Viola (hudobný nástroj)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Viola
tal.:/angl.: viola
nem. Bratsche, Viola
fr.: alto
Viola-nastroj.jpg
Klasifikácia:
Tradičná klasifikácia:
Strunové nástroje
Sláčikové nástroje
Sachsova-Hornbostelova:
Chordofóny
Tónový rozsah:
Range viola.png
Príbuzné nástroje:
Husle, Violončelo
Zvuková ukážka:
Prehrať ukážka
Porovnanie veľkosti huslí a violy

Viola (z talianskeho Viola da braccio – hranie na ramene, na rozdiel od Viola da Gamba, ktorá sa drží nohami, podobne ako violončelo) je sláčikový strunový hudobný nástroj, ktorý bol koncom 16. storočia odvodený z huslí.

Je podobná husliam, namiesto struny e má strunu C, (čiže je ladená o kvintu nižšie ako husle, čo znamená, že najnižšia struna na viole je c potom g, d¹ a a¹, u huslí je to g, d¹, a¹, e². Má mierne rozdielnu menzúru ako husle. Hrá sa na nej vo violovom kľúči, tzv. C-kľúči.

Použitie v orchestrálnej hudbe[upraviť | upraviť zdroj]

Viola je neodmysliteľný nástroj v orchestrálnej hudbe a v tvorbe každého komponistu. Vďaka jej špecifickej farbe tónu vyvažuje celkový zvuk medzi husľami, violončelami a kontrabasmi. Krásne violové orchestrálne party sa nachádzajú napr. v kompozíciách od Antona Brucknera vo 4. symfónii alebo v Adagio z 9. symfónie od Gustava Mahlera.

Použitie v komornej hudbe[upraviť | upraviť zdroj]

V komornej hudbe je viola rovnocenný nástroj s husľami alebo violončelom, hlavne v hudbe pred 20. storočím. Patria sem solové sonáty, sonáty pre violu a klavír, nespočentné množstvo duet – pre dve violy, alebo pre violu s iným nástrojom.

Ťažiskom komornej hudby sú sláčikové kvartetá.

C. Debussy, W. A. Mozart, Bach, Max Bruch, R.Schumann, Beethoven, alebo Brahms skomponovali krásne diela pre violu v obsadení v komornej hudbe.

Sólové koncerty[upraviť | upraviť zdroj]

Narozdiel od huslí, je pre violu ako sólový nástroj napísané oveľa menšie množstvo kompozícíí. K najhranejším violovým koncertom patria napr. koncerty od Johanna Sebastiana Bacha, Georga Philippa Telemanna, Carla Stamitza, Carla Friedricha Zeltera, Niccolu Paganiniho, Hectora Berlioza (Harold v Taliansku, symfónia s obligátnou violou), Richarda Straussa, Williama Waltona, Paula Hindemitha, Bélu Bartóka, Alfreda Schnittkeho.

Interpreti[upraviť | upraviť zdroj]

K najznámejším žijúcim sólovým interpretom v hre na violu patria Tabea Zimmermann, Kim Kashkashian, Paul Neubauer, Pinchas Zukerman, Tatjana Masurenko, Rolland Glassl, Jurij Bašmet, Julian Rachlin a Lindsey Stirling.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]