Vladislavská sála

Pohľad do interiéru sály

Vladislavská sála je názov neskorogotickej siene, jednej z najvýznamnejších architektonických pamiatok stredovekej časti Pražského hradu, súčasť Starého kráľovského paláca. Bola postavená za panovania Vladislava Jagelovského, po ktorom je pomenovaná, architektom Benediktom Rejtom. Predstavuje jednu z popredných ukážok českej neskorej, tzv. vladislavskej gotiky. V minulosti slúžila ako miesto korunovačných hostín českých panovníkov a dokonca sa tu konali jazdecké rytierske turnaje na koňoch. Dnes je sála využívaná pre reprezentačné zhromaždenia pri štátnych sviatkoch, slávnostné zasadnutia parlamentu a podobne.

Svojimi rozmermi, dĺžkou šesťdesiatdva, šírkou šestnásť a výškou trinásť metrov, predstavuje sála najväčší uzavretý priestor v celom Česku.

Popis a dejiny

Obdĺžniková sála s bohatou krúženou klenbou v piatich poliach a renesančnými pravouhlými oknami vznikla spojením niekoľkých starších priestorov na mieste, kde bývali snemovné sály zrejme už za panovania přemyslovského kniežaťa a prvého českého kráľa Vratislava II. (sčasti sú zachované v podzemí). Vo svojej dobe bola najväčšou svetskou klenutou sálou na svete.

Na južnej strane je sála lemovaná kamenným balkónom s krásnou vyhliadkou na mesto, z juhozápadného rohu sály je prístup do Českej kancelárie (tzv. Ludvíkovo krídlo, vyčnievajúce z južného priečelia Hradu). Na severnej strane je menšia sála Starej snemovne a Jazdecké schodisko, priamy vstup do sály z priestranstva pred Kostolom sv. Jiří. Na východnej strane k sále prilieha Kostol Všetkých svätých, na ktorého kruchtu je zo sály priamy vstup. Do sály sa dnes vstupuje pod balkónom na východnej strane III. nádvoria, historický vstup bol Jazdeckým schodiskom.

Vladislavská sála vznikla v rokoch 1490 až 1502 pod vedením architekta Benedikta Rejta a stavebne sa zachovala v pôvodnej podobe. Napriek rozšírenému názoru neslúžila ako snemovná sála (snemy sa konali v priľahlej Starej snemovni), ale skôr ako komunikačný priestor. Bola však využívaná aj pre organizovanie šľachtických zábav (turnaje, tanec, divadelné predstavenia) a od korunovácie Karola VI. v roku 1723 sa tu organizovali korunovačné hostiny (predtým tiež konané v Starej snemovni). Vo Vladislavskej sále sa v roku 1791 konala priemyselná výstava a od roku 1918 slúži pre najvýznamnejšie štátne slávnosti, voľbu prezidenta republiky a pod.

Archeológia

Vladislavská sála je tiež mimoriadne cenným archeologickým priestorom. V rokoch 2008 - 2009 tu vykonal Archeologický ústav AV ČR Praha pri rekonštrukciách podláh odkryty, ktoré odhalili množstvo archeologických nálezov. Medzi obzvlášť cenné patria doklady vysušených exotických rastlín z prelomu 16. a 17. storočia. U niektorých ide o prvý výskyt v Európe v postkolumbovskej dobe (podzemnica olejná), alebo v strednej Európe (kávovník). Nálezy pochádzajú z klenbových zásypov, ktoré slúžili v renesancii ako odľahčovací a izolačný materiál (Beneš et al. 2012).

Galéria

• 
  Vladislavská sála na začiatku 17. storočia
• 
  Vladislavská sála v roku 1870
• 
  Priečelie
• 
  Detail klenby na Jazdeckom schodisku

Pozri aj

• Pražský hrad

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vladislavská sála

Literatúra

• Vlček, P. a kol, Umelecké pamiatky Prahy: Hradčany. Praha 2000
• ZAP, Karel Vladislav. Popis královského hradu, hlavního chrámu u sv. Víta a všech jiných kostelův a světských stavení na Hradčanech v Praze. Praha : Kober, 1868. Dostupné online. - kapitola Vladislavský sál. ^{[nefunkčný odkaz]}
• TOMEK, Vratislav Václav; KÖRBER. Královské Hradčany : Průvodce po hradě a jeho okolí. Ilustrácie Jan Körber. [s.l.] : Körber, 1905. Dostupné online. Kapitola Vladislavský sál. ^{[nefunkčný odkaz]}
• Beneš, J. - Čulíková, V. - Kosňovská, J. - Frolík, J. - Matiášek, J. 2012: New plants at Prague Castle and Hradčany in the Early Modern Period: a History of selected species. In: Interdisciplinaria Archaeologica - Natural Sciences in Archaeology 3.1, 103-114. Dostupné online

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vladislavský sál na českej Wikipédii.