Viktor Ivanovyč Baloha

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Viktor Ivanovyč Baloha
Viktor Baloha v roku 2012
Viktor Baloha v roku 2012
12. Minister mimoriadnych situácií Ukrajiny
Momentálne v úrade
od 9. decembra 2010
Predchodca Viktor Ivanovyč Baloha
167. Primátor mesta Mukačevo
V úrade
9. máj 19985. máj 1999
Predchodca Iľťo Vasyľ Andrijovyč
Nástupca Kull Josyp Antoninovyč
2. Predseda Zakarpatskej štátnej oblastnej administratívy
V úrade
5. máj 19991. jún 2001
Predchodca Ustyč Serhij Ivanovyč
Nástupca Moskaľ Hennadij Hennadijovyč
V úrade
14. máj 20028. september 2005
Predchodca Surkis Hryhorii Mychajlovyč
5. Predseda Zakarpatskej štátnej oblastnej administratívy
V úrade
4. februára 200527. septembra 2005
Predchodca Rizak Ivan Mychajlovyč
Osobné informácie
Narodenie 15. jún 1963 (51 rokov)
Zavydovo, Mukačevskyj rajon, Zakarpatská oblasť
Politická strana Politická strana Jedynyj Centr
Alma mater Inštitút ekonómie a obchodu vo Ľvove
Profesia ekonomist
Manželka Baloha Oxana Anatolijivna
Deti Andrij, Pavlo, Sofia
Národnosť ukrajinská
Podpis Viktor Ivanovyč Baloha, podpis
Oficiálne stránky Viktora Balohy na Facebook (po ukrajinsky)
Pozri aj Politický portál

Viktor Ivanovyč Baloha (ukr. Віктор Іванович Балога) (* 15. jún 1963, Zavydovo, Mukačivský rajon, Zakarpatská oblast, ZSSR) je ukrajinský politik. Minister mimoriadnych situácií Ukrajiny (od novembra 2010), Minister Ukrajiny pre mimoriadne udalosti a ochranu obyvateľstva pred následkami černobyľskej katastrofy (20052006). Vedúci Sekretariátu Prezidenta Ukrajiny Viktora Juščenka (20062009). Ľudový poslanec 4. zvolania (2002–2005). Predseda Zakarpatskej štátnej oblastnej administratívy (1999-2001, 2005), Primátor mesta Mukačevo1998-1999).

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Po skončení osemročnej školy v Zavydovo v roku 1978, študoval na strednej škole v Zahattia Iršavského rajonu Zakarpatská oblasť, ktorú skončil v roku 1980. 09.1980-06.1984 — absolvoval Inštitút ekonómie a obchodu vo Ľvove, špecializácia Tovaroznalectvo a organizácia obchodu s potravinami, tovaroznalec najvyššej kategórie.

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1984–1985 - povinná vojenská služba v sovietskej armáde, v posádke tankových síl pod mestom Černivci
  • 01.1986 – 02.1987 pracoval ako starší tovaroznalec Berehovskej okresnej konzumnej spoločnosti v Berehove, Zakarpatskej oblasti;
  • 02.1987 — 05.1987 — zástupca riaditeľa Združenia spotrebného družstva (ZSD) obci Kosyno, Berehovského okresu, Zakarpatskej oblasti;
  • 05.1987 — 10.1992 — pôsobil ako starší tovaroznalec Mukačevskej hospodárskej a obchodnej základne;
  • 10.1992 — 03.1997 — riaditeľ s.r.o. „Rej-Promiň“ (ukr. ТОВ «Рей — Промінь»), mesta Mukačevo, Zakarpatskej oblasti;
  • 04.1997 — 04.1998 aj 01.2002 – 04.2002 — predseda správnej rady s.r.o. „Barva“ (ukr. ТзОВ «Барва»), v Mukačeve, Zakarpatskej oblasti;

Politická kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1997 vstúpil do Social-demokratickej strany Ukrajiny (spojená) (SDPU (o)). V roku 1998 počas parlamentnej volebnej kampane Baloha bol vedúci volebného štábu Sociálno-demokratickej strany Ukrajiny (spojenej) v Zakarpatskej oblasti – pätinu všetkých hlasov SDPU (o) bolo získané na Zakarpatsku.

