Vizitka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Stará vizitka Antonína Langweila z roku 1819

Vizitky sú karty, ktoré obsahujú obchodné informácie o firme alebo o jednotlivcovi. Rozdávajú sa zvyčajne pri formálnom predstavovaní, ako konvencia a prostriedok na lepšie zapamätanie. Vizitka zvyčajne obsahuje meno, prípadne názov firmy (väčšinou aj s logom) a kontaktné údaje ako sú adresa, telefónne číslo, fax, e-mail a webová stránka. Väčšina vizitiek má klasicky čierny text na bielom podklade, ale čoraz viac sú v kurze vizitky s profesionálnym dizajnom.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Vizitky, tak ako ich poznáme dnes, vznikli spojením tzv. návštevných kartičiek (visiting cards) a obchodných kartičiek (trade cards). Dnes sú už vizitky neoddeliteľnou súčasťou každého podnikania.

Visiting cards (navštívenky) boli prvými predchodcami vizitiek. Prvýkrát sa použili v Číne asi v 15. storočí. Do Európy sa dostali až o dve storočia neskôr. Slúžili na to aby oznámili návštevu – slávnostný príchod vzácnych hostí. Posielali sa prostredníctvom sluhov. „Vizitky“ sa teda stali nevyhnutným nástrojom etikety, a predstavovali vysoké postavenie a sofistikované správanie. Etiketu vizitiek Američania prebrali z Európy od Francúzov a Angličanov. Prvé „vizitky“ boli zdobené jemnými vyrezávanými ornamentmi a jedinečnými erbmi. Boli podávané pri uzatvorení obchodu, alebo dohody na spoločných stretnutiach. Mali za úlohu symbolizovať a pripomínať tieto záväzky. Neskôr začali slúžiť ako záznamníky na odkazy a hovory, na ktoré bolo treba odpovedať. Zvyčajne ležali na kôpke na podnosoch. Neskôr ľudia zistili, že „vizitky“ slúžia aj ako moderný a sofistikovaný spôsob predstavovania sa. Postupom času sa stali dôležitým a neodmysliteľným doplnkom každého muža aj ženy zo strednej a vyššej spoločenskej vrstvy 19. storočia. Medzi ľuďmi z pracujúcej triedy alebo ľuďmi z dedín boli vizitky veľmi zriedkavé.

Trade cards (obchodné „vizitky“) sa stali populárnymi začiatkom 17. storočia v Londýne. Tieto vizitky slúžili na propagáciu a reklamu, ale tiež aj ako mapy ukazujúce verejnosti miesta, kde sa nachádzajú obchodníci. V tom čase totiž neexistovali žiadne označenia budov alebo ulíc číslami. Obchodníci, teda Businessmani používali vizitky aby sa odlíšili. Takto po prvýkrát vznikla potreba vytvárať dizajn, upravovať a meniť ho. Nároky na vizitky vzrastali, začali sa tlačiť s farebnou potlačou a postupne sa stávali umeleckými dielami. Tento trend pestrých a moderných obchodných vizitiek bol podnecovaný požiadavkami rýchlo rastúcej skupiny súkromných podnikateľov. Títo podnikatelia často menili svoje kontaktné údaje. Preto si začínali tlačiť lacnejšie vlastné business cards – teda dnešné vizitky.

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Vizitky sa tlačia vo forme karty. Vizuálny efekt, spôsob tlače, ceny a iné podrobnosti sa líšia v závislosti od kultúrnych a organizačných noriem a osobných požiadaviek. Štandardný vizitkový papier je kartón (lesklý/matný) vo váhe 250 až 300g/m2. Používajú sa aj reliéfne alebo iné grafické papiere v gramážach od 220 do 300g/m2. Ofsetovou technológiou sa tlačí buď priamymi farbami (pantone) alebo plnofarebnou tlačou (CMYK). Nástupom nových technológii sa vizitky tlačia aj nízko nákladovou digitálnou technológiou.

Klasické hladké kartóny sa môžu upravovať lamináciou (matné / lesklé lamino), ktorá zlepšuje kvalitu vizitiek po mechanickej stránke.

Estetická úroveň vizitiek sa môže upraviť napríklad parciálnym UV lakom, reliéfnou razbou (slepotlač) alebo termorazbou (nanášanie lesklej fólie – zlatá, strieborná a iné). Často sa vizitky upravujú aj tvarovo rôznymi výsekmi.

Materiály[upraviť | upraviť zdroj]

Bežný materiál vizitiek je papier. Čoraz väčší úspech však zaznamenávajú originálne vizitky zo špeciálnych materiálov. Najčastejšie sú to vizitky z plastu (PVC), najmä matný a priehľadný plast. Ďalšie špeciálne materiály sú kov, guma, magnety, žetóny na poker, drevo. Vizitky zo špeciálnych materiálov zvyčajne mávajú štandardné rozmery. Takéto nezvyčajné, extravagantné a umelecké vizitky sú populárne najmä v spoločnostiach,

Japonsko 91 × 55
Hong Kong, Čína, Singapur 90 × 54
Kanada, USA 88.9 × 50.8
Irán 85 × 48
Argentína, Brazília, Česká Republika, Fínsko, Maďarsko, Izrael, Kazachstan, Poľsko, Rumunsko, Rusko, Srbsko, Slovensko, Slovinsko, Ukrajina, Uzbekistan, Bulharsko, Litva, Mexiko and Južná Afrika 90 × 50

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]