Viktor Šulc

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Viktor Šulc (* 7. marec 1897, Úvaly, Česko – † ?28. apríl[1] 1945, Osvienčim, Poľsko) bol český divadelný režisér pôsobiaci na Slovensku. Svojou činnosťou sa výrazne podielal na formovaní moderného slovenského profesionálneho divadla.

Život a dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Úvaloch neďaleko Prahy v starej židovskej obchodníckej rodine. Jeho dospievanie poznačila prvá svetová vojna, v ktorej mu zahynul brat. Ako devätnásťročný musel tiež narukovať na srbský front. Po skončení vojny sa vrátil domov bez zranení, ale s boľavou dušou, plnou otrasných zážitkov z vojny. Rozhodol sa stať pacifistom. Jeho rodičia chceli, aby prevzal rodinný obchod, ale Šulc trávil čas čítaním, písaním veršov a zaujímal sa i o divadlo. Presťahoval sa do Prahy, kde sa zapojil do práce v robotníckom recitačnom a divadelnom spolku Dědrasbor (Dělnický dramatický sbor), kde recitoval, organizoval predstavenia a skúšal i režírovať.

V roku 1921 vstúpil do Komunistickej strany Československa. Neskôr sa presťahoval do Berlína, k svojej tete, ktorá mala pochopenie pre jeho umelecké sklony. Berlín bol v 20. rokoch centrom nového a pokrokového divadelníctva. Šulc sa tu oboznámil s prácou expresionistických režisérov Maxa Reinhardta a Leopolda Jessnera a s politickým divadlom Erwina Piscatora. Šulc sa zapísal do Reinhardtovho semináru a už po pol roku štúdia pracoval ako jeho asistent. Neskôr ho Reinhardt posielal režírovať do divadiel mimo Berlína. V roku 1926 sa Šulc stal prvým asistentom režiséra Jessnera, ktorý v tej dobe pracoval ako intendant berlínskeho Staatstheater. Pod vplyvom Jessnera a jeho expresionistickej tvorby Šulc zastával názor, že divadlo má šíriť pokrokové myšlienky, ale zároveň nesmie stratiť svoju divadelnosť a divácku príťažlivosť.

V rokoch 19271933 bol režisérom činohry Národného divadla v Prahe, kam prišiel na pozvanie Karla Huga Hilara. Počas týchto rokov sa mu nedostalo veľa príležitostí ukázať svoj talent, s výnimkou inscenácie Shawovej hry Androcles a lev.

Znechutený Šulc prijal ponuku riaditeľa Slovenského národného divadla Antonína Drašara a prišiel režírovať do českej činohry v Bratislave. V roku 1932 sa predstavil inscenáciou Goetheho Fausta. Inscenácia mala úspech a tak Drašar vymenoval Šulca za šéfa českého súboru. Šulc ako dramaturg rozhodoval o repertoári divadla – vyberal hry klasických i moderných českých autorov. Inscenoval Tylovho Strakonického dudáka, Stroupežnického Našich furiantov a Čapkove hry R.U.R., Biela nemoc a Matka. Zo svetových dramatikov inscenoval Shakespearove hry Rómeo a Júlia, Sen noci svätojánskej a Zimná rozprávka, hry Molièra, Shawa a Puškina.

V roku 1938, po podpísaní mníchovskej dohody bola česká činohra Slovenského národného divadla rozpustená. Šulc sa rohodol vrátiť do Prahy, kde v Švandovom divadle na Smíchove režíroval hry s hercami, ktorí museli opustiť Bratislavu, prípadne české pohraničie, ktoré bolo obsadené nemeckými vojskami. Po okupácii Prahy nacistami 15. marca 1939 sa Šulc stiahol z Prahy do svojho rodného mesta. Neostal tam však dlho – jeden z jeho hercov z Bratislavy založil kočovnú divadelnú spoločnosť a Šulc sa k nim pod krycím menom Vít Suk pridal.

Gestapo sa však o Šulcovej ilegálnej divadelnej činnosti dozvedelo a zatklo ho. Šulcovi priťažil aj jeho židovský pôvod a homosexuálna orientácia a v roku 1942 bol deportovaný do koncentračného tábora v poľskom Osvienčime, kde krátko pred koncom druhej svetovej vojny zahynul.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Záznam SVK v Kladně

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]