Vikartovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°59′38″S 20°09′14″V / 48.9939°S 20.1539°V / 48.9939; 20.1539
Vikartovce
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Poprad
Región Spiš
Rieka Hornád
Nadmorská výška 780 m n. m.
Súradnice 48°59′38″S 20°09′14″V / 48.9939°S 20.1539°V / 48.9939; 20.1539
Rozloha 50,27 km² (5 027 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 867 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 37,14 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1283
Starosta Vladimír Šavel[3] (SMER-SD)
PSČ 059 19
ŠÚJ 524034
EČV PP
Tel. predvoľba +421-52
E-mailová adresa poslať email
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.vikartovce.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Vikartovceobec na Slovensku v okrese Poprad.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza v juhozápadnej časti okresu, na západnom okraji Vikartovskej priekopy, oddeľujúcej pohoria Kozie chrbty a Nízke Tatry. Severne nad obcou sa vypína 1 255 m n. m. vysoký Kozí kameň, dominanta Kozích chrbtov, južnému obzoru dominuje Predná hoľa s výškou 1 545 m n. m.

Zo západu preteká Vikartovcami Hornád, ktorý v okolí priberá pravostranný Malý Hornád, Vikartovský potok a Červenec a ľavostranný Polákov s niekoľkými menšími prítokmi.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o osade Villa Wykardi pochádza z roku 1283. Krátko po získaní Vikartoviec kežmarským hradným kapitánom Krištofom Warkotschom v roku 1499 do prenájmu dochádza k ich vyľudneniu. K opätovnému osídleniu pastiermi oviec došlo v roku 1513 a v roku 1581 sa spomína evanjelizácia obyvateľov. Pod správu Jezuitov a Štiavnického opátstva sa obec dostala v roku 1697, no už v roku 1735 ju pre ťažký útlak opustilo 12 rodín. Podľa písomných dokladov sa vo Vikartovciach v roku 1832 hovorí po slovensky a občania vyznávajú katolícku vieru. Súčasný názov nesie obec od roku 1921.

Do prvej svetovej vojny sa zapojili aj desiatky mužov z obce, z ktorých až 33 padlo a ďalších 23 utrpelo zranenie s trvalými následkami. V druhej svetovej vojne a v SNP bojovalo 51 miestnych mužov, z ktorých padlo 15. Povojnový rozvoj priniesol vybudovanie kultúrneho domu v roku 1964, založenie miestneho JRD v roku 1973 a vybudovanie čističky odpadových vôd v roku 1994 s postupným budovaním kanalizácie. V rokoch 1998 - 2000 sa realizovala plynofikácia obce a medzi najnovšie investície patrí vybudovanie Domu smútku a rekonštrukcia kultúrneho domu v rokoch 2004 - 2005.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • neskorobaroková kúria z roku 1776 (od 1893 prestavaná na školu)
  • neskorobaroková budova fary z 2. polovice 18. storočia
  • klasicistický kostol svätého Martina z roku 1781
  • 2 kaplnky z roku 1896

Ulice[4][upraviť | upraviť zdroj]

Názvy ulíc sú: Hlavná, Školská, Krížna, Majerská, Nižná, Konečná, Slnečná, Rovná, Nová, Severná, Lesná, Záhradná, Hornádska, Okružná, Lúčna, Riečna a Májová

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Vikartovce sú dostupné po ceste III. triedy z Hranovnice do Liptovskej Tepličky.

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Matej Ruttkay - prvý miestny učiteľ a po slovensky píšuci kronikár z konca 17. stor.
  • Matej Cvajniga (1839 - 1922) - člen školskej stolice, dal postaviť kaplnku a kríž za obcou
  • Pavol Grofčik (1858 - 1867) - richtár, známy svojim ľudským prístupom k chudobným
  • Vojtech Karol Faix (1912 - 1930) - hasičského zboru a iniciátor stavby hasičskej zbrojnice
  • Jozef Ambróz - paralympijský reprezentant, účastník POH v Sydney (6. miesto) a POH v Aténach (8. miesto)

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha obce vytvára dobré podmienky na horskú cyklistiku, letnú i zimnú turistiku. Z obce vedú dve vetvy zeleno značeného turistického chodníka, na ktorý nadväzujú ďalšie trasy do pohorí Kozie chrbty a Nízke Tatry.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. Zoznam ulíc

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]