Viliam z Baskervillu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Viliam z Baskervillu je fiktívny františkánsky mních z románu Umberta Eca „Il Nome Della Rose“ („Meno ruže“). Brat Viliam bol v Anglicku a v Taliansku inkvizítorom v niekoľkých procesoch a vynikol v nich svojou ostroumnosťou, ktorej nechýbala hlboká ľudskosť. V mnohých prípadoch obžalovaného uznal za nevinného. Neskôr toto povolanie zanechal. Roku 1986 ho vo filme „Meno Ruže“ stelesnil Sean Connery.

Meno a inšpirácia[upraviť | upraviť zdroj]

V postave fiktívneho frátra Viliama z Baskervillu možno badať narážky na iné postavy, či už skutočné alebo literárne. Autor jednak naráža na postavu fiktívneho detektíva Sherlocka Holmesa, jednak na historickú postavu Williama Occama. Viliam dostal meno podľa známeho románu Conana Doyla Pes Baskervilský a historickú situovanosť podľa Williama Occama či Rogera Bacona.[1]

William Occam, ktorý žil v čase, kedy sa odohráva román, sformuloval princíp známy ako „Occamova britva“, ktorú je možné interpretovať nasledovne: Ak pre nejaký jav existuje viacero vysvetlení, je lepšie uprednostniť to najmenej komplikované (túto metódu využíval v románe Viliam z Baskervillu). Obdobne Sherlock Holmes tvrdí, že ak vylúčime všetko nemožné, čokoľvek nám zostane – akokoľvek nepravdepodobné – musí byť pravda.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Opis brata Viliama z Baskervillu sa pozoruhodne zhoduje s postavou Sherlocka Holmesa: „Vzrastom prevyšoval bežne vysokého muža a bol taký chudý, že vyzeral ešte vyšší. Mal bystré a prenikavé oči, ostrý a mierne ohnutý nos dodával jeho tvári výraz človeka v strehu, okrem chvíľ akejsi meravosti, o ktorej ešte bude reč. I jeho brada svedčila o pevnej vôli, hoci pretiahnutá a pehavá tvár ... mohla zavše vyjadrovať neistotu a nerozhodnosť.“ (Umberto Eco: „Meno Ruže“, z talianskeho originálu preložila Adriana Ferenčíková.)

Arthur Conan Doyle opisuje Sherlocka Holmesa nasledovne: „Vysoký bol asi šesť stôp a taký štíhly, že sa zdal omnoho vyšší. Oči mal bystré a prenikavé, okrem tých období ochabnutosti, ktoré som už spomenul, a tenký orlí nos dodával celému jeho výzoru čulý a rozhodný výraz. Aj bradu mal vystupujúcu a hranatú, čo je známkou rozhodného človeka.“

Takisto spôsoby a správanie Viliama z Baskervillu sú neobyčajne podobné Sherlockovi Holmesovi: „Keď ho pochytila nadmerná činorodosť, zdalo sa, že jeho sily sú nevyčerpateľné. No z času na čas sa uťahoval do nečinnosti, sťaby jeho životný duch cúval ani rak, a vtedy som videl, ako celé hodiny preleží v cele na lôžku a horko-ťažko vydá zo seba pár slabík, nepohnúc pritom ani jediným svalom na tvári. V takých chvíľach sa mu v očiach zjavoval prázdny a neprítomný výraz a bol by som ho podozrieval, že je pod vplyvom nejakej rastlinnej látky vyvolávajúcej vidiny, keby mi zjavná zdržanlivosť, ktorá ovládala jeho život, nebola kázala zavrhnúť túto myšlienku.“

Dr. Watson charakterizuje správanie Sherlocka Holmesa slovami: „Nič nemohlo prevýšiť jeho energiu, keď sa ho zmocnil pracovný záchvat, ale z času na čas sa ho zmocnila ochabnutosť a celé dni preležal v obývačke na pohovke, sotva vypovedal slovo alebo pohol svalom. Keď sa mu to stávalo, vídal som mu v očiach veľmi zasnený, prázdny výraz a takmer som ho upodozrieval, že užíva nejaké narkotiká, keby takému názoru nebola odporovala umiernenosť a čistota v celom jeho živote.“

Sherlock Holmes je známy užívaním ópia, čím sa podobá bratovi Viliamovi, ktorý užíval rôzne podivuhodné byliny. Kniha opisuje zvyk brata Viliama zberať byliny, majúce omamné účinky. „… zastal zavše na kraji lúky alebo pod lesom, odtrhol zopár bylín … a začal ich prežúvať so sústredeným výrazom na tvári. Trochu z nich mal vždy pri sebe a žuval ich vo chvíľach najväčšieho napätia.“

Výroky[upraviť | upraviť zdroj]

  • „Učím ťa spoznávať stopy, ktorými sa nám svet prihovára ako veľká kniha.“ [2]
  • „…veda, to nie je iba vedieť to, čo sa má alebo môže robiť, ale aj to, čo by sa mohlo robiť a čo by sa radšej robiť nemalo.“ [3]
  • „Ale dakedy treba aj pochybovať.“ [4]
  • „A už si videl také miesto, kde by Boh prebýval rád?“ (odpoveď na Adsovu pripomienku „Lenže potom sme na mieste, ktoré Boh opustil.“)[5]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • V čase natáčania filmu bol o Seana Conneryho taký malý záujem, že Columbia Pictures odmietla financovať film, keď režisér Jean-Jacques Annaud obsadil Conneryho do úlohy Viliama z Baskervillu.
  • Viliama z Baskervillu ohúri objav knihy, okomentovanú istým „Umbertom z Bologne“ – narážka na Umberta Eca, ktorý prednáša semiotiku na Univerzite v Bologne.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Haft, Adele J., Jane G. White, a Robert J White, The Key to the "Name of the Rose", The University of Michigan Press, 1999
  2. Eco, Umberto, Meno ruže, Tatran, Bratislava. 1991 s. 22
  3. tamtiež s. 93
  4. tamtiež s. 124
  5. tamtiež s. 155

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku William of Baskerville na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).