Vlárská dráha
Brno - Trenčianska Teplá | |
stanica Brno-Slatina | |
Základné informácie | |
---|---|
Číslo trate | 340/341 SŽDC, 123 ŽSR |
Prevádzkovateľ | SŽDC/ŽSR |
Dĺžka | 179 km |
Parametre trate | |
Rozchod | 1 435 |
Počet koľají | 1 (2 v úseku Odbočka Brno-Černovice (Slatinská) - Veselí nad Moravou) |
Traťová trieda | C3 |
Napájacia sústava | 25 kV, 50 Hz v úseku Brno - Blažovice |
Max. sklon | 15 ‰ |
Max. rýchlosť | 100 km/h |
Priebeh trate | |
Vlárská dráha alebo Vlárska železnica je tradičné označenie pre železničnú trať Brno – Veselí nad Moravou – Trenčianska Teplá s dĺžkou 179 km, dnes v cestovnom poriadku pre cestujúcich rozdelenú medzi traťové úseky číslo 340 a číslo 341 v Česku a číslo 123 na Slovensku. Nazýva sa podľa rieky Vlára, pozdĺž ktorej je vedená jej koncová časť.
Vedie z Brna cez Blažovice, Kyjov, Bzenec, Veselí nad Moravou, Kunovice, Uherský Brod a Bylnice do slovenskej Trenčianskej Teplej. V úseku odbočka Brno-Černovice (Slatinská) – Veselí nad Moravou je trať dvojkoľajná a v úseku Brno hlavní nádraží – Blažovice od roku 1996 aj elektrifikovaná.
Úsek Brno – Kunovice je súčasťou celoštátnej dráhy, nadväzujúci úsek je kategorizovaný ako regionálna trať. Pri prevzatí funkcie prevádzkovateľa Správou železničnej dopravnej cesty v roku 2008 bola úsekom celoštátnej dráhy ešte celá trať.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Stavba trati prebiehala v 80. rokoch 19. storočia a do prevádzky boli dávané jednotlivé úseky nasledovne:
- 1. apríla 1883: Kunovice – Uherský Brod
- 20. júla 1884: Kyjov – Bzenec
- 4. júna 1887: Bzenec – Kunovice
- 10. októbra 1887: Brno – Kyjov
- 28. októbra 1888: Uherský Brod – Trenčianska Teplá
Vlárska dráha bola vybudovaná ako súčasť Českomoravskej transverzály, podobne ako napr. Trať 240.
Osobnú prevádzku na trati v histórii Vlárskej dráhy okrem vlakov skôr lokálneho významu zabezpečovalo do konca 80. rokov aj niekoľko významnejších vlakov. Denne boli prevádzkované dva páry rýchlikov, ktoré spájali Brno s Trenčianskou Teplou (z Brna rýchlik odchádzal okolo 8. a 13. hodiny, z Trenčianskej Teplej okolo 13. a 19. hodiny, celková jazdná doba sa pohybovala okolo 3,5 hodiny). V Trenčianskej Teplej bol možný prestup na rýchliky smerujúce do Tatier. Časť Vlárskej dráhy využíval aj nočný rýchlik Petrov z Brna do Košíc (v úseku Brno – Bzenec) alebo nočný vlak Devín (v úseku Brno – Veselí nad Moravou) idúci z Bratislavy do Prahy cez Piešťany a Myjavu.
Aj v súčasnosti prevažujú vlaky regionálneho významu. Na krátko bolo od cestovného poriadku 2010/2011 obnovené priame spojenie Brna a Trenčianskej Teplej prostredníctvom víkendového zrýchleného vlaku. Na základe dohody so slovenským dopravcom ZSSK je od decembra 2012 zaistené spojenie už len s prestupom v pohraničnej prechodovej stanici Vlársky priesmyk.[1]
Od decembra 2016 je úsek trate Trenčianska Teplá – Uherský Brod využívaný súkromným prepravcom Arriva na linke Nitra – Praha.[2]
-
Žel. st. Trenčianska Teplá
-
Zastávka Bojkovice
-
Bylnice, železničná stanica
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Novinky ve vlakovém jízdním řádu od 9. prosince v Jihomoravském kraji [online]. Praha: České dráhy, 2012-11-27, [cit. 2018-12-26]. Dostupné online. Archivované 2020-07-30 z originálu.
- ↑ Vlaková doprava : Nitra – Trenčín – Praha a späť [online]. Nitra: Arriva, [cit. 2018-12-26]. Dostupné online. Archivované 2019-02-04 z originálu.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vlárská dráha
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vlárská dráha na českej Wikipédii.
Súradnice: 49°03′13″S 18°01′45″V / 49,053725°S 18,029208°V