Viera Dubačová

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Viera Dubačová
slovenská bábkoherečka, režisérka, manažérka, aktivistka, a regionálna politička
Viera Dubačová
Bývalá poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky
V úrade
23. marec 2016 – 29. február 2020
Súčasná členka predsedníctva SPOLU
Momentálne v úrade
od 14. apríl 2018
Biografické údaje
Narodenie19. júl 1962 (61 rokov)
Ivanka pri Nitre, Česko-Slovensko
Politická stranaOĽANO (2016-2017, nestranníčka)
SPOLU (2019 – 2023)
Demokrati (od 2023)
Alma materVŠMU
Odkazy
Spolupracuj na CommonsViera Dubačová
(multimediálne súbory)

Mgr. Art. Viera Dubačová (* 19. júl 1962, Ivanka pri Nitre) je slovenská bábkoherečka, režisérka, manažérka kultúry, aktivistka, regionálna politička. V rokoch 2016 – 2020 bola poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky, zvolená na kandidátnej listine strany OĽANO, neskôr sa stala členkou predsedníctva strany SPOLU.

Považuje sa za konzervatívnu katolíčku, ale zároveň bojuje za ľudské práva.[1]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa a vyrastala v Ivanke pri Nitre.[1] Vyštudovala réžiu na VŠMU v Bratislave. Od 1981 pôsobila v Bábkovom divadle v Banskej Bystrici ako bábkoherečka. v čase Novembra 1989 pracovala ako herečka v Bábkovom divadle na rázcestí, ale chcela sa venovať réžii. Po Gorbačovej perestrojke chcela urobiť divadelný projekt s dôchodcami bez domova. Prostredníctvom hercov z ústavov sociálnej spravodlivosti chcela meniť spoločnosť.[1]

Od roku 1989 rozvíjala netradičné kultúrne aktivity v Banskej Bystrici ako hepeningy a živé betlehemy. Významným krokom bol aj Prvý bezbariérový deň pre deti. Je zakladateľkou a režisérkou Divadla z Pasáže, v ktorom hrajú ľudia s mentálnym postihnutím, a je aj riaditeľkou Medzinárodného divadelného festivalu Arteterapia. Režírovala v Žiline, Nitre, Bratislave, Košiciach a v Banskej Bystrici. V Bábkovom divadle v Žiline hry a happeningy s problematickou mládežou, s ľuďmi s psychickými poruchami.

Od roku 2009 bola riaditeľkou občianskeho združenia Re-Culture a Divadla Ivana Palúcha v Banskej Bystrici. V roku 2010 organizovala v Banskej Bystrici a v Prahe festival Akcent organizovaný v spolupráci s pražským divadlom Archa. V tom istom roku bola slovenskou ambasádorkou Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Stála pri založení viacerých neziskových organizácií ako Záhrada – centrum nezávislej kultúry[2], Chránené bývanie Dom n.o., Agentúra podporovaného zamestnávania n.o., Šukar Dživipen n.o. Je tiež zakladateľkou organizácie Animus Apertus[3], ktorá je zameraná na tvorbu divadelných inscenácií s aktuálnymi témami, organizovanie rôznych kultúrnych komunitných a vzdelávacích akcií, predstavení, workshopov, kolokvií a festivalov. Pôsobí ako členka Siete pre nezávislú kultúru ANTÉNA[4] a z tejto pozície je aj v Rade vlády pre kultúru. Získala Krištáľové krídlo za filantropiu v roku 2012.

V roku 2015 šla pomáhať migrantom na Balkán.[1]

Politické pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]

Komunálna politická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Po trinástich rokoch provizórneho fungovania Divadla z pasáže bola unavená a chcela sa pozrieť do tváre poslancom čo bránili vo raste divadla. Po oslovení Vladimírom Pirošíkom, Pavlom Katreniakom a inými, že zakladajú Banskobystrickú alternatívu sa pridala do politiky.[1]

V komunálnych voľbých v roku 2006 bola zvolená ako nezávislá kandidátka s 1 597 ako prvá v poradí za mestskú poslankyňu v 1. banskobystrickom obvode.[5] V komunálnych voľbých v roku 2010 bola zvolená s 1 305 hlasmi ako druhá v poradí za poslankyňu v 1. obvode.[6] V nasledujúcich voľbách získala 1 939 hlasov, v rámci mesta sa umiestnila na 6. mieste a ako nezávislá kandidátka bola zvolená za mestskú poslankyňu.[7]

Aktuálne je tretie volebné obdobie nezávislou poslankyňou Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici[8], kde je členkou klubu Banskobystrická alternatíva. Vystupuje ako antikorupčná aktivistka a v tejto pozícii verejne podporila protest Gorila a stála pri Občianskej výzve 2012[9]. Je zástankyňou modernej občianskej spoločnosti.

