Vinosady
| Vinosady | |
| obec | |
 Kostol sv. Martina vo Veľkom Tŕní
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj |
| Okres | Pezinok |
| Región | Malokarpatský |
| Časti | Malé Tŕnie, Veľké Tŕnie |
| Nadmorská výška | 179 m n. m. |
| Súradnice | 48°18′32″S 17°17′16″V / 48,308889°S 17,287778°V |
| Rozloha | 5,15 km² (515 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 624 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 315,34 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1208 |
| Starosta | Ivana Juráčková[3] (nezávislá) |
| PSČ | 902 01 (pošta Pezinok 1) |
| ŠÚJ | 508314 |
| EČV (do r. 2022) | PK |
| Tel. predvoľba | +421-33 |
| Adresa obecného úradu |
OcÚ Vinosady Pezinská 95 902 01 Vinosady |
| E-mailová adresa | info@vinosady.sk |
| Telefón | 033/646 36 07 |
| Fax | 033/646 23 08 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Vinosady | |
| Webová stránka: vinosady.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Vinosady je obec na Slovensku v okrese Pezinok.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Obec leží pod úbočím Malých Karpát v nadmorskej výške 170 metrov medzi Pezinkom a Modrou. Od Bratislavy je vzdialená 26 km na východ a 3 km východne od okresného mesta Pezinok.
Časti[upraviť | upraviť zdroj]
Vinosady sa skladajú z dvoch častí, ktoré boli do roku 1964 samostatnými obcami [4][5][6][7]:
- katastrálne územie Veľké Tŕnie (= základná sídelná jednotka Vinosady [v užšom zmysle])
- katastrálne územie (a zároveň základná sídelná jednotka) Malé Tŕnie
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
V obci je rímskokatolícky Kostol svätého Martina z 19. storočia
Doložené historické názvy[upraviť | upraviť zdroj]
Doložené sú tieto historické názvy[7][8][9][10][11]:
- pôvodná obec – názvy doložené k rokom 1208 – 1292: Turdune (1208), Torduna, Turna (Twrna), Thurne, Thurnie, Turne (Twrne), Sukar, Khucar, Chukaria, Chukarfalua, "villa filiorum Chukar", "villa Torduna, filiorum Chukar"
- Veľké Tŕnie: 1292: Turna Maior, 1294: Maior Turna; koniec 13. stor. – 1347: Chukarfalua (Chukarfoluua); 1323: Tyrnie, Turnye; 1326: Turne; 1357: Chukarfolua, 1338: Nogthurnye; 1339: Chukarfolva; 1340: Nogthurnye, Negthurnye, Csukarfalva, Chukarfolua, Chikarfalua, Thurnye, Turnye, Ternye; 1347: Chukarfalua, Chukarfolva; 1357: Chukarfolua; 1379: Schukastorf; 1431: Czukaria; 1433: Schukenstorff; 1437: Schukaria; 1437: Schukaria; 1510: Kutzesdorff, Kutzisdorff; 1562: Czwkaria; 1634: Czukard; 1736: Csukárd; 1773: Csukard, Zuckersdorff, Kuczischdorff; 1786: Cschukard, Zuckersdorf, 1808: Csukárd, Zuckersdorf, Kučissdorf; 1863: Csukard, Cukárd; 1873 – 1919: Csukárd; 1893: neoficiálne: Csukárdiak; 1920 – 1948: oficiálne: Kučišdorf, polooficiálne: Čukárovce, ľudovo Kučištorf, 1948 – 1964 Veľké Trnie (s krátkym r); maďarský názov v polovici 20. stor.: Csukárd; nemecký názov v polovici 20. stor.: Zuckersdorf, Zuckerbach.
- Malé Tŕnie: 1292: Turna Minor; 1294: Minor Turna; 1347: Terene; 1433: Tuerding; 1435: Terleng; 1437: Tording; 1438: Turding; 1438: Terling, Trlinek; 1509: Thyerding; 1553 – 1799: Terling; 1569: Thyerdyng; 1808: Terling, Tierling, Trlínk; 1863 – 1907: Terling; 1875 – 1884: Trljuk, Terlény; 1913: Terlény; 1920: Trlinok, Trlink; 1927 – 1948 Trlinok; 1948 – 1964 Malé Trnie (s krátkym r); maďarský názov v polovici 20. stor.: Terlény, nemecký názov v polovici 20. stor.: Terling.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Archeológovia na území Veľkého Tŕnia objavili zvyšky studne z 9. storočia, ktorú pravdepodobne vyhĺbili starí Slovania a tiež celé veľkomoravské sídlisko (na území Veľkého a Malého Tŕnia). Prvá historická správa o osídlení územia je z roku 1208, keď sa spomína, že Pezinok susedí s obcou Turdune.[7][9]
Z listín je zrejmé, že časť územia Turne vlastnili aj grófi zo Svätého Jura a Pezinka.
