Viera Hegerová
| Viera Hegerová | |
| prekladateľka | |
| Narodenie | 9. október 1933 (90 rokov) Banská Bystrica |
|---|---|
Viera Hegerová (* 9. október 1933, Banská Bystrica) je prekladateľka ruskej prózy, redaktorka.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Pochádza z učiteľskej rodiny. Detstvo strávila v Hornej Mičinej pri Banskej Bystrici. V roku 1952 maturovala na Gymnáziu Andreja Sládkoviča v B. Bystrici. V rokoch 1952 – 1957 absolvovala FiF UK v Bratislave, odbor ruština – slovenčina. V rokoch 1957 – 1965 pôsobila ako redaktorka vo vydavateľstve Tatran, v rokoch 1965 – 1990 redaktorka, vedúca redaktorka prekladovej prózy, zástupkyňa šéfredaktora vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Redigovala edície SPKK (Spoločnosť priateľov krásnych kníh) a NST (Nová sovietska tvorba). Od roku 1990 je na dôchodku, naďalej externe rediguje pre vydavateľstvá. Popri redaktorskej a editorskej práci sa systematicky venovala prekladateľskej činnosti – preložila okolo 50 titulov ruskej klasickej i súčasnej beletrie (F. M. Dostojevskij, L. Leonov, J. Trifonov, V. Aksionov, B. Pasternak, B. Okudžava, D. Granin, V. Belov, A. Solženicyn a iní), vrátane literatúry pre deti (S. Michalkov, A. Nekrasov, V. Bianki, A. Žukovová, A. Beekmanová a i.). Prvé dva preklady (okrem Tolstého novely próza M. Žesťova Zlatý kruh, 1960) vyšli pod jej vtedajším menom V. Kapasná.[1] Preklady kratších útvarov uverejňovala v literárnych mesačníkoch. Za preklady získala 8 cien a prémií vydavateľstiev a Literárneho fondu, naposledy (2007) Cenu Jána Hollého za preklad diela F. M. Dostojevského Zločin a trest.
V oblasti publicistiky sa sústredila na problematiku prekladateľskej a vydavateľskej práce, v tomto smere spolupracovala s tlačou, televíziou a rozhlasom. Od roku 1991 je členkou Spolku slovenských spisovateľov.
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
Preklady[upraviť | upraviť zdroj]
- 1959 – Lev Nikolajevič Tolstoj: Smrť Ivana Iľjiča
- 1960 – Michail Žesťov: Zlatý kruh
- 1963 – Leonid Leonov: Zlodej
- 1967 – Fiodor Michajlovič Dostojevskij: Diablom posadnutí
- 1970 – Fiodor Michajlovič Dostojevskij: Strýčkov sen
- 1971 – Vasilij Belov: Riečne zákruty (spoluprekladateľka)
- 1976 – Bulat Šalvovič Okudžava: Chudák Avrosimov
- 1976 – Bulat Šalvovič Okudžava: Stretnutie s Bonapartom
- 1978 – Jurij Trifonov: Nekonečné hry
- 1979 – Vasilij Belov: Zo života Ivana Drynova
- 1989 – Bulat Šalvovič Okudžava: Šipovove dobrodružstvá
- 1991 – Boris Leonidovič Pasternak: Doktor Živago
- 2007 – Fiodor Michajlovič Dostojevskij: Zločin a trest
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ OL̕GA,, Kovačičová,. Slovník slovenských prekladatel̕ov umeleckej literatúry 20. storočie. Bratislava : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 9788022414289.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.