9. mája 1998 Viktor Baloha bol zvolený za primátora mesta Mukačevo.

5. mája 1999 bol menovaný za predsedu Zakarpatskej oblastnej štátnej administratívy [1]

V roku 2000 V. Baloha začal „departizáciu“ oblasti a odstúpil zo skladu SDPU (o). Táto iniciatíva bola podporovaná vtedajším Prezidentom Ukrajiny Leonidom Kučma a premiérom Viktorom Juščenkom.

Nesúhlasil s rezignáciou premiéra Ukrajiny Viktora Juščenka a preto odstúpil z funkcie a dňom 1. júna 2001 podľa jeho žiadosti bol uvoľnený z funkcie predsedu Zakarpatskej oblastnej štátnej [2]

3. apríla roku 2002 Viktor Baloha bol zvolený za primátora aj zároveň za ľudového poslanca ale dokonca sa rozhodol v prospech práce v Najvyššej Rade Ukrajiny.

14. maja 2002 — 8. septembra 2005 — ľudový poslanec Ukrajiny z volebného obvodu č.71[3], bol členom frakcie „Naša Ukrajina“, člen Výboru pre hospodársku politiku, riadenia národného hospodárstva, májetku a investicií Najvyššej Rady Ukrajiny[4].

V máji 2004 Baloha bol jedným z hlavných kandidátov vo voľbach primátora mesta Mukačevo, ale prehral voľby. Tieto voľby boli vyhlásené za neplatne s dôvodu faľšovania volebných výsledkov.

Od 15. decembra 2004 počas prezidentskej volebnej kampani je dôverníkom Viktora Juščenka na Zakarpatsku [5].

4. februára 2005 bol menovaný za predsedu Zakarpatskej oblastnej štátnej administratívy“ [6].

8. septembra 2005 právomoc ľudového poslanca Ukrajiny Balohu V.I. sa predčasne ukončuje [7], v súvislosti s osobným vyhlásením o zloženie svojej parlamentnej právomoci.

27. septembra 2005 bol uvoľnený z funkcie predsedu Zakarpatskej oblastnej štátnej administratívy[8] a menovaný za Ministra Ukrajiny pre mimoriadne udalosti a ochranu obyvateľstva pred následkami černobyľskej katastrofy[9].

4. augusta 2006 bol uvoľnený z funkcie Ministra Ukrajiny pre mimoriadne udalosti a ochranu obyvateľstva pred následkami černobyľskej katastrofy, v súvislosti s ukončením výkonu funkcie členov Kabinetu Ministrov Ukrajiny, [10].i menovaný za Ministra Ukrajiny pre mimoriadne udalosti a ochranu obyvateľstva pred následkami černobyľskej katastrofy[11].

15. septembra 2006 menovaný za Vedúceho Sekretariátu Prezidenta Ukrajiny[12]

5. októbra 2006 bol uvoľnený z funkcie Ministra Ukrajiny pre mimoriadne udalosti a ochranu obyvateľstva pred následkami černobyľskej katastrofy[13]

V roku 2007 bol zvolený za predsedu politickej rady politickej strany „Ľudový zväz Naša Ukrajina“ (ĽZ-NU).

15. februára 2008 oznámil svoje odstúpenie z politickej strany ĽZ-NU. Pri tomto politik zdôraznil, že „nezávisle od okolností“ jeho účasť v politike bude spojená s Prezidentom Ukrajiny Juščenkom – „mužom vysokých zásad a ušľachtilých cieľov“.

V júni 2008 vstúpil do politickej strany „Jedynyj centr“. A od júla 2008 sa stal členom Prezídia tejto politickej strany.

