Vladimír Fajnor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vladimír Fajnor
slovenský právnik, politik
a univerzitný profesor
Vladimír Fajnor
Narodenie23. október 1875
Senica, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie5. január 1952 (76 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Vladimír Fajnor
Hrob Vladimíra Fajnora a jeho manželky na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie

Prof.JUDr.Vladimír Fajnor (* 23. október 1875, Senica – † 5. január 1952, Bratislava) bol slovenský právnik, politik, profesor Univerzity Komenského v Bratislave.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na gymnáziu v Hradci Králové, Uherskom Hradišti, Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote, do 1893 v Šoproni. Právo vyštudoval v Berlíne a Budapešti, titul doktora práv získal v roku 1900. Patril medzi národne uvedomelých študentov, politicky sa zblížil najmä s M. Hodžom. Od roku 1901 pôsobil ako advokát vo Zvolene. Počas pôsobenia vo Zvolene pracoval aj ako redaktor Zvolenských novín. Bol zakladateľom Meštianskej banky a spoluzakladateľ Zvolenskej ľudovej banky.

Po vzniku ČSR pôsobil krátky čas (1918-1919) ako zvolenský župan v Banskej Bystrici. Od roku 1919 bol prezidentom Vrchného súdu v Bratislave. V rokoch 1931-1939 pôsobil ako prezident Najvyššieho súdu ČSR v Brne. Zastával aj post ministra. V úradníckej vláde Jana Černého (september 1920 - september 1921) bol ministrom pre zjednotenie zákonov a organizáciu správy. V prvej úradníckej vláde generála Jana Syrového (22. september - 4. október 1938) zastával post ministra spravodlivosti. V druhej úradníckej vláde generála Syrového zastával post ministra spravodlivosti a správcu ministerstva pre zjednotenie zákonov a organizáciu správy. V roku 1945 sa stal zástupcom ČSR pri Stálom medzinárodnom rozhodcovskom súde v Haagu.

Prednášal na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1922 bol menovaný docentom a v roku 1936 univerzitným profesorom. Významne prispel k položeniu základov česko-slovenského právneho systému. Podieľal sa na rozvoji slovenskej právnickej tlače a terminológie. Bol autorom resp. spoluautorom právnického slovníka, monografických prác, štúdií a článkov v odborných časopisoch. Bol spoluzakladateľom a v rokoch 1920-1936 aj redaktorom Právneho obzoru. Spoluzaložil Právnickú jednotu na Slovensku, ktorej predsedom bol v rokoch 1920-1936. Bol členom Učenej spoločnosti Šafárikovej.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Právnický terminologický slovník I-II (Martin, 1921, 1923)
  • Naša unifikácia (Bratislava, 1922)
  • Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi (Bratislava, 1935)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]