Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Politika na Slovensku

Coat of Arms of Slovakia.svg

Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia

Prezident: Ivan Gašparovič
Predseda vlády: Róbert Fico
Predseda NR SR: Pavol Paška


Národná rada · Vláda

Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby:

1999 · 2004 · 2009 · 2014


Parlamentné voľby:
1990 · 1992 · 1994 · 1998
2002 · 2006 · 2010 · 2012


Krajské voľby:
2001 · 2005 · 2009 · 2013


Komunálne voľby:
1990 · 1994 · 1998
2002 · 2006 · 2010


Európske parlamentné voľby:
2004 · 2009


Referendá:
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010

Politické strany a hnutia
KDH · MOST-HÍD · OĽaNO
Nova · SaS · SDKÚ-DS
SMER-SD · SNS · SMK – MKP

ďalšie...

Zahraničná politika

Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010 bola vláda, ktorá vznikla po parlamentných voľbách, ktoré sa na Slovensku uskutočnili 17. júna 2006. Viedol ju Robert Fico. Vládu tvorilo 11 zástupcov SMERu, traja zástupcovia SNS a dvaja zástupcovia ĽS-HZDS.

Obsah

Činnosť vlády [upraviť]

Zdravotníctvo [upraviť]

Jedným z prvých krokov nového ministra bolo zrušenie poplatkov.

20. septembra 2006, predseda Lekárskeho odborového združenia Marián Kollár oznámil, že LOZ končí štrajkovú pohotovosť. Podľa dohody s ministrom Ivanom Valentovičom sa dohodli na ukončení transformácie nemocníc, ktorú začala predchádzajúca vláda a neurčitom zvýšení finančných prostriedkov do zdravotníctva.

V ďalšom období ministerstvo nepredstavilo ďalšiu koncepciu pre svoj rezort, objavovali sa len rôzne návrhy vedúce k oslabeniu voľného trhu v sektore. Jedným z najväčších zásahov do systému je snaha o násilné prepoistenie troch miliónov poistencov alebo zrušenie systému pluralitného zdravotného poistenia.

V programovom vyhlásení vlády bol avizovaný vznik fondu na financovanie zvlášť náročných výkonov. Podľa ministra by mal fond slúžiť na financovanie transplantácií, drahej liečby a ďalších výkonov. Tento návrh bol podrobený kritike ekonómov, keďže by tak ministerstvo získalo kontrolu nad 14 miliardami Sk, ktoré dnes prerozdeľujú poisťovne. Tým, že by nebolo jasne určené na aké diagnózy sú peniaze z fondu používané by sa údajne vytváral priestor na korupciu.

Spravodlivosť a bezpečnosť [upraviť]

Minister Štefan Harabin sa od svojho nástupu do funkcie zameral na zvrátenie zmien, ktoré zaviedlo ministerstvo v predchádzajúcom období. Snažil sa o zrušenie Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry s tým, že obe tieto inštitúcie sú protiústavné. Napriek svojmu názoru neinicioval podanie na Ústavný súd.

V októbri 2006 v priebehu dvoch dní odvolal sedem predsedov krajských či okresných súdov. O svoje funkcie prišli predsedovia krajských súdov v Bratislave (Darina Kuchtová), v Banskej Bystrici (Ľudovít Bradáč) a v Žiline (Róbert Urban). Minister odvolával aj predsedov okresných súdov – v Žiline Petra Hrnčiara, vo Veľkom Krtíši Milana Ružičku, v Dolnom Kubíne Petra Bebeja a v Bratislave Gabrielu Sobolovskú. Minister tak údajne urobil na základe výsledkov kontroly Najvyššieho kontrolného úradu, podnetov od ombudsmana, občanov a výsledkov kontroly – v odvolacích dekrétoch však neuviedol žiadne dôvody. Podľa Daniela Lipšica však išlo najmä o ľudí, ktorí sa verejne vyjadrili za zachovanie Špeciálneho súdu a boli protagonistami súdnej reformy.

Legitimita vlády od občanov SR a jej zloženie [upraviť]

koaličná strana počet hlasov vo voľbách  % zisk počet mandátov v NR SR počet kresiel vo vláde predseda strany
SMER-SD 671 185 29,14 % 50 11 Robert Fico
SNS 270 230 11,73 % 20 3 Ján Slota
ĽS-HZDS 202 540 8,79 % 15 2 Vladimír Mečiar
koalícia spolu 1 143 955 49,67 % 85 18
spolu SR 2 303 139 100 % 150 18

Zloženie vlády [upraviť]

Externé odkazy [upraviť]