19. mája 2009 uvoľnený z funkcie Vedúceho Sekretariátu Prezidenta Ukrajiny[14].

Baloha vysvetlil svoje želanie odísť z tejto funkcie, rovnako aj to, že stratil zmysel práce v prostredí keď iniciatívy tímu Sekretariátu Prezidenta Ukrajiny sa uviazujú v apatie Prezidenta Ukrajiny[15].

Od augusta 2010 — jeden z Lídrov Jedyného Centru.

12. novembra 2010 menovaný za Ministra Ukrajiny pre mimoriadne udalosti a ochranu obyvateľstva pred následkami černobyľskej katastrofy[16].

9. decembra 2010 bol uvoľnený z funkcie Ministra Ukrajiny pre mimoriadne udalosti a ochranu obyvateľstva pred následkami černobyľskej katastrofy v súvislosti s administratívnej reformy [17].

9. decembra 2010 menovaný za Ministra mimoriadných situácií Ukrajiny [18].

2. novembera 2011 Viktor Baloha menovaný za predseda ukrajinskej časti spoločných medzivládnych komisií pre spoluprácu [19]:

Medzivládné ukrajinsko-izraelskej komisie o obchode a hospodárskej spolupráci;

Medzivládnej komisie pre obchodno-hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou[20];

Ukrajinsko-českej zmiešanej komisie o hospodársku, priemyselnu, vedeckú a technickú spoluprácu;

Od 23. november 2010 - dodnes – poslanec Zakarpatskej oblastnej rady [21].

Verejná činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Viktor Baloha podporuje rusinské hnutie, najmä vystupuje za oficiálne uznanie v Ukrajine Rusínov ako samostatnú národnosť.

Udelené ocenenia a vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]

Rad sv. knieža Vladimíra I. a II.; jubilejný rad „2000 rokov od Národenia Ježiša Krista“ I, od UPC MP (Ukrajinská pravoslavná cirkev Moskovského patriarchátu).

23. februára 2012 - štátne vyznamenanie Vatikánu –Rytierský pápežský Rad sv. Silvestra (Ordine dello Speron d'Oro).

Nemá žiadne štátne ocenenie. Štátny zamestnanec prvého stupňa hodnosti (september 1999)

Súkromný život[upraviť | upraviť zdroj]

Otec - Baloha Ivan Pavlovyč, matka - Baloha Mária Vasylivna (sa oženili 7. Októbra 1962), bratia Ivan (1966) a Pavlo (1977).

