tomáš. Priamo pod strechou Tomanovej sa porušuje zákon. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2016-02-11. Dostupné online [cit. 2019-05-13]. ISSN 1336-653X.
  14. ↑ a b c KERN, Miro. Ficovu komisárku pre deti Vieru Tomanovú bude môcť parlament odvolať skôr, než jej vyprší mandát. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-07-15. Dostupné online [cit. 2020-07-15]. ISSN 1339-844X.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Viera_Tomanová&oldid=7806322“