Bojuje proti extrémizmu a je jednou zo zakladateliek banskobystrickej iniciatívy Nie v našom meste.[1]

Celoštátna politická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2014 bola ako nezávislá osobnosť nominovaná na kandidátku strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti pre voľby do Európskeho parlamentu.[10] Kandidovala na 2. mieste kandidátky. So ziskom 7 671 prednostných hlasov sa umiestnila na 4. mieste v rámci strany. Do Europarlamentu nebola zvolená.[11]

Prijala, rovnako ako nezávislá kandidátka, aj miesto číslo 3 na kandidátke hnutia OĽaNO – NOVA do volieb do Národnej Rady Slovenskej republiky v roku 2016.[12] Do parlamentu šla s cieľom pomôcť regiónu. Podľa jej názoru to už nešlo regionálnou činnosťou.[1] Vo voľbách získala 13 682 prednostných hlasov a z 12. miesta bola zvolená za poslankyňu.[13] Na prvej parlamentnej schôdzi si na oblečenie pripla žltú hviezdu. Urobila tak spolu s kolegom Ondrejom Dostálom.[1]

Vo februári 2017 z poslaneckého kľubu OĽaNO-NOVA odišla spolu s kolegom Otom Žarnayom. Obaja vidia lepší priestor na svoju ďalšiu prácu mimo hnutia.[14] Dôvodom boli aj blížiace sa župné voľby. Dubačová oznámila zámer kandidovať za poslankyňu v Banskobystrickom kraji[15], vo voľbách predsedu kraja podporila kandidatúru Jána Luntera.[16] Jej strana ju v tejto snahe nepodporovala.[1] Vo voľbách získala v 1. obvode 9 543 hlasov a ako tretia v poradí bola zvolená za krajskú poslankyňu za tento obvod.[17] Vo voľbách sa stala najúspešnejšou ženou kraja. V nasledujúcich komunálnych voľbách už kandidovať nechce, záujmy mesta bude hájiť v krajskom parlamente.[18]

Strana SPOLU[upraviť | upraviť zdroj]

Spolu s ďalšími doteraz nezávislými poslancami sa v apríli 2017 spojila do novej strany. Stranu zakladajú Miroslav Beblavý, Jozef Mihál, Katarína Macháčková, Zuzana Zimenová, Simona Petrík a Oto Žarnay.[19] Iniciátori strany zároveň zverejnili svoju výzvu Vráťme Slovensko ľuďom.[20]

Na ustanovujúcom sneme strany, ktorý sa konal 14. apríla 2018 v Poprade bola Dubačová zvolená za členku predsedníctva strany.[21] V rámci strany sa venuje najmä témam rozvoja vidieka a regionálnej politike.[22] Iniciovala vznik mobilnej poslaneckej kancelárie a jej výsledkom bol vznik materiálu Desatoro pre vidiek.[23]

V parlamentných voľbách vo februári 2020 kandidovala na 13. mieste kandidátky koalície PS/SPOLU.[24] Vo voľbách získal 7 220 hlasov, po zohľadnení preferenčných hlasov sa umiestnila na 18. mieste kandidátky. Kvôli výsledku koalície sa do parlamentu nedostala.[25]