Manželka —Oxana Anatolijivna, synovia Andrij (1988), Pavlo (1994) a dcéra — Sofia (1999).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Dekrét Prezidenta Ukrajiny zo dňa 05.05.1999 č.477/99 „O vymenovaní V. Balohy predsedom Zakarpatskej oblastnej štátnej administratívy“ (ukr.: Указ Президента України від 05.05.1999 № 477/99 «Про призначення В. Балоги головою Закарпатської обласної державної адміністрації») [online]. rada.gov.ua, 5. mája 1999. Dostupné online.
  2. Dekrét Prezidenta Ukrajiny L.D. Kučmy zo dňa 01.06.2001 č. 393/2001 „O uvoľnení V. Balohy z funkcie predsedu Zakarpatskej oblastnej štátnej administratívy“ (ukr.: Указ Президента України 01.06.2001 № 393/2001 «Про звільнення В. Балоги з посади голови Закарпатської обласної державної адміністрації») [online]. rada.gov.ua, 01. júna 2001. Dostupné online.
  3. Informáčna karta o činnosť ľudového poslanca Ukrajiny 4.zvolania Balohy V.I. Oficiálna webová stránka Najvyššej rady Ukrajiny (ukr.: Інформаційна картка про діяльність народного депутата України IV скликання Балоги В. І. Офіційний веб-сайт Верховної Ради України) [online]. rada.gov.ua, 01. júna 2001. Dostupné online.
  4. Informácie Najvyššej rady Ukrajiny o návrhoch zákonov, podané subjektami práva zákonodarnej iniciatívy (ukr.: Інформація Верховної Ради України про законопроекти, подані суб'єктом права законодавчої ініціативи) [online]. rada.gov.ua, 8. septembra 2005. Dostupné online.
  5. Ústredná volebná komisia Ukrajiny. Prezidentské voľby na Ukrajine 31. októbra 2004. Zakarpatská oblasťi. Kandidát na Prezidenta Viktora Juščenka. Splnomocnenec kandidát ÚZEMNÁ yzbyratelnom okres № 73 - Baloha Viktor Ivanovič. (ukr.: Центральна виборча комісія України. Вибори Президента України 31 жовтня 2004 року. Закарпатська область. Кандидат на пост Президента Ющенко Віктор Андрійович. Довірена особа кандидата в териториальном избирательном округе №73 — Балога Віктор Іванович.) [online]. cvk.gov.ua, 01. júna 2001. Dostupné online.
  6. Dekrét Prezidenta Ukrajiny zo dňa 04.02.2005 č. 173/2005 „O vymenovaní V. Balohy predsedom Zakarpatskej oblastnej štátnej administratívy“ (ukr.: Указ Президента України від 04.02.2005 № 173/2005 «Про призначення В. Балоги головою Закарпатської обласної державної адміністрації») [online]. rada.gov.ua, 4. februára 2005. Dostupné online.
  7. Uznesenie Najvyššej rady Ukrajiny zo dňa 08.09.2005 č. 2837-IV «O predčasné ukončenie právomoci ľudového poslanca Ukrajiny Balohy V.I.» (ukr.: Постанова Верховної Ради України від 08.09.2005 № 2837-IV «Про дострокове припинення повноважень народного депутата України Балоги В. І.») [online]. rada.gov.ua, 4. februára 2005. Dostupné online.
  8. Dekrét Prezidenta Ukrajiny zo dňa 27.09.2005 č. 1349/2005 «O uvoľnení V. Balohy z funkcie predsedu Zakarpatskej oblastnej štátnej administratívy» (ukr.: Указ Президента України від 27.09.2005 № 1349/2005 «Про звільнення В. Балоги з посади голови Закарпатської обласної державної адміністрації») [online]. rada.gov.ua, 27. septembra 2005. Dostupné online.
  9. Dekrét Prezidenta Ukrajiny zo dňa 27.09.2005 č.1350/2005 «O vymenovaní V. Balohy Ministrom Ukrajiny pre mimoriadne udalosti a ochranu obyvateľstva pred následkami černobyľskej katastrofy » (ukr.: Указ Президента України від 27.09.2005 № 1350/2005 «Про призначення В. Балоги Міністром України з питань надзвичайних ситуацій та у справах захисту населення від наслідків Чорнобильської катастрофи») [online]. rada.gov.ua, 27. septembra 2005. Dostupné online.
  10. Uznesenie Najvyššej Rady Ukrajiny zo dňa 04.08.2006 č.87-V «O uvoľnení Balohy V.I. z funkcie Ministra Ukrajiny pre mimoriadne udalosti a ochranu obyvateľstva pred následkami černobyľskej katastrofy » (ukr.: Постанова Верховної Ради України від 04.08.2006 №87-V «Про припинення повноважень членів Кабінету Міністрів України») [online]. rada.gov.ua, 4. augusta 2006. Dostupné online.