Na pôvodne jednom chotári sa už koncom 13. storočia vyvinuli dve obce: Kučišdorf (=Čukárovce, dnes: Veľké Tŕnie) a Trlinok (=dnes: Malé Tŕnie).
S Pezinkom spájali obec predovšetkým trhy a jarmoky už od 13. storočia. Trlinok mal s Pezinkom spoločného zemepána do 17.storočia. Azda už od 14. storočia bola v Kučišdorfe fara. V 16. storočí v čase reformácie sa stal Kučišdorf filiou Modry, no od roku 1759 patril k Pezinku. V danej dobe sa zväzky oboch obcí utužovali. Po zrušení Obvodného notariátu v Cajle v roku 1925 pripadli obce Kučišdorf a Trlinok opäť k Modre, no od 1. júla 1931 sa Kučišdorf vrátil do notariátu v Pezinku.
K zblíženiu oboch obcí došlo až v roku 1948, keď názvoslovná komisia Ministerstva vnútra poslovenčila názov Kučišdorf na Veľké Trnie (dnes: Veľké Tŕnie) a názov Trlinok na Malé Trnie (dnes: Malé Tŕnie). Malé Tŕnie a Veľké Tŕnie sa spojili v roku 1964, čím vznikla spoločná obec Vinosady. Obec dnes nesie meno zodpovedajúce starobylej tradícii vinohradníctva a vinárstva. Spojenej obci Vinosady bol vytvorený a pridelený v roku 1998 jeden erb.
Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
V obci sa nachádza Pálfiho barokový kaštieľ z roku 1776, ktorý bol v roku 1884 prestavaný. Je kultúrnohistorickou pamiatkou, v súčasnosti je však verejnosti neprístupný. Vo Vinosadoch sa nachádza rímskokatolícky kostol svätého Martina z 19. storočia, ktorý bol postavený na mieste starého gotického chrámu. V údolí medzi Kučišdorfskou dolinou a obcou Vinosady je skrytý protitankový val železobetónových zátaras. Tieto nemecké vojenské opevnenia sa začali stavať koncom roku 1944 a pôvodne sa plánovala celistvá obranná línia na čiare Vinosady – Pezinok – Limbach. Za projekt opevnení a jeho realizáciu zodpovedal Pioner Sonderstab 116 pod velením majora Himelkreutzera. Plánovaná línia ale nebola nikdy celá vybudovaná. Dnes tu nájdete zachovaných 26 kociek, ohnisko na opekanie a sochu partizána. Na mieste sú tiež náučné tabule o bojoch a zvieratách žijúcich v okolí valu. Obec okrem toho usporiadava pamätné ukážkové boje pri sviatku SNP.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Katastrálna mapa Vinosady [online]. katasterportal.com, [cit. 2020-12-01]. Dostupné online.
- ↑ Register priestorových jednotiek (REGPJ) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2020-12-01]. Dostupné online.
- ↑ Štatistický lexikón obcí SR 2011
- ↑ a b c História obce [online]. vinosady.sk, [cit. 2020-12-01]. Dostupné online. Archivované 2019-11-01 z originálu.
- ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky : (vývin v rokoch 1773 – 1997). 1. vyd. Bratislava : Veda, 1998. 600 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0530-2.
- ↑ a b VINOSADY. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1978. 533 s. S. 269.
- ↑ STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku I. 2. vyd. Bratislava : Národné literárne centrum – Dom slovenskej literatúry, 1999. 485 s. (Svedectvá; zv. 15.) ISBN 80-88878-49-7. S. 234. ; STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku II. 2. vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2004. 533 s. ISBN 80-88878-89-6. S. 115, 465.
- ↑ BELÁKOVÁ, Mária. Hydronymia severnej časti povodia Malého Dunaja. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity, 2014. 184 s. Dostupné online. ISBN 978-80-8082-826-4. S. 106 – 107.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vinosady