Ocenenie[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d e f g h i BÁN, Andrej. Dubačová: Keď som si pripla žltú hviezdu, už som pre mnohých nebola Matka Tereza z Bystrice. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-12-23. Dostupné online [cit. 2018-01-05]. ISSN 1339-844X.
  2. ↑ Záhrada – centrum nezávislej kultúry [online]. Banská Bystrica: Záhrada – centrum nezávislej kultúry, [cit. 2014-11-22]. Dostupné online.
  3. ↑ BÚGEL, Rastislav. Nitrianska rodáčka Viera Dubáčová: Z rómskych dievčat chce urobiť umelecké krajčírky [online]. Nitra: nitra.dnes24.sk, 2013-04-29, [cit. 2014-11-22]. Dostupné online.
  4. ↑ Čo je Anténa? [online]. Bátovce: ANTÉNA – sieť pre nezávislú kultúru, [cit. 2014-11-22]. Dostupné online.
  5. ↑ Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2006-12-04, [cit. 2018-01-06]. Dostupné online.
  6. ↑ Z á p i s n i c a mestskej volebnej komisie o výsledku volieb v meste do mestského zastupiteľstva a primátora mesta [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2018-01-06]. Dostupné online.
  7. ↑ Definitívne výsledky volieb [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2014-11-21, [cit. 2018-01-06]. Dostupné online.
  8. ↑ Poslanci Mestského zastupiteľstva mesta Banská Bystrica [online]. Banská Bystrica: Mesto Banská Bystrica, [cit. 2014-11-22]. Dostupné online.
  9. ↑ Občianska výzva 2012 [online]. Banská Bystrica: change, 2012-02-22, [cit. 2014-11-22]. Dostupné online.
  10. ↑ Naša Eurokandidátka [online]. Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, 2014-03-18, [cit. 2014-11-22]. Dostupné online. Archivované 2014-06-28 z originálu.
  11. ↑ Voľby do Európskeho parlamentu 2014 [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2018-01-06]. Dostupné online.
  12. ↑ OĽaNO povedú do volieb Remišová, Suchánek a Dubáčová [online]. Petit Press, 2015-12-07, [cit. 2016-03-08]. Dostupné online.
  13. ↑ Zmenené poradie kandidátov po zohľadnení prednostného hlasovania [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2016-03-06, [cit. 2016-03-08]. Dostupné online. Archivované 2016-09-24 z originálu.
  14. ↑ Vystupujeme z OĽaNO, pracujeme ďalej. Oficiálna stránka Viery Dubačovej. Dostupné online [cit. 2017-03-23]. Archivované 2017-03-24 z originálu.
  15. ↑ V. Dubačová a O. Žarnay odchádzajú z poslaneckého klubu OĽaNO-NOVA [online]. TASR, 2016-04-15, [cit. 2017-02-22]. Dostupné online.
  16. ↑ Newsfilter: Lunter má šancu byť bystrický Kiska. Denník N. Dostupné online [cit. 2017-03-23].
  17. ↑ Definitívne výsledky hlasovania [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2017-11-06, [cit. 2017-11-17]. Dostupné online.
  18. ↑ TASR. Sedí na troch stoličkách. Poslankyňa Dubačová sa bráni, že nie je zberateľkou funkcií. aktuálne.sk (Bratislava: News and Media Holding), 2017-11-07. Dostupné online [cit. 2018-01-06].
  19. ↑ KERN, Miro. Nicholsonová a Poliačik zostávajú v SaS, strane Beblavého s Mihálom držia palce [online]. N Press, 2017-04-19, [cit. 2017-04-20]. Dostupné online.
  20. ↑ Výzva ľudí okolo Beblavého a Mihála: Vráťme Slovensko ľuďom [online]. N Press, 2017-04-19, [cit. 2017-04-20]. Dostupné online.
  21. ↑ MRVOVÁ, Iva. Do politiky vstupuje známy ekológ z iniciatívy My sme les. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-04-14. Dostupné online [cit. 2018-04-15].
  22. ↑ Viera Dubačová - PS & Spolu [online]. Viera Dubačová, [cit. 2020-01-08]. Dostupné online.
  23. ↑ Desatoro pre vidiek [online]. [Cit. 2020-01-08]. Dostupné online. Archivované 2020-08-06 z originálu.
  24. ↑ Zoznam registrovaných kandidátov [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2020-02-08]. Dostupné online.
  25. ↑ Definitívne výsledky hlasovania [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2020-03-01, [cit. 2020-03-06]. Dostupné online. Archivované 2016-09-24 z originálu.
  26. ↑ Krištáľové krídlo za filantropiu do rúk Viery Dubačovej [online]. bbonline.sk, 2013-01-27, [cit. 2018-01-06]. Dostupné online.
  27. ↑ A.S, Petit Press. Ceny Pavla Straussa dostanú Tibor Žilka, Viera Dubačová, Marián Varga a Anton Srholec in memoriam [online]. mynitra.sme.sk, [cit. 2020-01-08]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kto bol kto v Banskej Bystrici v roku 2001

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Viera_Dubačová&oldid=7837610“