  11. Uznesenie Najvyššej Rady Ukrajiny zo dňa 04.08.2006 č.88-V «Na formovanie kabinetu ministrov Ukrajiny» (ukr.: Постанова Верховної Ради України від 04.08.2006 №88-V «Про формування складу Кабінету Міністрів України») [online]. rada.gov.ua, 4. augusta 2006. Dostupné online.
  12. Dekrét Prezidenta Ukrajiny zo dňa 15.09.2006 č. 758/2006 «O vymenovaní V. Balohy Vedúcim Sekretariátu Prezidenta Ukrajiny» (ukr.: Указ Президента України від 15.09.2006 № 758/2006 «Про призначення В. Балоги Главою Секретаріату Президента України») [online]. rada.gov.ua, 15. septembra 2006. Dostupné online.
  13. Uznesenie Najvyššej rady Ukrajiny zo dňa 05.10.2006 č.201-V «O uvoľnení Balohy V.I. z funkcie Ministra Ukrajiny pre mimoriadne udalosti a ochranu obyvateľstva pred následkami černobyľskej katastrofy » (ukr.: Постанова Верховної Ради України від 05.10.2006 №201-V «Про звільнення Балоги В. І. з посади Міністра України з питань надзвичайних ситуацій та у справах захист населення від наслідків Чорнобильської катастрофи» ) [online]. rada.gov.ua, 5. októbra 2006. Dostupné online.
  14. Dekrét Prezidenta Ukrajiny zo dňa 19.05.2009 č.337/2009 «O uvoľnení V.Balohy z funkcie Veducého Sekretariáta Prezidenta Ukrajiny» (ukr.: Указ Президента України від 19.05.2009 № 337/2009 «Про звільнення В. Балоги з посади Глави Секретаріату Президента України») [online]. rada.gov.ua, 19. mája 2009. Dostupné online.
  15. Baloha o Juščenkovi a Tymošenkovej: Obaja máte ísť (ukr.: «Балога про Ющенка і Тимошенко: Ви обоє маєте піти») [online]. pravda.com.ua, 19. mája 2009. Dostupné online.
  16. Dekrét Prezidenta Ukrajiny zo dňa 12.11.2010 č.1021/2010 «O vymenovaní V. Balohy Ministrom Ukrajiny pre mimoriadne udalosti a ochranu obyvateľstva pred následkami černobyľskej katastrofy» (ukr.: Указ Президента України від 12.11.2010 № 1021/2010 «Про призначення В. Балоги Міністром України з питань надзвичайних ситуацій та у справах захисту населення від наслідків Чорнобильської катастрофи») [online]. rada.gov.ua, 12. novembra 2010. Dostupné online.
  17. Dekrét Prezidenta Ukrajiny zo dňa 09.12.2010 č. 1091/2010 «O uvoľnení Balohy V.I. z funkcie Ministra Ukrajiny pre mimoriadne udalosti a ochranu obyvateľstva pred následkami černobyľskej katastrofy » (ukr.: Указ Президента України від 09.12.2010 № 1091/2010 «Про звільнення В. Балоги з посади Міністра України з питань надзвичайних ситуацій та у справах захисту населення від наслідків Чорнобильської катастрофи») [online]. rada.gov.ua, 9. decembra 2010. Dostupné online.
  18. Dekrét Prezidenta Ukrajiny zo dňa 09.12.2010 č. č.1110/2010 «O vymenovaní V. Balohy Ministrom mimoriadných situácií Ukrajiny » (ukr.: Указ Президента України від 12.11.2010 № 1021/2010 «Про призначення В. Балоги Міністром Міністром надзвичайних ситуацій України») [online]. rada.gov.ua, 9. decembra 2010. Dostupné online.
  19. Príkaz Kabinetu ministrov Ukrajiny zo dňa 02.11.2011 č.1084-р «O schválení predsedom Ukrajinskej časti spoločných medzivládnych komisií pre spoluprácu».(ukr.: Розпорядження Кабінету Міністрів України від 02.11.2011 № 1084-р «Про затвердження голів Української частини спільних міжурядових комісій з питань співробітництва») [online]. rada.gov.ua, 2. novembera 2011. Dostupné online.
  20. Protokol z 1. zasadnutia slovensko-ukrajinskej (ukrajinsko-slovenskej) Pracovnej skupiny pre cezhraničnú spoluprácu [online]. minv.sk, 7. marca 2003. Dostupné online.
  21. Обласна рада VІ скликання (2010-2015). Депутат Балога В.І.) [online]. zakarpat-rada.gov.ua, 23. november 2010. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]